Debata o spájaní moderného s historickým opätovne vypukla v decembri 2023.
Autor TASR
Paríž 23. júna (TASR) - V meste Troyes na severovýchode Francúzska sprístupnili výstavu vitráží, ktoré zdobili okná katedrály Notre-Dame v Paríži na sklonku 30. rokov 20. storočia, ale následne boli pred zrakom verejnosti desaťročia ukryté. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Tieto vitrážové okná osadili v parížskom Chráme Matky Božej v v roku 1938, ale už v roku 1939 ich po protestoch verejnosti demontovali a uložili v zázemí katedrály. Znovuobjavené boli pred piatimi rokmi, po ničivom požiari, ktorý chrám vážne poškodil.
K demontáži vitráží v 30. rokoch došlo po vlne kritiky a vášnivých diskusiách - vitráže podľa návrhov 12 umelcov boli totiž považované za príliš moderné - pre svoje jasné farby a figurálny štýl pripomínajúci kubizmus. Pôvodne mali tieto vitráže nahradiť niektoré okenné výplne v štýle grisaille - v prevažne sivej, bielej a čiernej farbe navrhnuté v 19. storočí architektom katedrály Eugnom Viollet-le-Ducom.
Debata o spájaní moderného s historickým opätovne vypukla v decembri 2023, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil plán nahradiť časť vitráží v katedrále Notre-Dame tvorbou súčasných umelcov. Proti tomuto rozhodnutiu vznikla dokonca aj petícia s vyše 140.000 podpismi. Jej signatári argumentujú, že chrámové okná neboli pri požiari z 15. apríla 2019 poškodené a že sú predmetom kultúrneho dedičstva.
Tento spor pripomína kontroverziu z 30. rokov, ktorá v niekoľkých etapách trvala 30 rokov, kým jeden z majstrov sklárov, Jacques Le Chevallier, nebol v roku 1956 poverený nainštalovaním niektorých modernistických vitrážových okien, hoci len nakrátko. Po opätovnej vlne kritiky to však umelec vzdal a vytvoril jednoduché diela v štýle grisaille, ktoré sa zachovali aj po požiari katedrály.
Na výstave v Troyes sú teraz vystavené niektoré z vitráží z 30. rokov 20. storočia, ktoré sa po požiari našli uložené v škatuliach v zázemí katedrály Notre-Dame.
Návštevníci si môžu prezrieť i mnoho archívnych dokumentov - plány, fotografie, články z tlače -, ktoré ilustrujú charakter dobových diskusií o vhodnosti začlenenia moderného umenia do historických pamiatok. Výstava v Troyes potrvá do 5. januára 2025.
Tieto vitrážové okná osadili v parížskom Chráme Matky Božej v v roku 1938, ale už v roku 1939 ich po protestoch verejnosti demontovali a uložili v zázemí katedrály. Znovuobjavené boli pred piatimi rokmi, po ničivom požiari, ktorý chrám vážne poškodil.
K demontáži vitráží v 30. rokoch došlo po vlne kritiky a vášnivých diskusiách - vitráže podľa návrhov 12 umelcov boli totiž považované za príliš moderné - pre svoje jasné farby a figurálny štýl pripomínajúci kubizmus. Pôvodne mali tieto vitráže nahradiť niektoré okenné výplne v štýle grisaille - v prevažne sivej, bielej a čiernej farbe navrhnuté v 19. storočí architektom katedrály Eugnom Viollet-le-Ducom.
Debata o spájaní moderného s historickým opätovne vypukla v decembri 2023, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil plán nahradiť časť vitráží v katedrále Notre-Dame tvorbou súčasných umelcov. Proti tomuto rozhodnutiu vznikla dokonca aj petícia s vyše 140.000 podpismi. Jej signatári argumentujú, že chrámové okná neboli pri požiari z 15. apríla 2019 poškodené a že sú predmetom kultúrneho dedičstva.
Tento spor pripomína kontroverziu z 30. rokov, ktorá v niekoľkých etapách trvala 30 rokov, kým jeden z majstrov sklárov, Jacques Le Chevallier, nebol v roku 1956 poverený nainštalovaním niektorých modernistických vitrážových okien, hoci len nakrátko. Po opätovnej vlne kritiky to však umelec vzdal a vytvoril jednoduché diela v štýle grisaille, ktoré sa zachovali aj po požiari katedrály.
Na výstave v Troyes sú teraz vystavené niektoré z vitráží z 30. rokov 20. storočia, ktoré sa po požiari našli uložené v škatuliach v zázemí katedrály Notre-Dame.
Návštevníci si môžu prezrieť i mnoho archívnych dokumentov - plány, fotografie, články z tlače -, ktoré ilustrujú charakter dobových diskusií o vhodnosti začlenenia moderného umenia do historických pamiatok. Výstava v Troyes potrvá do 5. januára 2025.