Moskva/Bratislava 13. októbra (TASR) - Nikdy predtým sa nestalo, aby sovietsky vodca musel opustiť funkciu po palácovom prevrate mocenských kruhov. Takéto sprisahanie zosnovala komunistická špička proti Nikitu Chruščovovi.

Od odvolania Chruščova, jednej z najprotirečivejších postáv sovietskej histórie, z funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) uplynie v pondelok 14. októbra 60 rokov.

Za jeho éry sa pre tzv. kubánsku krízu ocitol svet na pokraji jadrovej vojny, Berlín rozdelil občanmi nenávidený múr, v roku 1956 dal krvavo potlačiť revolúciu v Maďarsku. Na druhej strane odhalil Stalinove zverstvá, na jeho príkaz prepustili milióny nevinne odsúdených z gulagov a trestaneckých táborov a v roku 1959 sa stal prvým sovietskym lídrom, ktorý navštívil USA, kde sa stretol s prezidentom Dwightom Eisenhowerom.

Nikita Sergejevič Chruščov sa narodil 15. apríla 1894 v dedine Kalinovka v Kurskej oblasti v chudobnej roľníckej rodine. V roku 1918 vstúpil do komunistickej strany, v roku 1934 sa stal členom Ústredného výboru KSSZ a po Stalinovej smrti v marci 1953 sa postavil na čelo komunistickej strany i krajiny.

Pamätným sa stalo najmä Chruščovove vystúpenie na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) 25. februára 1956, na ktorom predniesol tajný prejav Kult osobnosti a jeho ničivé následky. Poodhalil v ňom a odsúdil diktátorské praktiky svojho predchodcu a doslova zbúral dovtedy nedotknuteľný obraz Stalina.

Prvé roky po Stalinovej smrti priniesli uvoľnenie v medzinárodných vzťahoch. Ale Chruščov zároveň dokázal svoju nekompromisnosť pri obrane celistvosti sovietskeho impéria v Maďarsku v roku 1956 a tiež v roku 1961, kedy nechal postaviť Berlínsky múr. Západný Berlín totiž považoval za "kosť v hrdle". Legendami opradené je jeho vystúpenie v Organizácii Spojených národov (OSN) v októbri 1960, kedy začal energicky búchať do rečníckeho pultu svojou topánkou.

Neočakávaným a avanturistickým rozhodnutím sovietskeho vodcu bolo tajné rozmiestnenie rakiet stredného doletu na Kube v lete roku 1962, kedy sa svet ocitol na pokraji jadrovej vojny. Chruščov, ktorý považoval rakety na Kube za "ježka v amerických nohaviciach", ich napokon stiahol.

Na domácej scéne začal odstraňovať katastrofálne následky stalinských represií, opatrne uvoľňoval represívny vojensko-policajný režim, zaviedol čiastočnú slobodu slova a krajinu otvoril západnému svetu. Aby zmiernil bytovú krízu, nariadil stavať úsporné panelové domy - takzvané "chruščovky". Obdobie jeho vládnutia sa nazýva "oteplenie".

Z iniciatívy Chruščova bol 19. februára 1954 vyňatý Krym z Ruskej federácie a administratívne pričlenený k Ukrajine, čo potvrdil zákon prijatý 26. apríla toho roku. Dôvodom tohto kroku boli blízke ekonomické a kultúrne vzťahy Krymskej oblasti s Ukrajinou.

Moskovská politická špička okolo Leonida Brežneva vyjadrovala čoraz väčšiu nespokojnosť s reformami Chruščova a jeho dobrodružnou zahraničnou politikou. Odporučila mu, aby si viac všímal svoj zdravotný stav a tvrdila, že jeho odchod z politiky bude to najlepšie, čo môže pre krajinu urobiť.

K zmene na sovietskom Olympe došlo 14. októbra 1964, krátko po návšteve 70-ročného Nikitu Chruščova v Československu. Odvolaný bol na základe "vysokého veku a zo zdravotných dôvodov", hoci sa na nijaké nesťažoval. Tvrdé jadro politbyra ho obviňovalo zo subjektivizmu, buržoázneho zmýšľania a unáhlených riešení. V samotnom uznesení sa hovorilo o narušení leninských zásad kolektívneho vedenia strany a o voluntarizme. Chruščov bol najvyšším sovietskym predstaviteľom viac ako desať rokov - od 7. septembra 1953 do 14. októbra 1964. Na jeho miesto zasadol na dlhých 18 rokov Brežnev. Na čele Sovietskeho zväzu bol až do svojej smrti - zomrel 10. novembra 1982.

Po odstránení z verejného života sa ocitol Chruščov fakticky v domácom väzení a dožil ako prominentný, ale úplne izolovaný dôchodca. Zomrel v Moskve na infarkt 11. septembra 1971 vo veku 77 rokov.