Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Východná Afrika je v predmetnom dokumente označená za najhoršie postihnutý región, kde podvýživou trpí až 31,4 percenta obyvateľov.
Autor TASR
Rím 11. septembra (TASR) - Približne 821 miliónov ľudí, teda jeden človek z deviatich v celosvetovej populácii, nemalo v roku 2017 dostatok potravín. Oznámila to v utorok OSN v správe kritizujúcej výskyt hladu vo svete.
Správa s názvom "Stav potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete" ďalej hovorí o tom, že miera "hladu vo svete je za uplynulé tri roky na vzostupe, vracajúc sa na hodnoty spred desaťročia", informuje agentúra DPA.
"Zdá sa, že podvýživa a vážna potravinová neistota vzrastá v takmer všetkých subregiónoch Afriky, ako aj Južnej Ameriky, zatiaľ čo situácia ohľadom podvýživy je stabilná vo väčšine oblastí Ázie," upozorňuje OSN.
Východná Afrika, ktorá zahŕňa konfliktami sužované krajiny ako Eritrea či Južný Sudán, je v predmetnom dokumente označená za najhoršie postihnutý región, kde podvýživou trpí až 31,4 percenta obyvateľov.
Výročnú správu spoločne vypracovali Detský fond OSN (UNICEF), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD) a Svetový potravinový program (WHO). Tieto organizácie OSN po prvý raz zaznamenali nárast hladu vo svete minulý rok.
Hlavnými činiteľmi tohto negatívneho trendu sú konflikty, hospodársky pokles a prírodné katastrofy, tvrdí OSN, ktorá vyjadrila znepokojenie, že jej rozvojový cieľ dosiahnuť do roku 2030 nulový index hladu vo svete je ohrozený.
"Počet extrémnych katastrof majúcich súvislosť s podnebím vrátane ničivého tepla, sucha, povodní a búrok sa od začiatku 90. rokov zdvojnásobil," uvádza ďalej vo svojej správe OSN.
Podľa tejto organizácie je 151 miliónov detí mladších než päť rokov - 22 percent globálne - zakrpatených, kým 672 miliónov ľudí, teda 13 percent dospelej populácie sveta, je obéznych.
Donedávna sa znižujúci index hladu vo svete bol výsledkom najmä rýchleho ekonomického rozvoja v Ázii. V roku 2015 OSN vyzdvihla skutočnosť, že od roku 1990 sa hladu zbavilo vyše 200 miliónov ľudí.
"Klimatická nestálosť a extrémy plus konflikty a násilie sú hlavnou hybnou silou nedávneho nárastu hladu vo svete a jednou z hlavných príčin závažnej potravinovej krízy. Nepopierateľnou skutočnosťou je, že klimatické zmeny vystavujú ľudí po celom svete riziku potravinovej neistoty," varujú autori správy.
"Naši politickí lídri musia zdvojnásobiť svoje úsilie ohľadom zníženia fosílnych palív a založenia fondov na pomoc chudobným krajinám prispôsobiť sa klimatickej kríze," zakončili svoju výzvu autori výročnej správy.
Správa s názvom "Stav potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete" ďalej hovorí o tom, že miera "hladu vo svete je za uplynulé tri roky na vzostupe, vracajúc sa na hodnoty spred desaťročia", informuje agentúra DPA.
"Zdá sa, že podvýživa a vážna potravinová neistota vzrastá v takmer všetkých subregiónoch Afriky, ako aj Južnej Ameriky, zatiaľ čo situácia ohľadom podvýživy je stabilná vo väčšine oblastí Ázie," upozorňuje OSN.
Východná Afrika, ktorá zahŕňa konfliktami sužované krajiny ako Eritrea či Južný Sudán, je v predmetnom dokumente označená za najhoršie postihnutý región, kde podvýživou trpí až 31,4 percenta obyvateľov.
Výročnú správu spoločne vypracovali Detský fond OSN (UNICEF), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný fond pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD) a Svetový potravinový program (WHO). Tieto organizácie OSN po prvý raz zaznamenali nárast hladu vo svete minulý rok.
Hlavnými činiteľmi tohto negatívneho trendu sú konflikty, hospodársky pokles a prírodné katastrofy, tvrdí OSN, ktorá vyjadrila znepokojenie, že jej rozvojový cieľ dosiahnuť do roku 2030 nulový index hladu vo svete je ohrozený.
"Počet extrémnych katastrof majúcich súvislosť s podnebím vrátane ničivého tepla, sucha, povodní a búrok sa od začiatku 90. rokov zdvojnásobil," uvádza ďalej vo svojej správe OSN.
Podľa tejto organizácie je 151 miliónov detí mladších než päť rokov - 22 percent globálne - zakrpatených, kým 672 miliónov ľudí, teda 13 percent dospelej populácie sveta, je obéznych.
Donedávna sa znižujúci index hladu vo svete bol výsledkom najmä rýchleho ekonomického rozvoja v Ázii. V roku 2015 OSN vyzdvihla skutočnosť, že od roku 1990 sa hladu zbavilo vyše 200 miliónov ľudí.
"Klimatická nestálosť a extrémy plus konflikty a násilie sú hlavnou hybnou silou nedávneho nárastu hladu vo svete a jednou z hlavných príčin závažnej potravinovej krízy. Nepopierateľnou skutočnosťou je, že klimatické zmeny vystavujú ľudí po celom svete riziku potravinovej neistoty," varujú autori správy.
"Naši politickí lídri musia zdvojnásobiť svoje úsilie ohľadom zníženia fosílnych palív a založenia fondov na pomoc chudobným krajinám prispôsobiť sa klimatickej kríze," zakončili svoju výzvu autori výročnej správy.
