Washington 2. augusta (TASR/Teraz.sk) - Vodca teroristickej siete al-Káida Ajman Zawahrí zahynul pri útoku dronom, ktorý cez víkend v Afganistane podnikla americká Ústredná spravodajská služba (CIA). TASR správu v pondelok prevzala z agentúry Reuters, podľa ktorej ide o najväčší úder pre toto militantné zoskupenie od zabitia jeho zakladateľa Usámu bin Ládina v roku 2011.

Agentúra Reuters citovala nemenované zdroje, podľa ktorých prišiel Zawahrí o život pri útoku dronom v afganskom hlavnom meste Kábul ešte v nedeľu.

Hovorca afganského radikálneho hnutia Taliban Zabihulláh Mudžáhid potvrdil, že sa útok odohral. Zároveň ho ostro odsúdil a označil za porušenie "medzinárodných princípov".

Biely dom podľa agentúry AP odmietol smrť Zawahrího potvrdiť, vo vyhlásení však uviedol, že "Spojené štáty podnikli protiteroristickú operáciu proti významnému cieľu z al-Káidy v Afganistane".

"Operácia bola úspešná a nedošlo k žiadnym obetiam v radoch civilistov," dodal Biely dom.

S podrobnosťami o tejto protiteroristickej operácii vystúpil v televíznom príhovore k národu v pondelok večer miestneho času (v utorok o 1.30 h SELČ) americký prezident Joe Biden, spresnila agentúra DPA.

Zawahrí sa vodcom teroristickej siete al-Káida stal hneď po smrti bin Ládina v roku 2011, píše agentúra AFP. Bin Ládin čelil obvineniam, že zosnoval útoky v USA z 11. septembra 2001, pri ktorých zahynulo takmer 3000 ľudí.

Foto: TASR/AP

Ajman Zawahrí bol významným stratégom a idelógom al-Káidy

Vodca teroristickej siete al-Káida Ajman Zawahrí bol niekoľko desaťročí jej významným ideológom, nikdy však neoživil štatút, aký mala za vlády jej charizmatického zakladateľa Usámu bin Ládina. Uviedla to v utorok agentúra AFP.

Niekdajší eyptský očný chirurg zohral kľúčové úlohy pri útokoch al-Káidy na ambasády USA v Keni a Tanzánii v roku 1998, ako aj na atentátoch v USA z 11. septembra 2001, ktoré si vyžiadali takmer 3000 obetí.

Počas desiatich rokov, keď bol Zawahrí na čele tohto zoskupenia, si však al-Káida už neobnovila svoje niekdajšie prominentné postavenie. Vodcom džihádistického hnutia sa stala agresívna skupina Islamský štát (IS), ktorá obsadila rozsiahle územia Iraku i Sýrie a vyhlásila tam svoj kalifát, pripomína AFP.

Aj keď však niektorí analytici tvrdili, že 71-ročný Zawahrí je čoraz starší a pomalší, on sa podľa všetkého snažil opäť vybudovať al-Káidu v spojenectve s afganským radikálnym hnutím Taliban.

BIN LÁDINOV LEKÁR

Predtým, než sa stal súčasťou disidentskej politiky, vyrastal Zawahrí v pohodlnej domácnosti v egyptskej metropole Káhira. Jeho starý otec bol veľkým imámom káhirskej univerzity al-Azhar, jedného z najvýznamnejších centier sunnitskej islamskej teológie. Už v mladom veku mal však väzby na radikálnu islamistickú komunitu a v 15 rokoch ho údajne zatkli za členstvo v zakázanom Moslimskom bratstve.

V Egypte strávil tri roky vo väzení za militantnosť. Počas pobytu vo väzení bol údajne kruto mučený, čo niektorí považujú za dôvod jeho násilného radikalizmu. Zapletený bol aj do zavraždenia prezidenta Anwara as-Sádáta v roku 1981 či masakry zahraničných turistov v Luxore v roku 1997.

Následne sa v Afganistane spojil s bin Ládinom. Dvere džihádu sa mu otvorili v roku 1980, keď bol mladým lekárom na káhirskej klinike a dostal lákavú ponuku - liečiť islamských bojovníkov proti sovietskym jednotkám v Afganistane. Postupne sa stal sa hlavným stratégom al-Káidy a bin Ládinovým osobným lekárom, čo ešte viac zdôrazňovalo ich blízke vzájomné väzby.

Zawahrí bol jedným zo signatárov bin Ládinovej "fatvy" z roku 1998, ktorou vyzýval na útoky proti Američanom, a pravidelne sa začal objavovať po boku vtedajšeho vodcu al-Káidy. Často motivoval stúpencov tejto teroristickej siete svojimi ohnivými prejavmi s výraznou gestikuláciou a pohľadom spoza okuliarov s hrubým rámom, uvádza AFP.

Foto: TASR/AP

Bin Ládin poskytoval al-Káide charizmu a peniaze, ale Zawahrí do nej priniesol taktiku a organizačné schopnosti potrebné na zaradenie militantov do siete buniek vo všetkých krajinách sveta, všíma si agentúra AP.

"Bin Ládin k nemu vždy vzhliadal," uviedol expert na terorizmus Bruce Hoffman z univerzity v Georgetowne.

Rovnako ako bin Ládin, aj Zawahrí po útokoch z 11. septembra 2001 zmizol. Prežil niekoľko pokusov o atentát a opätovne vyvracal fámy, podľa ktorých prišiel prišiel o život. Zostal však v hľadáčiku USA, ktoré za dolapenie ponúkali odmenu vo výške 25 miliónov dolárov.

ZATIENENÝ ISLAMSKÝM ŠTÁTOM

Vodcom al-Káidy sa Zawahrí stal dva mesiace po tom, čo Spojené štáty v Pakistane v roku 2011 zlikvidovali bin Ládina. Nový džihádistický vodca však zostával na úteku v afgansko-pakistanskom pohraničí. Al-Káida mala už v tom čase oveľa menší rozsah a bola zatienená organizáciou Islamský štát.

Napriek tomu však dokázala byť naďalej bezpečnostnou hrozbou prostredníctvom silných odnoží v Jemene, Afrike a východnej Ázii.

Foto: TASR/AP

Analytici označili vodcovstvo Zawahrího skôr za akúsi poradnú radu než koherentné, centralizované velenie. Nikdy sa neštítil verejne sa vyhrážať svojim nepriateľom a udržiaval si spojencov v radoch tých, ktorých odradila taktika Islamského štátu - napríklad s hnutím Taliban, píše AFP.

NOVÝ ŽIVOT S TALIBANOM

Opätovné uchopenie moci v Afganistane hnutím Taliban zrejme dodalo al-Káide nádej na silnejšiu budúcnosť. Zo správy Organizácie Spojených národov (OSN) z júla vyplýva, že Zawahrí v poslednom období preukazoval "zvýšený komfort a schopnosť komunikovať" s blízkymi spojencami v administratíve Talibanu.

Je nepravdepodobné, že by sa Zawahrí v krátkodobom horizonte pustil do medzinárodných útokov - chcel sa vyhnúť hanbe pre nové vedenie Kábulu, uvádza sa v správe. OSN v dokumente dodala, že je "medzinárodný kontext pre al-Káidu priaznivý" a sieť má v úmysle opätovne získať uznanie ako vodca globálneho džihádu", uzatvára AFP.