Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K vojenskému prevratu v Nigeri došlo 26. júla, keď prezidentská stráž zajala demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma.
Autor TASR
Niamey 5. augusta (TASR) - Vojenská junta v západoafrickom štáte Niger údajne požiadala o pomoc žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny. Urobila tak v čase hroziacej vojenskej intervencie západoafrického regionálneho bloku ECOWAS, informovala v sobotu agentúra AP.
K vojenskému prevratu v Nigeri došlo 26. júla, keď prezidentská stráž zajala demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma, ktorý je odvtedy zadržiavaný v prezidentskom sídle v hlavnom meste Niamey.
Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) dalo 30. júla nigerskej junte týždeň na to, aby prepustila prezidenta Bazouma a vrátila mu moc; inak môže čeliť vojenskej intervencii armád tohto bloku.
Šéfovia rezortov obrany krajín ECOWAS v piatok sfinalizovali plán možnej intervencie v Nigeri a vyzvali členov bloku, aby urobili potrebné prípravy. Stalo sa tak po tom, ako zlyhali pokusy o diplomatické kontakty s predstaviteľmi nigerskej junty.
Jeden z vodcov nigerskej junty generál Salifou Mody sa so žiadosťou o pomoc obrátil na predstaviteľa vagnerovcov počas návštevy v susednom štáte Mali, uviedol pre agentúru AP Wassim Nasr, analytik zo think tanku Soufan Center so sídlom v New Yorku. Podľa jeho slov to potvrdili tri malijské zdroje aj francúzsky diplomat.
Nigerská junta potrebuje vagnerovcov, pretože oni sa môžu stať "garantom toho, že zostane pri moci," uviedol Wassim Nasr. Vagnerova skupina podľa neho žiadosť nigerskej junty zvažuje.
Niger bol podľa AP posledným spoľahlivým spojencom Západu v boji proti terorizmu v západoafrickom regióne. Vojenské junty v okolitých štátoch sa odvracajú od Francúzska, ako bývalej koloniálnej mocnosti a prikláňajú sa k Rusku, ktorého záujmy vo viacerých afrických krajinách presadzujú práve vagnerovci. Žoldnieri z tejto skupiny pôsobia aj na území Mali a podľa správ aktivistov sa tam dopúšťajú vážnych zločinov.
Podľa francúzskeho rezortu diplomacie nie je Rusko priamo zapojené do prevratu v Nigeri. Moskva však podľa neho oportunisticky využíva všetky možnosti, ako vyvolávať chaos a destabilizáciu, kdekoľvek sa mu naskytnú.
K vojenskému prevratu v Nigeri došlo 26. júla, keď prezidentská stráž zajala demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma, ktorý je odvtedy zadržiavaný v prezidentskom sídle v hlavnom meste Niamey.
Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) dalo 30. júla nigerskej junte týždeň na to, aby prepustila prezidenta Bazouma a vrátila mu moc; inak môže čeliť vojenskej intervencii armád tohto bloku.
Šéfovia rezortov obrany krajín ECOWAS v piatok sfinalizovali plán možnej intervencie v Nigeri a vyzvali členov bloku, aby urobili potrebné prípravy. Stalo sa tak po tom, ako zlyhali pokusy o diplomatické kontakty s predstaviteľmi nigerskej junty.
Jeden z vodcov nigerskej junty generál Salifou Mody sa so žiadosťou o pomoc obrátil na predstaviteľa vagnerovcov počas návštevy v susednom štáte Mali, uviedol pre agentúru AP Wassim Nasr, analytik zo think tanku Soufan Center so sídlom v New Yorku. Podľa jeho slov to potvrdili tri malijské zdroje aj francúzsky diplomat.
Nigerská junta potrebuje vagnerovcov, pretože oni sa môžu stať "garantom toho, že zostane pri moci," uviedol Wassim Nasr. Vagnerova skupina podľa neho žiadosť nigerskej junty zvažuje.
Niger bol podľa AP posledným spoľahlivým spojencom Západu v boji proti terorizmu v západoafrickom regióne. Vojenské junty v okolitých štátoch sa odvracajú od Francúzska, ako bývalej koloniálnej mocnosti a prikláňajú sa k Rusku, ktorého záujmy vo viacerých afrických krajinách presadzujú práve vagnerovci. Žoldnieri z tejto skupiny pôsobia aj na území Mali a podľa správ aktivistov sa tam dopúšťajú vážnych zločinov.
Podľa francúzskeho rezortu diplomacie nie je Rusko priamo zapojené do prevratu v Nigeri. Moskva však podľa neho oportunisticky využíva všetky možnosti, ako vyvolávať chaos a destabilizáciu, kdekoľvek sa mu naskytnú.
