Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O kompromisnej podobe návrhu zákona o dôchodkovej reforme sa rokovalo v čase, keď sa vo Francúzsku v stredu konal v poradí už ôsmy deň mobilizácie proti zmenám zamýšľaným vládou.
Autor TASR
Paríž 16. marca (TASR) - Zmiešaný výbor zložený zo siedmich poslancov francúzskeho Národného zhromaždenia a siedmich senátorov dosiahol v stredu dohodu o spoločnej verzii návrhu zákona o reforme dôchodkového systému vo Francúzsku.
Ako informoval web France24, táto dohoda otvára cestu ku konečnému hlasovaniu o návrhu, ktoré sa zrejme uskutoční vo štvrtok ráno v Senáte a potom popoludní v Národnom zhromaždení, kde však vláda prezidenta Emmanuela Macrona nemá absolútnu väčšinu.
Francúzska premiérka Élisabeth Bornová uvítala dosiahnutie komromisnej dohody ako dôkaz, že je možné "spoločne nachádzať riešenia".
Líderka poslancov z hnutia Nepoddajné Francúzsko Mathilde Panotová odsúdila kompromis, ktorý bol podľa nej dohodnutý vopred, a kritizovala aj "atmosféru vo vláde" ignorujúcej protestné štrajky a zhromaždenia odporcov dôchodkovej reformy.
Kým pri hlasovaní v Senáte by mala pravica a centristi zabezpečiť víťazstvo Macronovho tábora, hlasovanie v Národnom zhromaždení je neisté. Kľúčové budú hlasy Republikánov (LR), ktorí sú však v názore na dôchodkovú reformu rozdelení.
France24 dodala, že ak by vláda v Národnom zhromaždení nemala pri hlasovaní o návrhu zaručenú absolútnu väčšinu, "mohla byť v pokušení" využiť článok 49.3 ústavy, ktorý umožňuje prijať zákon bez poslaneckého hlasovania. Použitím tohto článku sa však exekutíva vystavuje riziku, že v parlamente bude predložený návrh na vyslovenie nedôvery vláde.
O kompromisnej podobe návrhu zákona o dôchodkovej reforme sa rokovalo v čase, keď sa vo Francúzsku v stredu konal v poradí už ôsmy deň mobilizácie proti zmenám zamýšľaným vládou.
Kým odborári v stredu večer informovali, že do štrajku a pouličných protestov a zhromaždení sa v celom Francúzsku zapojilo 1,7 milióna ľudí, podľa ministerstva vnútra ich bolo okolo 480.000, čo je viac ako minulú sobotu, ale oveľa menej ako 7. marca. V Paríži odborári napočítali v uliciach 450.000 demonštrantov, zatiaľ čo prefektúra ich počet stanovila na 37.000.
Na záver týchto demonštrácií medzirezortné odborové zväzy vyzvali poslancov parlamentu, aby hlasovali proti vládnemu návrhu dôchodkovej reformy.
Web France24 konštatoval, že ak aj demonštrácie proti dôchodkovej reforme stratili svoj náboj a dynamiku, štrajky pokračovali, aj keď do splnenia cieľa - zastavenia života vo Francúzsku - mala situácia ďaleko.
Odborári zo železničnej spoločnosti SNCF uviedli, že do stredy poludnia sa do štrajku zapojilo 15 percent zamestnancov, čo je v porovnaní so 7. marcom výrazný pokles. V štátnej službe štrajkovali menej ako tri percentá zamestnancov - pred ôsmimi dňami odmietlo do práce nastúpiť 25 percent zamestnancov tohto sektora.
V Paríži, kde si zamestnanci firmy na odvoz komunálneho odpadu odhlasovali pokračovanie v štrajku najmenej do 20. marca, sa medzičasom nahromadilo už približne 7000 ton odpadu, uzavrel svoj spravodajský materiál web France24.
Ako informoval web France24, táto dohoda otvára cestu ku konečnému hlasovaniu o návrhu, ktoré sa zrejme uskutoční vo štvrtok ráno v Senáte a potom popoludní v Národnom zhromaždení, kde však vláda prezidenta Emmanuela Macrona nemá absolútnu väčšinu.
Francúzska premiérka Élisabeth Bornová uvítala dosiahnutie komromisnej dohody ako dôkaz, že je možné "spoločne nachádzať riešenia".
Líderka poslancov z hnutia Nepoddajné Francúzsko Mathilde Panotová odsúdila kompromis, ktorý bol podľa nej dohodnutý vopred, a kritizovala aj "atmosféru vo vláde" ignorujúcej protestné štrajky a zhromaždenia odporcov dôchodkovej reformy.
Kým pri hlasovaní v Senáte by mala pravica a centristi zabezpečiť víťazstvo Macronovho tábora, hlasovanie v Národnom zhromaždení je neisté. Kľúčové budú hlasy Republikánov (LR), ktorí sú však v názore na dôchodkovú reformu rozdelení.
France24 dodala, že ak by vláda v Národnom zhromaždení nemala pri hlasovaní o návrhu zaručenú absolútnu väčšinu, "mohla byť v pokušení" využiť článok 49.3 ústavy, ktorý umožňuje prijať zákon bez poslaneckého hlasovania. Použitím tohto článku sa však exekutíva vystavuje riziku, že v parlamente bude predložený návrh na vyslovenie nedôvery vláde.
O kompromisnej podobe návrhu zákona o dôchodkovej reforme sa rokovalo v čase, keď sa vo Francúzsku v stredu konal v poradí už ôsmy deň mobilizácie proti zmenám zamýšľaným vládou.
Kým odborári v stredu večer informovali, že do štrajku a pouličných protestov a zhromaždení sa v celom Francúzsku zapojilo 1,7 milióna ľudí, podľa ministerstva vnútra ich bolo okolo 480.000, čo je viac ako minulú sobotu, ale oveľa menej ako 7. marca. V Paríži odborári napočítali v uliciach 450.000 demonštrantov, zatiaľ čo prefektúra ich počet stanovila na 37.000.
Na záver týchto demonštrácií medzirezortné odborové zväzy vyzvali poslancov parlamentu, aby hlasovali proti vládnemu návrhu dôchodkovej reformy.
Web France24 konštatoval, že ak aj demonštrácie proti dôchodkovej reforme stratili svoj náboj a dynamiku, štrajky pokračovali, aj keď do splnenia cieľa - zastavenia života vo Francúzsku - mala situácia ďaleko.
Odborári zo železničnej spoločnosti SNCF uviedli, že do stredy poludnia sa do štrajku zapojilo 15 percent zamestnancov, čo je v porovnaní so 7. marcom výrazný pokles. V štátnej službe štrajkovali menej ako tri percentá zamestnancov - pred ôsmimi dňami odmietlo do práce nastúpiť 25 percent zamestnancov tohto sektora.
V Paríži, kde si zamestnanci firmy na odvoz komunálneho odpadu odhlasovali pokračovanie v štrajku najmenej do 20. marca, sa medzičasom nahromadilo už približne 7000 ton odpadu, uzavrel svoj spravodajský materiál web France24.
