Mirzijojev si získal uznanie vo svete za svoj boj proti systému nútených prác, prepustenie politických väzňov a zavedenie obmedzenej slobody médií.
Autor TASR
Taškent 24. októbra (TASR) – V stredoázijskom Uzbekistane sa v nedeľu konajú prezidentské voľby. O druhé funkčné obdobie sa uchádza 64-ročná úradujúca hlava štátu Šavkat Mirzijojev, ktorého znovuzvolenie sa považuje za isté, uviedli agentúry AFP a DPA.
Na voľbách sa môže zúčastniť viac ako 21 miliónov ľudí. Okrem Mirzijojeva, ktorý po smrti svojho predchodcu Islama Karimova v roku 2016 otvoril izolovaný Uzbekistan svetu, majú na výber z ďalších štyroch kandidátov vrátane jednej ženy. Ako málo známi politici zo strán lojálnych voči vláde však nemajú šancu na úspech.
Mirzijojev si získal uznanie vo svete za svoj boj proti systému nútených prác, prepustenie politických väzňov a zavedenie obmedzenej slobody médií. Ľudskoprávne organizácie však kritizujú rastúci tlak na nezávislé médiá a blogerov v Uzbekistane. K nespokojnosti obyvateľstva prispieva aj hospodárska kríza vyvolaná pandémiou nového koronavírusu. Najľudnatejšia z bývalých stredoázijských sovietskych republík má úzke vzťahy s Ruskom a Čínou, konštatuje AFP.
Mirzijojev získal pred piatimi rokmi 88,6 percenta hlasov. Počas predvolebnej kampane sľúbil, že do centra svojej politiky v krajine s 34 miliónmi obyvateľov postaví a najmä mladých ľudí, ktorí hromadne opúšťajú svoju vlasť. Predovšetkým v Rusku žijú milióny Uzbekov, ktorí tam zarábajú peniaze pre svoje rodiny.
Pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) kritizovali okrem iného vylúčenie opozície z volieb a porušovanie ľudských práv.
Volebné miestnosti sú otvorené od 08.00 h do 20.00 h miestneho času (05.00 – 17.00 h SELČ). Následne budú zverejnené prvé prognózy. Predbežné konečné výsledky sa očakávajú v pondelok.
Na voľbách sa môže zúčastniť viac ako 21 miliónov ľudí. Okrem Mirzijojeva, ktorý po smrti svojho predchodcu Islama Karimova v roku 2016 otvoril izolovaný Uzbekistan svetu, majú na výber z ďalších štyroch kandidátov vrátane jednej ženy. Ako málo známi politici zo strán lojálnych voči vláde však nemajú šancu na úspech.
Mirzijojev si získal uznanie vo svete za svoj boj proti systému nútených prác, prepustenie politických väzňov a zavedenie obmedzenej slobody médií. Ľudskoprávne organizácie však kritizujú rastúci tlak na nezávislé médiá a blogerov v Uzbekistane. K nespokojnosti obyvateľstva prispieva aj hospodárska kríza vyvolaná pandémiou nového koronavírusu. Najľudnatejšia z bývalých stredoázijských sovietskych republík má úzke vzťahy s Ruskom a Čínou, konštatuje AFP.
Mirzijojev získal pred piatimi rokmi 88,6 percenta hlasov. Počas predvolebnej kampane sľúbil, že do centra svojej politiky v krajine s 34 miliónmi obyvateľov postaví a najmä mladých ľudí, ktorí hromadne opúšťajú svoju vlasť. Predovšetkým v Rusku žijú milióny Uzbekov, ktorí tam zarábajú peniaze pre svoje rodiny.
Pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) kritizovali okrem iného vylúčenie opozície z volieb a porušovanie ľudských práv.
Volebné miestnosti sú otvorené od 08.00 h do 20.00 h miestneho času (05.00 – 17.00 h SELČ). Následne budú zverejnené prvé prognózy. Predbežné konečné výsledky sa očakávajú v pondelok.