Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úspech strany Nová jednota vo voľbách by mohol znamenať, že práve Karinš by mohol dostať poverenie na zostavenie novej vlády, keď sa v novembri ustanoví nový parlament.
Autor TASR
Riga 1. októbra (TASR) - Centristická strana Nová jednota úradujúceho lotyšského premiéra Krišjánisa Karinša smeruje k víťazstvu v sobotňajších parlamentných voľbách. Zo zverejnených odhadov tiež vyplýva neúspech strán zastupujúcich ruskojazyčnú menšinu v krajine.
Ako na základe tzv. exit polls informovala agentúra AFP, Karinšovu stranu volilo 22,5 percenta voličov.
Úspech strany Nová jednota vo voľbách by mohol znamenať, že práve Karinš by mohol dostať poverenie na zostavenie novej vlády, keď sa v novembri ustanoví nový parlament.
Prieskumy verejnej mienky pred parlamentnými voľbami ukázali oslabenie populistov, konzervatívcov a sociálnodemokratickej strany Centrum harmónie (SC), ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny v Lotyšsku.
Zverejnené exit polls naznačujú, že strana SC možno nezíska toľko hlasov, aby prekonala hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.
Politický expert Márcis Krastinš už pred hlasovaním predpovedal, že Karinš "s najväčšou pravdepodobnosťou" vo voľbách zvíťazí - okrem iného aj pre postoj ním vedenej vlády k vojne na Ukrajine.
"Mám 83 rokov, v prvej polovici života som zažil sovietsku a nemeckú vojenskú okupáciu, preto sa dnes rozhodujem podľa toho, ktorá strana najviac podporuje Ukrajinu proti ruskej invázii," povedal jeden z voličov agentúre AFP.
"Ľudia vidia, že už sme v búrke, ale tá bude len silnieť, a to núti ľudí viac premýšľať o svojej budúcnosti a budúcnosti svojej krajiny," povedal po odhlasovaní na margo vojny na Ukrajine a súvislostí s ňou lotyšský prezident Egils Levits.
Levits pred voľbami varoval občanov pred podporou politikov z rusky hovoriacej komunity, ktorí "na začiatku ruskej agresie otáľali s tým, aby jasne povedali, kto je agresor a kto obeť".
S odkazom na energetickú krízu a hospodárske ťažkosti lotyšský prezident varoval aj pred populistami a vysvetlil, že je "veľmi skeptický voči politickým stranám a osobnostiam, ktoré sľubujú, že nás z tejto šlamastiky rýchlo a ľahko dostanú."
"Neverím tým, ktorí ponúkajú jednoduché a väčšinou zbytočné riešenia mimoriadne zložitých problémov," uviedol vo vyhlásení.
Lotyšsko, ktoré po stáročia ovládali križiaci, Švédi, Poliaci a potom Rusi, získalo nezávislosť v roku 1918 a v rokoch 1944 - 1990 sa ocitlo pod sovietskou okupáciou.
V súčasnosti tam po rusky hovoriaca menšina tvorí približne 30 percent z 1,8 milióna obyvateľov.
Ako na základe tzv. exit polls informovala agentúra AFP, Karinšovu stranu volilo 22,5 percenta voličov.
Úspech strany Nová jednota vo voľbách by mohol znamenať, že práve Karinš by mohol dostať poverenie na zostavenie novej vlády, keď sa v novembri ustanoví nový parlament.
Prieskumy verejnej mienky pred parlamentnými voľbami ukázali oslabenie populistov, konzervatívcov a sociálnodemokratickej strany Centrum harmónie (SC), ktorá má zvyčajne silnú podporu veľkej ruskojazyčnej menšiny v Lotyšsku.
Zverejnené exit polls naznačujú, že strana SC možno nezíska toľko hlasov, aby prekonala hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.
Politický expert Márcis Krastinš už pred hlasovaním predpovedal, že Karinš "s najväčšou pravdepodobnosťou" vo voľbách zvíťazí - okrem iného aj pre postoj ním vedenej vlády k vojne na Ukrajine.
"Mám 83 rokov, v prvej polovici života som zažil sovietsku a nemeckú vojenskú okupáciu, preto sa dnes rozhodujem podľa toho, ktorá strana najviac podporuje Ukrajinu proti ruskej invázii," povedal jeden z voličov agentúre AFP.
"Ľudia vidia, že už sme v búrke, ale tá bude len silnieť, a to núti ľudí viac premýšľať o svojej budúcnosti a budúcnosti svojej krajiny," povedal po odhlasovaní na margo vojny na Ukrajine a súvislostí s ňou lotyšský prezident Egils Levits.
Levits pred voľbami varoval občanov pred podporou politikov z rusky hovoriacej komunity, ktorí "na začiatku ruskej agresie otáľali s tým, aby jasne povedali, kto je agresor a kto obeť".
S odkazom na energetickú krízu a hospodárske ťažkosti lotyšský prezident varoval aj pred populistami a vysvetlil, že je "veľmi skeptický voči politickým stranám a osobnostiam, ktoré sľubujú, že nás z tejto šlamastiky rýchlo a ľahko dostanú."
"Neverím tým, ktorí ponúkajú jednoduché a väčšinou zbytočné riešenia mimoriadne zložitých problémov," uviedol vo vyhlásení.
Lotyšsko, ktoré po stáročia ovládali križiaci, Švédi, Poliaci a potom Rusi, získalo nezávislosť v roku 1918 a v rokoch 1944 - 1990 sa ocitlo pod sovietskou okupáciou.
V súčasnosti tam po rusky hovoriaca menšina tvorí približne 30 percent z 1,8 milióna obyvateľov.
