Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V čase, keď vymierajú ľudia, ktorí prežili holokaust, musíme vytvoriť miesta pamäte, ako je toto, vyzvala generálna tajomníčka Rakúskeho národného fondu pre obete národného socializmu H. Lessingová.
Autor TASR
Viedeň 10. novembra (TASR) - Rakúsko inaugurovalo v utorok v centre Viedne pamätník venovaný viac ako 64.400 rakúskym Židom zavraždeným nacistami. Ide o "symbol zodpovednosti", ktorú Rakúsko dlho odmietalo prijať, informovala agentúra AFP.
Nový pamätník, ktorý sa rozprestiera v parku na ploche 2500 m2, má podobu múru pozostávajúceho zo 160 žulových stél s menami zavraždených. Jedna zo stél je venovaná aj ďalším skupinám obetí i tým, ktorí trpeli prenasledovaním počas nacistického režimu.
"Príliš dlho sme odvracali zrak, kým sme si neuvedomili našu úlohu páchateľov a historickú zodpovednosť, ktorá s tým súvisí," povedal na inaugurácii rakúsky kancelár Alexander Schallenberg.
Pamätník v podobe sústavy stél je "hmatateľným symbolom" zodpovednosti Rakúska. "Mená sú nezmazateľne vyryté,“ uviedla vo svojom vyhlásení pre novinárov ministerka zodpovedná za ústavu Karoline Edtstadlerová.
"V čase, keď vymierajú ľudia, ktorí prežili holokaust, musíme vytvoriť miesta pamäte, ako je toto," vyzvala generálna tajomníčka Rakúskeho národného fondu pre obete národného socializmu Hannah Lessingová.
Projekt výstavby pamätníka bol financovaný rakúskou vládou, regiónmi a z darov. Inicioval ho jeden z preživších, Kurt Yakov Tutter, ktorý utiekol z Viedne v roku 1939 ako deväťročný.
"Moja sestra a ja máme teraz miesto v našom rodnom meste, kde môžeme smútiť za našimi rodičmi", deportovanými do koncentračného tábora Auschwitz. Dodal, že ide aj o miesto, kde je možné uctiť si pamiatku všetkých "neznámych Židov". Pripomenul, že v niektorých židovských rodinách neprežil holokaust žiaden jej člen.
Táto udalosť sa odohrala v deň 83. výročia tzv. Krištáľovej noci, ako sa označuje nacistický pogrom z roku 1938 proti Židom v Nemecku a anektovanom Rakúsku.
Pred druhou svetovou vojnou mala rakúska židovská komunita 192.000 členov a tvorila takmer štyri percentá populácie. Genocídou alebo vyhnanstvom bola však prakticky zlikvidovaná, i keď po roku 1945 si jej vojnu preživší členovia začali pomaly nachádzať svoje miesto v spoločnosti v Rakúsku, ktoré sa dlho snažilo vydávať za obeť nacizmu, popierajúc pri tom spoluúčasť mnohých svojich občanov na zločinoch tretej ríše.
Nový pamätník, ktorý sa rozprestiera v parku na ploche 2500 m2, má podobu múru pozostávajúceho zo 160 žulových stél s menami zavraždených. Jedna zo stél je venovaná aj ďalším skupinám obetí i tým, ktorí trpeli prenasledovaním počas nacistického režimu.
"Príliš dlho sme odvracali zrak, kým sme si neuvedomili našu úlohu páchateľov a historickú zodpovednosť, ktorá s tým súvisí," povedal na inaugurácii rakúsky kancelár Alexander Schallenberg.
Pamätník v podobe sústavy stél je "hmatateľným symbolom" zodpovednosti Rakúska. "Mená sú nezmazateľne vyryté,“ uviedla vo svojom vyhlásení pre novinárov ministerka zodpovedná za ústavu Karoline Edtstadlerová.
"V čase, keď vymierajú ľudia, ktorí prežili holokaust, musíme vytvoriť miesta pamäte, ako je toto," vyzvala generálna tajomníčka Rakúskeho národného fondu pre obete národného socializmu Hannah Lessingová.
Projekt výstavby pamätníka bol financovaný rakúskou vládou, regiónmi a z darov. Inicioval ho jeden z preživších, Kurt Yakov Tutter, ktorý utiekol z Viedne v roku 1939 ako deväťročný.
"Moja sestra a ja máme teraz miesto v našom rodnom meste, kde môžeme smútiť za našimi rodičmi", deportovanými do koncentračného tábora Auschwitz. Dodal, že ide aj o miesto, kde je možné uctiť si pamiatku všetkých "neznámych Židov". Pripomenul, že v niektorých židovských rodinách neprežil holokaust žiaden jej člen.
Táto udalosť sa odohrala v deň 83. výročia tzv. Krištáľovej noci, ako sa označuje nacistický pogrom z roku 1938 proti Židom v Nemecku a anektovanom Rakúsku.
Pred druhou svetovou vojnou mala rakúska židovská komunita 192.000 členov a tvorila takmer štyri percentá populácie. Genocídou alebo vyhnanstvom bola však prakticky zlikvidovaná, i keď po roku 1945 si jej vojnu preživší členovia začali pomaly nachádzať svoje miesto v spoločnosti v Rakúsku, ktoré sa dlho snažilo vydávať za obeť nacizmu, popierajúc pri tom spoluúčasť mnohých svojich občanov na zločinoch tretej ríše.
