Po druhej svetovej vojne sa usadil v Brne a začal súkromne vyučovať angličtinu a nemčinu.
Autor TASR
Praha 22. januára (TASR) - Vo veku 101 rokov zomrel vojnový veterán, jeden z posledných československých účastníkov bitky pri Dunkirku a obliehania Tobruku Bernard Papánek. Informoval o tom v piatok spravodajský server iROZHLAS.cz.
O úmrtí veterána informoval v piatok na Twitteri reportér Českej televízie Josef Kvasnička, ktorému informáciu potvrdil dokumentarista Jan Plachý, približuje server. Papánek podľa týchto informácií zomrel na komplikácie spojené s ochorením COVID-19 v nemocnici na Slovensku. Podľa českej Paměti národa sa tak stalo vo štvrtok 21. januára.
Papánek sa narodil v roku 1920 vo Viedni, jeho otec pochádzal zo židovskej rodiny zo Slovenska a matka z Moravy. Ešte ako dieťa sa jeho rodina presťahovala do mesta Vracov, ležiaceho neďaleko juhomoravského Hodonína. Strednú školu však na prianie rodičov absolvoval v rakúskej metropole.
V roku 1939 sa mu podarilo odísť do Palestíny, kde narukoval do československej zahraničnej armády, píše Paměť národa.
V roku 1943 sa presunul do Veľkej Británie, kde sa v meste Liverpool osobne stretol s československým exilovým prezidentom Edvardom Benešom. Pri obliehaní francúzskeho Dunkirku v roku 1944 bol ťažko zranený.
Po druhej svetovej vojne sa usadil v Brne a začal súkromne vyučovať angličtinu a nemčinu. Po komunistickom prevrate z roku 1948 ho však začala prenasledovať československá Štátna bezpečnosť (ŠtB). V roku 1964 preto spolu s manželkou emigroval cez Viedeň do Izraela, kde prijal aj izraelské štátne občianstvo. Od roku 2014 žil u svojej nevlastnej dcéry na Slovensku.
O úmrtí veterána informoval v piatok na Twitteri reportér Českej televízie Josef Kvasnička, ktorému informáciu potvrdil dokumentarista Jan Plachý, približuje server. Papánek podľa týchto informácií zomrel na komplikácie spojené s ochorením COVID-19 v nemocnici na Slovensku. Podľa českej Paměti národa sa tak stalo vo štvrtok 21. januára.
Papánek sa narodil v roku 1920 vo Viedni, jeho otec pochádzal zo židovskej rodiny zo Slovenska a matka z Moravy. Ešte ako dieťa sa jeho rodina presťahovala do mesta Vracov, ležiaceho neďaleko juhomoravského Hodonína. Strednú školu však na prianie rodičov absolvoval v rakúskej metropole.
V roku 1939 sa mu podarilo odísť do Palestíny, kde narukoval do československej zahraničnej armády, píše Paměť národa.
V roku 1943 sa presunul do Veľkej Británie, kde sa v meste Liverpool osobne stretol s československým exilovým prezidentom Edvardom Benešom. Pri obliehaní francúzskeho Dunkirku v roku 1944 bol ťažko zranený.
Po druhej svetovej vojne sa usadil v Brne a začal súkromne vyučovať angličtinu a nemčinu. Po komunistickom prevrate z roku 1948 ho však začala prenasledovať československá Štátna bezpečnosť (ŠtB). V roku 1964 preto spolu s manželkou emigroval cez Viedeň do Izraela, kde prijal aj izraelské štátne občianstvo. Od roku 2014 žil u svojej nevlastnej dcéry na Slovensku.