Varšava 19. apríla (TASR) - Povstanie vo Varšavskom gete vypuklo pred 75 rokmi, 19. apríla 1943, keď nacistické oddiely začali s likvidáciou geta. Hlavným bodom programu tohto výročia, organizovaného za účasti vládnych predstaviteľov na čele s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, budú podobne ako po minulé roky slávnosti pri pomníku Hrdinov geta.

Vo Varšave, ale aj v mnohých iných mestách Poľska sa bude konať akcia Narcis. Dobrovoľníci budú na uliciach rozdávať papierové narcisy – symbol pamäti na hrdinov povstania z roku 1943. Narcis je symbolom pamäti, úcty a nádeje. Súvisí aj s postavou Mareka Edelmana, posledného veliteľa Židovskej bojovej organizácie, ktorý na každé výročie povstania dostával tieto kvety od anonymnej osoby. Rovnako aj sám každý rok 19. apríla kládol k pomníku Hrdinov geta žltú kyticu.

Poľská metropola Varšava bola okupovaná Nemcami od septembra 1939. Na základe naradenia Ludwiga Fischera, gubernátora varšavského obvodu, vytvorili 2. októbra 1940 v meste Varšavské geto. Varšavskí Židia sa mali presťahovať do geta do 16. novembra toho roku a Poliaci, ktorí tam bývali, sa museli vysťahovať do konca októbra 1940.

Postupne v gete zhromaždili okolo 440.000 ľudí. Od zvyšku sveta ich oddelili trojmetrovým múrom, ktorý bol zakončený ostnatým drôtom. Jeho prekročenie sa trestalo smrťou.

Život v gete bol každodenným bojom o prežitie. Židia nemali prístup do obchodov a boli odkázaní na nemecké zásobovanie. To sa obmedzovalo na nutné minimum - dostali len toľko, aby vládali pracovať v továrňach, ktoré si tam Nemci zriadili. Tí, ktorí nepracovali, hladovali. Keď zomreli, nenašiel sa nikto, kto by ich pochoval, a mŕtvoly sa pomaly rozkladali na uliciach.

Ľudia sa tlačili v malých nevetraných miestnostiach. Lieky a základné hygienické potreby neexistovali. Aj preto vypukla v gete epidémia týfusu. Rozhodnutie o prvom transporte padlo 22. júla 1942. V gete zavládla panika. Jeho židovský správca, ktorý mal pripraviť zoznam ľudí na deportáciu, spáchal samovraždu. Do tábora v Treblinke bolo vtedy deportovaných 250.000 obyvateľov geta. V gete ostalo živých okolo 60.000 Židov.

V týchto extrémnych podmienkach sa židovská mládež zaoberala myšlienkou o ozbrojenom odboji, ktorý sa sformoval 28. júla 1942. Zároveň vznikla aj Židovská bojová organizácia. Na jej čele stál Mordechaj Anielewicz a medzi jej najznámejších veliteľov patrili Marek Edelman a Icchak Cukierman. Začiatkom roku 1943 z pravicových sionistov vznikla druhá konšpiračná organizácia - Židovský vojenský zväz, ktorý viedli Leon Rodal a Pawel Frenkiel.

K prvej ozbrojenej konfrontácii s Nemcami prišlo 18. januára 1943. Židovská bojová organizácia nadviazala kontakty s poľskými konšpiračnými organizáciami, ktoré im začali dodávať zbrane a poskytovali im vojenské inštruktáže.

Samotné povstanie vo Varšavskom gete vypuklo 19. apríla 1943, keď nacistické oddiely začali s likvidáciou geta. Symbolom povstania sa stali židovská a poľská zástava, zavesené na Muranowskom námestí, kde Židovský vojenský zväz viedol niekoľko dní nekompromisný odpor.

Už v prvý deň povstania sa divízny oddiel Krajinskej armády pokúsil vyhodiť do vzduchu múr obklopujúci geto. Poľské podzemie začalo niekoľko bojových akcií proti Nemcom a židovským bojovníkom pomáhali dostať sa z ruín geta.

Boje jednotlivých židovských bojových skupín trvali až do 16. mája 1943. Ako znak víťazstva Nemci vyhodili do vzduchu Veľkú synagógu, nachádzajúcu sa mimo územia geta. Nemecký veliteľ Jürgen Stroop potlačil povstanie a vodcovi Adolfovi Hitlerovi oznámil, že Varšavské geto už zaniklo. Malé skupinky odbojárov však pokračovali v odpore až do júla 1943.

Hranice niekdajšieho Varšavského geta vyznačili 19. novembra 2008 zástupcovia poľských úradov pamätnými doskami a do betónu zaliatymi kovovými pásmi.

Poľský minister kultúry 28. februára 2018 založil Múzeum Varšavského geta a udelil mu štatút. Riaditeľom novej inštitúcie sa stal Albert Stankowski. Otvorenie múzea je naplánované na rok 2023.