Paríž 12. júna (TASR) — Úderom ôsmej hodiny sa v nedeľu ráno vo Francúzsku začalo prvé kolo parlamentných volieb. Podoba 577-člennej dolnej komory Národného zhromaždenia však bude úplne jasná až po druhom kole, ktoré sa uskutoční o týždeň — 19. júna.

Volebné miestnosti v kontinentálnom Francúzsku sa otvorili o 08.00 h SELČ. Hlasovať sa bude do 18.00 h, vo veľkých mestách, akými sú Paríž, Lyon alebo Montpellier, bude možné voliť až do 20.00 h.

Voliči v zámorských územiach odovzdali svoje hlasy v prvom kole volieb už skôr. Druhé kolo volieb sa aj tam uskutoční na budúcu nedeľu.

Ako informovala agentúra AFP, hlasovanie v parlamentných voľbách predstavuje kľúčovú bodku za aprílovými prezidentskými voľbami, v ktorých Emmanuel Macron obhájil svoj mandát a prisľúbil novú éru transformácie po prvom funkčnom období, ktorému dominovali protesty tzv. žltých viest, pandémia vyvolaná koronavírusom SARS-CoV-2 a vojna Ruska proti Ukrajine.

Po neúspešných prezidentských voľbách sa francúzska ľavica zjednotila do koalície. Jej líder Jean-Luc Mélenchon označuje parlamentné voľby za "tretie kolo" tých prezidentských.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že prezidentova centristická aliancia Spolu! (Ensemble!) a Mélenchonov blok Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES) majú zhruba rovnako veľké tábory potenciálnych voličov.

Z prieskumov vyplýva, že Macronova aliancia by mala získať najväčší počet kresiel, ale nemá istotu, že sa dostane cez hranicu 289 kresiel na získanie absolútnej väčšiny.

Analytici tvrdia, že mladí ľudia a príslušníci nízkopríjmových skupín sa pravdepodobne na prvom kole nezúčastnia, no ak by ich Mélenchon dokázal zmobilizovať pre druhé kolo, situácia by sa zmenila.

Zatiaľ čo Macron a jeho spojenci z Európskej únie si po jeho solídnom, aj keď nie veľkolepom víťazstve nad krajne pravicovou líderkou Marine Le Penovou s úľavou vydýchli, posledné týždne nepriniesli pocit "medových týždňov", konštatovala AFP.

Foto: TASR/AP

Vysvetlila, že ceny energií a potravín vo Francúzsku — ako aj inde v Európe — prudko rastú, zaobchádzanie s anglickými fanúšikmi počas finále futbalovej Ligy majstrov v Paríži poškodilo obraz Francúzska v zahraničí a Ukrajina Macrona viní z prílišnej ústretovosti voči Rusku.

Okrem toho Macronov nový minister zodpovedný za politiku pre zdravotne postihnutých a sociálnu starostlivosť Damien Abad čelí dvom obvineniam zo znásilnenia, ktoré rázne poprel, zatiaľ čo nová premiérka Élisabeth Bornová sa ešte veľmi neprejavila.

O 577 poslaneckých mandátov v dolnej komore parlamentu sa podľa údajov ministerstva vnútra uchádza 6293 kandidátov. Politickými stranami, ktoré sú najviac v hre, sú aliancia Spolu!, ľavicový blok NUPES, konzervatívni Republikáni (LR), ale i krajne pravicové Národné zhromaždenie (RN) a radikálna krajne pravicová strana Znovybudobytie (Reconqute), ktorú založil bývalý novinár Éric Zemmour.

Súčasťou aliancie Spolu! je strana Obroda (Renaissance), čo je nový názov pre Macronov pôvodný politický subjekt Republika v pohybe (LREM), ďalej Demokratické hnutie (MoDem) vedené Françoisom Bayrouom, strana Horizonty (Horizons) na čele s Édouardom Philippom, a stredopravicová strana Konať (Agir) označujúca sa za konštruktívnu pravicu.

V bloku NUPES má zastúpenie Nepoddajné Francúzsko (LFI), Socialistická strana (PS), komunistická strana (PCF) a zelení (EELV).

Podľa francúzskeho volebného systému potrebuje kandidát získať v deň volieb nadpolovičnú väčšinu hlasov, ako aj podporu najmenej 25 percent registrovaných voličov vo volebnom obvode, aby bol zvolený hneď v prvom kole.

V opačnom prípade dvaja najlepší kandidáti vo volebnom obvode, ako aj ďalší kandidáti, ktorí získali podporu aspoň 12,5 percenta registrovaných voličov, postupujú do druhého kola, v ktorom vyhráva kandidát s najväčším počtom hlasov.

Z 577 poslancov Národného zhromaždenia ôsmi zastupujú zámorské územia a 11 "sú hlasom" francúzskych občanov žijúcich v zahraničí.