Ozawa viedol orchestre v Chicagu, Toronte a San Franciscu. Pôsobil tiež 29 rokov ako hudobný riaditeľ Bostonského symfonického orchestra, kde po ňom neskôr pomenovali koncertnú sálu.
Autor TASR
Tokio 9. februára (TASR) - Uznávaný japonský dirigent Seidži Ozawa, ktorý viedol viaceré svetoznáme orchestre, zomrel vo veku 88 rokov, oznámil v piatok jeho manažér s tým, že umelec skonal 6. februára na zlyhanie srdca vo svojom dome v Tokiu a je už aj pochovaný. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Ozawa sa narodil v roku 1935 v čínskej provincii Mandžusko, ktorá bola vtedy japonskou kolóniou, a hrať na klavír sa začal učiť na základnej škole. Ako tínedžer si však pri hraní ragby zlomil dva prsty a prešiel preto k štúdiu dirigovania.
V roku 1959 odišiel do zahraničia, kde sa stretol s najväčšími osobnosťami sveta klasickej hudby vrátane skladateľa a dirigenta Leonarda Bernsteina a v sezóne 1961-1962 sa stal jeho asistentom v Newyorskej filharmónii.
Nasledujúci rok ho ďalší významný dirigent Herbert von Karajan prijal ako asistenta v Berlínskej filharmónii.
Ozawa viedol orchestre v Chicagu, Toronte a San Franciscu. Pôsobil tiež 29 rokov ako hudobný riaditeľ Bostonského symfonického orchestra, kde po ňom neskôr pomenovali koncertnú sálu. V roku 2002 z tohto telesa odišiel a stal sa šéfdirigentom Viedenskej štátnej opery, kde pôsobil do roku 2010.
Hoci sa Ozawa zaznamenal úspešnú kariéru na Západe, nikdy nezabudol na svoje ázijské korene a v roku 1992 založil Festival Seidžiho Ozawu v Macumote (OMF), ktorý je dnes jedným z najprestížnejších podujatí v oblasti klasickej hudby v Japonsku.
Ozawa bol držiteľom mnohých domácich aj medzinárodných ocenení vrátane japonského Radu kultúry, francúzskeho Radu čestnej légie, ruského Radu priateľstva, rakúskeho Čestného odznaku Za vedu a umenie, ako aj cien Emmmy a Grammy.
Ozawa sa narodil v roku 1935 v čínskej provincii Mandžusko, ktorá bola vtedy japonskou kolóniou, a hrať na klavír sa začal učiť na základnej škole. Ako tínedžer si však pri hraní ragby zlomil dva prsty a prešiel preto k štúdiu dirigovania.
V roku 1959 odišiel do zahraničia, kde sa stretol s najväčšími osobnosťami sveta klasickej hudby vrátane skladateľa a dirigenta Leonarda Bernsteina a v sezóne 1961-1962 sa stal jeho asistentom v Newyorskej filharmónii.
Nasledujúci rok ho ďalší významný dirigent Herbert von Karajan prijal ako asistenta v Berlínskej filharmónii.
Ozawa viedol orchestre v Chicagu, Toronte a San Franciscu. Pôsobil tiež 29 rokov ako hudobný riaditeľ Bostonského symfonického orchestra, kde po ňom neskôr pomenovali koncertnú sálu. V roku 2002 z tohto telesa odišiel a stal sa šéfdirigentom Viedenskej štátnej opery, kde pôsobil do roku 2010.
Hoci sa Ozawa zaznamenal úspešnú kariéru na Západe, nikdy nezabudol na svoje ázijské korene a v roku 1992 založil Festival Seidžiho Ozawu v Macumote (OMF), ktorý je dnes jedným z najprestížnejších podujatí v oblasti klasickej hudby v Japonsku.
Ozawa bol držiteľom mnohých domácich aj medzinárodných ocenení vrátane japonského Radu kultúry, francúzskeho Radu čestnej légie, ruského Radu priateľstva, rakúskeho Čestného odznaku Za vedu a umenie, ako aj cien Emmmy a Grammy.