Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za svoju tvorbu dostal mnohé ocenenia, napríklad Literárnu cenu Severskej rady, Augustovu cenu, Cenu Nelly Sachsovej, Severskú cenu Švédskej akadémie.
Autor TASR
Štokholm 26. apríla (TASR) - Vo veku 85 rokov zomrel v sobotu švédsky spisovateľ a autor divadelných hier Per Olov Enquist, informovala v nedeľu agentúra AFP s odvolaním sa na Enquistových príbuzných.
Enquist sa narodil 23. septembra 1934 v obci Hjoggböle na severovýchode Švédska. Po skončení univerzity v Uppsale, kde študoval literárnu vedu, písal v rokoch 1965-1976 literárne a divadelné kritiky pre denníky Svenska Dagbladet a Expressen. Pôsobil aj ako televízny moderátor kultúrnych programov.
Knižne debutoval v roku 1961 románom Kristallöga (Krištáľové oko). Do širšieho povedomia sa dostal až treťou prózou Magnetisörens femte natt (Magnetizárova piata zima, 1964). Na medzinárodnej scéne sa definitívne presadil reportážnym románom Legionärerna (Legionári, 1968).
Medzi Enquistove ďalšie úspešné romány patria napríklad Nedstörtad ängel (Zvrhnutý anjel, 1985), Livläkarens besök (Návšteva osobného lekára, 1999), Lewis resa (Lewiho cesta, 2001), alebo Boken om Blanche och Marie (Kniha o Blanche a Marii, 2004).
Ako talentovaný dramatik sa predstavil v roku 1975 hrou Tribadernas natt (Noc tribádok). Celosvetové uznanie si dosiahol hrami Till Fedra (Pre Faidru, 1980), Fran regnormarnas liv (Zo života dážďoviek, 1981), Bildmakarna (Obrázkari, 1998), alebo Systrarna (Sestry, 2000). Viaceré hry režíroval legendárny švédsky filmový a divadelný režisér Ingmar Bergman.
Za svoju tvorbu dostal mnohé ocenenia, napríklad Literárnu cenu Severskej rady, Augustovu cenu (dva razy), Cenu Nelly Sachsovej, Severskú cenu Švédskej akadémie. Univerzity v Osle a v Uppsale mu udelili čestný doktorát.
Od roku 2005 udeľujú Cenu Pera Olova Enquista, ktorú zriadili vydavateľstva Enquistových diel vo Švédsku, Nórsku, Fínsku, Francúzsku, Holandsku, Taliansku a Spojenom kráľovstve pri príležitosti jeho životného jubilea - 70. narodenín.
Enquist sa narodil 23. septembra 1934 v obci Hjoggböle na severovýchode Švédska. Po skončení univerzity v Uppsale, kde študoval literárnu vedu, písal v rokoch 1965-1976 literárne a divadelné kritiky pre denníky Svenska Dagbladet a Expressen. Pôsobil aj ako televízny moderátor kultúrnych programov.
Knižne debutoval v roku 1961 románom Kristallöga (Krištáľové oko). Do širšieho povedomia sa dostal až treťou prózou Magnetisörens femte natt (Magnetizárova piata zima, 1964). Na medzinárodnej scéne sa definitívne presadil reportážnym románom Legionärerna (Legionári, 1968).
Medzi Enquistove ďalšie úspešné romány patria napríklad Nedstörtad ängel (Zvrhnutý anjel, 1985), Livläkarens besök (Návšteva osobného lekára, 1999), Lewis resa (Lewiho cesta, 2001), alebo Boken om Blanche och Marie (Kniha o Blanche a Marii, 2004).
Ako talentovaný dramatik sa predstavil v roku 1975 hrou Tribadernas natt (Noc tribádok). Celosvetové uznanie si dosiahol hrami Till Fedra (Pre Faidru, 1980), Fran regnormarnas liv (Zo života dážďoviek, 1981), Bildmakarna (Obrázkari, 1998), alebo Systrarna (Sestry, 2000). Viaceré hry režíroval legendárny švédsky filmový a divadelný režisér Ingmar Bergman.
Za svoju tvorbu dostal mnohé ocenenia, napríklad Literárnu cenu Severskej rady, Augustovu cenu (dva razy), Cenu Nelly Sachsovej, Severskú cenu Švédskej akadémie. Univerzity v Osle a v Uppsale mu udelili čestný doktorát.
Od roku 2005 udeľujú Cenu Pera Olova Enquista, ktorú zriadili vydavateľstva Enquistových diel vo Švédsku, Nórsku, Fínsku, Francúzsku, Holandsku, Taliansku a Spojenom kráľovstve pri príležitosti jeho životného jubilea - 70. narodenín.
