Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 1. november 2024Meniny má Denisa a Denis
< sekcia Zahraničie

Vojak Šalit prehovoril v televízii na prvé výročie svojho oslobodenia

Gilad Šalit Foto: TASR/AP

Hamas zajal vojaka Šalita pri cezhraničnom útoku 25. júna 2006 a na slobodu ho prepustil 18. októbra 2011, keď ho Izrael vymenil za 1027 palestínskych väzňov.

Jeruzalem 18. októbra (TASR) - Izraelský vojak Gilad Šalit, ktorý sa presne pred rokom po 5,5-ročnom pobyte v palestínskom zajatí v pásme Gazy dostal na slobodu, poskytol televízii prvý dlhý rozhovor.

Povedal v ňom, že sa v zajatí bál, že izraelskí vyjednávači budú jeho únos militantným Hamasom "ignorovať, zabudnú naňho, nebudú vedieť, kde je". "Ale pokúšal som sa zostať optimistom," povedal v stredu v rozhovore, ktorý poskytol pri príležitosti výročia.

O tom, že sa dostane na slobodu, počul prvýkrát z médií a týždeň, ktorý uplynul od tohto oznámenia a jeho návratom do Izraela, mu pripadal "ako večnosť", povedal.

Hamas zajal vojaka Šalita pri cezhraničnom útoku 25. júna 2006 a na slobodu ho prepustil 18. októbra 2011, keď ho Izrael vymenil za 1027 palestínskych väzňov.

"Bol to zvláštny pocit byť vonku a vidieť slnko," pokračoval Šalit, ktorý slnko počas svojho zajatia videl iba v televízii. Keď ho Palestínčania odovzdali na hraničnom priechode Rafah egyptským bezpečnostným silám, "pocítil úľavu".

Prekvapilo ho, keď "zrazu uvidel pred sebou desiatky ľudí. Počas všetkých tých rokov (v zajatí) som ich nikdy nevidel viac ako hŕstku."

Až do stredajšieho rozhovoru sa izraelské médiá Šalitovi vyhýbali. Po návrate zo zajatia do rodnej dediny v severnom Izraeli mu chceli poskytnúť čas na rekonvalescenciu, poznamenáva agentúra DPA.

Vojak povedal, že v zajatí niekedy "trávil čas sledovaním športových zápasov v televízii alebo sledovaním filmu" a so svojimi žalárnikmi udržiaval "akú-takú komunikáciu".

Odkedy sa dostal na slobodu teší sa "malým veciam", ako sú "prechádzky po vonku, otvorenie okna, otvorenie dverí, pozeranie sa na ľudí, chôdza po ulici, bozk od mamy".



Na otázku, či by poslal slúžiť do armády svoje deti, ak ich bude niekedy v budúcnosti mať, odpovedal, že by to bolo "ťažké rozhodovanie".

"Nakoniec ma štát dostal odtiaľ von, uzavrel dohodu, zaplatil cenu. Preto nepochybujem, že by som poslal svoje deti do armády... Ale dúfam, že to vtedy už nebude potrebné," dodal.