Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Macron oznámil zámer založiť dom novinových a satirických karikatúr v januári 2020 v prejave na novoročnom stretnutí s novinármi, v ktorom karikatúry obhajoval ako prvok slobody prejavu.
Autor TASR
Paríž 5. januára (TASR) - V roku 2027 vo Francúzsku otvoria Dom novinovej ilustrácie. Vo svojom statuse na sociálnych sieťach to v sobotu avizovala francúzska ministerka kultúry Rachida Datiová. Založenie takejto inštitúcie prisľúbil prezident Emmanuel Macron v reakcii na teroristický útok v redakcii satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktorý dvojica islamistických útočníkov spáchala 7. januára 2015 v Paríži.
Ako informoval spravodajský web RTL, Datiová vo svojom statuse na sociálnych sieťach upozornila, že útok v redakcii Charlie Hebdo siahol aj na "slobodu písať, myslieť, kresliť".
"Novinová karikatúra je prepracovanou a vzácnou formou demokratickej drzosti, ktorú musíme brániť," vyzvala Datiová.
Pripomenula, že nápad na vytvorenie Domu novinovej ilustrácie pochádza od kmeňového karikaturistu týždenníka Charlie Hebdo Georgea Wolinského, ktorý bol počas teroristického útoku v redakcii zavraždený.
Macron oznámil zámer založiť dom novinových a satirických karikatúr v januári 2020 v prejave na novoročnom stretnutí s novinármi, v ktorom karikatúry obhajoval ako prvok slobody prejavu.
Realizáciu tohto jeho sľubu oddialila pandémia choroby COVID-19. Vdova po Wolinskom - Maryse Wolinská - tento sľub Macronovi pripomenula v septembri 2021, niekoľko mesiacov pred svojou smrťou. Jej výzvu vtedy podporili aj ďalší novinári vrátane tých, ktorí z útoku v redakcii Charlie Hebdo vyviazli živí.
Bratia Said a Chérif Kouachiovci pri útoku v redakcii Charlie Hebdo v centre Paríža smrteľne postrelili 11 ľudí. Ďalších 14 ľudí bolo pri streľbe zranených. O deň neskôr ich komplic Amédy Coulibaly zabil na parížskom predmestí Montrouge 25-ročnú policajtku a následne 9. januára ďalších štyroch ľudí počas rukojemníckej drámy v supermarkete s kóšer tovarom v blízkosti Porte de Vincennes na okraji Paríža. Všetci traja útočníci prišli o život pri prestrelkách s políciou. K útokom, počas ktorých prišlo o život 17 ľudí sa prihlásili Islamský štát (IS) a teroristická sieť al-Káida.
Tieto predznamenali vlnu islamistického násilia, ktoré si vo Francúzsku vyžiadalo desiatky obetí na životoch a zranených a vyvolalo diskusiu o bezpečnosti, ako aj o spolužití v multikultúrnej spoločnosti.
Ako informoval spravodajský web RTL, Datiová vo svojom statuse na sociálnych sieťach upozornila, že útok v redakcii Charlie Hebdo siahol aj na "slobodu písať, myslieť, kresliť".
"Novinová karikatúra je prepracovanou a vzácnou formou demokratickej drzosti, ktorú musíme brániť," vyzvala Datiová.
Pripomenula, že nápad na vytvorenie Domu novinovej ilustrácie pochádza od kmeňového karikaturistu týždenníka Charlie Hebdo Georgea Wolinského, ktorý bol počas teroristického útoku v redakcii zavraždený.
Macron oznámil zámer založiť dom novinových a satirických karikatúr v januári 2020 v prejave na novoročnom stretnutí s novinármi, v ktorom karikatúry obhajoval ako prvok slobody prejavu.
Realizáciu tohto jeho sľubu oddialila pandémia choroby COVID-19. Vdova po Wolinskom - Maryse Wolinská - tento sľub Macronovi pripomenula v septembri 2021, niekoľko mesiacov pred svojou smrťou. Jej výzvu vtedy podporili aj ďalší novinári vrátane tých, ktorí z útoku v redakcii Charlie Hebdo vyviazli živí.
Bratia Said a Chérif Kouachiovci pri útoku v redakcii Charlie Hebdo v centre Paríža smrteľne postrelili 11 ľudí. Ďalších 14 ľudí bolo pri streľbe zranených. O deň neskôr ich komplic Amédy Coulibaly zabil na parížskom predmestí Montrouge 25-ročnú policajtku a následne 9. januára ďalších štyroch ľudí počas rukojemníckej drámy v supermarkete s kóšer tovarom v blízkosti Porte de Vincennes na okraji Paríža. Všetci traja útočníci prišli o život pri prestrelkách s políciou. K útokom, počas ktorých prišlo o život 17 ľudí sa prihlásili Islamský štát (IS) a teroristická sieť al-Káida.
Tieto predznamenali vlnu islamistického násilia, ktoré si vo Francúzsku vyžiadalo desiatky obetí na životoch a zranených a vyvolalo diskusiu o bezpečnosti, ako aj o spolužití v multikultúrnej spoločnosti.
