Garavského stíhanie iniciovala ľudskoprávna organizácia Trial International, ktorá kontaktovala príbuzných zmiznutých politikov.
Autor TASR
St Gallen 19. septembra (TASR) - Pred súdom vo švajčiarskom meste Rorschach sa v utorok začal proces s bývalým zamestnancom osobitného oddelenia bieloruského ministerstva vnútra. Je obvinený z účasti na únose a fyzickej likvidácii odporcov režimu Alexandra Lukašenka v 90. rokoch 20. storočia.
Juryj Garavski sa podľa prokuratúry v roku 1999 ako príslušník špeciálnej jednotky bieloruského ministerstva vnútra (SOBR) osobne zúčastnil na popravách exministra vnútra Juryja Zacharanku, bývalého predsedu Ústrednej volebnej komisie Viktara Hančara a podnikateľa Anatola Krasovského. Informoval spravodajský web Swissinfo.ch.
Web doplnil, že jednotky SOBR boli pod Lukašenkovým osobným velením a mnoho ľudí v Bielorusku ich volá "eskadry smrti". Oficiálne vyšetrovanie zmiznutia troch mužov neprinieslo výsledky a po 20 rokoch bolo zastavené.
Garavského stíhanie iniciovala ľudskoprávna organizácia Trial International, ktorá kontaktovala príbuzných zmiznutých politikov. V dôsledku toho boli na švajčiarsku prokuratúru podané tri žaloby – dcérami Zacharanku a Krasovského a organizáciou Trial International a jej partnermi.
Garavski je súdený podľa univerzálnej jurisdikcie a podozrivý môže byť postavený pred súd bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť a miesto činu. Podľa švajčiarskych zákonov mu v prípade dokázania viny hrozí väzenie od jedného do 20 rokov.
Obvinený sa vyjadril, že očakáva podmienečný trest, pretože sa k únosom priznal a svoju vinu nepopiera. Verdikt môže byť známy už 20. septembra.
Garavski žije vo Švajčiarsku, kam údajne utiekol ešte v roku 2018. V roku 2020 požiadal o politický azyl.
V západných médiách sa prvýkrát objavil v roku 2019, keď v rozhovore pre dokumentárny film stanice Deutsche Welle priznal zapojenie do zmiznutia troch spomínaných mužov. Poskytol vtedy podrobné informácie o únosoch i o tom, ako k vraždám došlo.
Po zverejnení tohto rozhovoru vyhlásil, že jeho príbuzní v Bielorusku - matka, brat, exmanželka a dcéra - boli niekoľkokrát predvolaní na výsluch vyšetrovateľmi bieloruskej KGB a úrady im údajne nedovoľujú opustiť územie Bieloruska.
Samotný Garavski v rozhovore pre DW povedal, že z exilu sleduje dianie v Bielorusku. Konštatoval pritom, že SOBR "neporušovali zákon tak kruto" ako jednotky zasahujúce v roku 2020 počas masových protestov po zmanipulovaných prezidentských voľbách v Bielorusku.
Zacharanka a Hančar boli súčasťou Lukašenkovho tímu a v roku 1994 mu pomohli dostať sa k moci, no pre politiku novozvoleného prezidenta, ktorá nezodpovedala ich presvedčeniu, rýchlo odišli z opozície. Podnikateľ Krasovski finančne pomáhal opozícii.
Juryj Garavski sa podľa prokuratúry v roku 1999 ako príslušník špeciálnej jednotky bieloruského ministerstva vnútra (SOBR) osobne zúčastnil na popravách exministra vnútra Juryja Zacharanku, bývalého predsedu Ústrednej volebnej komisie Viktara Hančara a podnikateľa Anatola Krasovského. Informoval spravodajský web Swissinfo.ch.
Web doplnil, že jednotky SOBR boli pod Lukašenkovým osobným velením a mnoho ľudí v Bielorusku ich volá "eskadry smrti". Oficiálne vyšetrovanie zmiznutia troch mužov neprinieslo výsledky a po 20 rokoch bolo zastavené.
Garavského stíhanie iniciovala ľudskoprávna organizácia Trial International, ktorá kontaktovala príbuzných zmiznutých politikov. V dôsledku toho boli na švajčiarsku prokuratúru podané tri žaloby – dcérami Zacharanku a Krasovského a organizáciou Trial International a jej partnermi.
Garavski je súdený podľa univerzálnej jurisdikcie a podozrivý môže byť postavený pred súd bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť a miesto činu. Podľa švajčiarskych zákonov mu v prípade dokázania viny hrozí väzenie od jedného do 20 rokov.
Obvinený sa vyjadril, že očakáva podmienečný trest, pretože sa k únosom priznal a svoju vinu nepopiera. Verdikt môže byť známy už 20. septembra.
Garavski žije vo Švajčiarsku, kam údajne utiekol ešte v roku 2018. V roku 2020 požiadal o politický azyl.
V západných médiách sa prvýkrát objavil v roku 2019, keď v rozhovore pre dokumentárny film stanice Deutsche Welle priznal zapojenie do zmiznutia troch spomínaných mužov. Poskytol vtedy podrobné informácie o únosoch i o tom, ako k vraždám došlo.
Po zverejnení tohto rozhovoru vyhlásil, že jeho príbuzní v Bielorusku - matka, brat, exmanželka a dcéra - boli niekoľkokrát predvolaní na výsluch vyšetrovateľmi bieloruskej KGB a úrady im údajne nedovoľujú opustiť územie Bieloruska.
Samotný Garavski v rozhovore pre DW povedal, že z exilu sleduje dianie v Bielorusku. Konštatoval pritom, že SOBR "neporušovali zákon tak kruto" ako jednotky zasahujúce v roku 2020 počas masových protestov po zmanipulovaných prezidentských voľbách v Bielorusku.
Zacharanka a Hančar boli súčasťou Lukašenkovho tímu a v roku 1994 mu pomohli dostať sa k moci, no pre politiku novozvoleného prezidenta, ktorá nezodpovedala ich presvedčeniu, rýchlo odišli z opozície. Podnikateľ Krasovski finančne pomáhal opozícii.