Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tisícky ľudí vrátane talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu sa zhromaždili pod dáždnikmi počas búrky, ktorá sprevádzala beatifikačnú omšu, spresňuje AFP.
Autor TASR
Vatikán 4. septembra (TASR) - Tisícky ľudí sa v nedeľu zhromaždili na Námestí sv. Petra, kde sa uskutočnilo blahorečenie Jána Pavla I., známeho ako "usmievavý pápež". Na čele katolíckej cirkvi stál len 33 dní, keď za sporných okolností zomrel. Beatifikačnú omšu viedol pápež František. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.
Ján Pavol I. sa narodil 17. októbra 1912 ako Albino Luciani a bol synom murára z talianskeho pohoria Dolomity. Za pápeža ho zvolili 26. augusta 1978. Mal vtedy 65 rokov.
Len o 33 dní neskôr, 28. septembra 1978, však náhle zomrel na infarkt a stal sa najkratšie úradujúcou hlavou katolíckej cirkvi v jej modernej histórii. Jeho nástupcom sa stal Poliak Karol Wojtyla s pápežským menom Ján Pavol II.
Tisícky ľudí vrátane talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu sa zhromaždili pod dáždnikmi počas búrky, ktorá sprevádzala beatifikačnú omšu, spresňuje AFP.
"Pápežovi Jánovi Pavlovi sa úsmevom podarilo sprostredkovať dobrotu Pána," povedal pápež František počas nedeľnej omše. "Aká krásna je Cirkev so šťastnou, pokojnou a usmievavou tvárou, ktorá nikdy nezatvára dvere, nikdy nezatvrdzuje srdcia, nikdy sa nesťažuje ani neprechováva odpor, nehnevá sa ani nie je netrpezlivá, nevyzerá zatrpknuto ani ju nesužuje nostalgia za minulosťou," dodal.
Smrť Jána Pavla I. vyvolala intenzívne špekulácie o jej príčine. Diskutovalo sa o samovražde - zdalo sa, že sa zdráhal prevziať pozíciu pápeža - i o vražde. Údajne mala byť vykonaná ľuďmi, ktorí odporovali jeho plánom na reformu cirkvi, najmä vplyvnej Vatikánskej banky.
Podľa životopisca Christopha Henninga došlo k týmto dohadom v dôsledku jeho náhlej smrti a "katastrofálnej komunikácii" Vatikánu v tomto období. Po smrti Jána Pavla I. totiž nebola vykonaná žiadna pitva na určenie jej príčiny a Vatikán vydal neúplné a nepravdivé informácie o tom, čo sa stalo.
Jeho telo, sediace na posteli s nasadenými okuliarmi na čítanie a dokumentmi v rukách, našla mníška. Vatikán však nechcel priznať prítomnosť ženy v jeho spálni, a tak uviedol, že mŕtveho pápeža objavil jeho tajomník.
Vatikán v októbri 2021 oznámil, že uznal zázrak pripisovaný Jánovi Pavlovi I., čo je podmienkou k blahorečeniu. Zázrakom bolo náhle uzdravenie ťažko chorého 11-ročného dievčaťa po tom, čo sa miestny kňaz modlil k zosnulému pápežovi.
Ako posledný taliansky pápež bol Ján Pavol I. považovaný za muža konsenzu, pokorného a jednoduchého, so silným zmyslom pre pastoračnú povinnosť, cituje AFP.
Na základe pravidiel katolíckej cirkvi je na vyhlásenie za svätca potrebné uznanie druhého zázraku. Za svätých boli vyhlásení napríklad pápeži Ján XXIII. (1958-1963), Pavol VI. (1963-1978) a Ján Pavol II. (1978-2005). Predchodca úradujúceho pápeža Františka, Nemec Benedikt XVI., žije vo Vatikáne po svojej rezignácii v roku 2013.
Ján Pavol I. sa narodil 17. októbra 1912 ako Albino Luciani a bol synom murára z talianskeho pohoria Dolomity. Za pápeža ho zvolili 26. augusta 1978. Mal vtedy 65 rokov.
Len o 33 dní neskôr, 28. septembra 1978, však náhle zomrel na infarkt a stal sa najkratšie úradujúcou hlavou katolíckej cirkvi v jej modernej histórii. Jeho nástupcom sa stal Poliak Karol Wojtyla s pápežským menom Ján Pavol II.
Tisícky ľudí vrátane talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu sa zhromaždili pod dáždnikmi počas búrky, ktorá sprevádzala beatifikačnú omšu, spresňuje AFP.
"Pápežovi Jánovi Pavlovi sa úsmevom podarilo sprostredkovať dobrotu Pána," povedal pápež František počas nedeľnej omše. "Aká krásna je Cirkev so šťastnou, pokojnou a usmievavou tvárou, ktorá nikdy nezatvára dvere, nikdy nezatvrdzuje srdcia, nikdy sa nesťažuje ani neprechováva odpor, nehnevá sa ani nie je netrpezlivá, nevyzerá zatrpknuto ani ju nesužuje nostalgia za minulosťou," dodal.
Smrť Jána Pavla I. vyvolala intenzívne špekulácie o jej príčine. Diskutovalo sa o samovražde - zdalo sa, že sa zdráhal prevziať pozíciu pápeža - i o vražde. Údajne mala byť vykonaná ľuďmi, ktorí odporovali jeho plánom na reformu cirkvi, najmä vplyvnej Vatikánskej banky.
Podľa životopisca Christopha Henninga došlo k týmto dohadom v dôsledku jeho náhlej smrti a "katastrofálnej komunikácii" Vatikánu v tomto období. Po smrti Jána Pavla I. totiž nebola vykonaná žiadna pitva na určenie jej príčiny a Vatikán vydal neúplné a nepravdivé informácie o tom, čo sa stalo.
Jeho telo, sediace na posteli s nasadenými okuliarmi na čítanie a dokumentmi v rukách, našla mníška. Vatikán však nechcel priznať prítomnosť ženy v jeho spálni, a tak uviedol, že mŕtveho pápeža objavil jeho tajomník.
Vatikán v októbri 2021 oznámil, že uznal zázrak pripisovaný Jánovi Pavlovi I., čo je podmienkou k blahorečeniu. Zázrakom bolo náhle uzdravenie ťažko chorého 11-ročného dievčaťa po tom, čo sa miestny kňaz modlil k zosnulému pápežovi.
Ako posledný taliansky pápež bol Ján Pavol I. považovaný za muža konsenzu, pokorného a jednoduchého, so silným zmyslom pre pastoračnú povinnosť, cituje AFP.
Na základe pravidiel katolíckej cirkvi je na vyhlásenie za svätca potrebné uznanie druhého zázraku. Za svätých boli vyhlásení napríklad pápeži Ján XXIII. (1958-1963), Pavol VI. (1963-1978) a Ján Pavol II. (1978-2005). Predchodca úradujúceho pápeža Františka, Nemec Benedikt XVI., žije vo Vatikáne po svojej rezignácii v roku 2013.
