Baalbek/Berlín 12. marca (TASR) - Vojnový konflikt v Sýrii dramaticky zmenil životy prakticky všetkých Sýrčanov; najmä mnohých žien, ktoré sú často po úteku z vlasti okolnosťami nútené prevziať aj mužskú rolu v rodine i spoločnosti.

Takou je aj skupina žien zo Sýrie, ktoré pred vojnou ušli do susedného Libanonu, kde po boku 4,4 milióna obyvateľov žije aj viac ako milión utečencov zo Sýrie. Tri štvrtiny zo sýrskych utečencov sú deti a ženy, z ktorých mnohé si prvýkrát v živote museli nájsť zamestnanie, aby uživili rodinu - často však nelegálne. O osudoch týchto žien informovala v reportáži televízia al-Džazíra.

Medzi nimi je aj 31-ročná Amíra, ktorá do libanonského Baalbeku ušla pred štyrmi rokmi zo sýrskeho mesta Dará, lebo sa bála o život svojich štyroch detí. "Ženy teraz robia aj tradične mužské práce," uviedla v rozhovore pre panarabskú televíziu al-Džazíra.

Amírin život sa skomplikoval aj tým, že jej - momentálne už bývalý - manžel sa o rodinu v Libanone nedokázal postarať a vrátil sa do Sýrie. "Je to tak lepšie. Bol veľmi agresívny a vystresovaný. Vlani ma chcel obariť vriacou vodou," priznala žena.

Bušrá z Damasku prišla aj s matkou a rodinou svojho brata do Baalbeku pred štyrmi mesiacmi, po smrti svojho otca.

"Nevedela som, čo mám robiť, len som sa tak túlala ulicami," uviedla. Potom jej napadlo, že sa rada "hrá" s elektronikou, keď sa v rodine niečo pokazí. Teraz zvažuje, že by si otvorila opravárenskú dielničku. "Prečo nie? Elektrikármi sú väčšinou muži, ale nemusia to byť len muži," vysvetlila.

Tridsaťročná Fátima pochádza tiež z Damasku a momentálne pracuje ako pánska kaderníčka, aby uživila svoje deti a podporila svojho manžela, ktorý odišiel do Nemecka. Pre al-Džazíru priznala, že pracovať v konzervatívnom Baalbeku ako kaderníčka je dosť ťažké, keďže na Blízkom východe toto zamestnanie robia skôr muži, "ale musím vydržať, aby sme prežili".

Idrís žije v Libanone už štyri roky. Jej manžel bol v Sýrii právnikom, ona pracovala ako manažérka vo výskumnom stredisku. "Narodila som sa so striebornou lyžičkou v ústach," povedala.

Teraz v Libanone žije s manželom a ich tromi deťmi na malej farme, ktorú im zveril manželov priateľ-lekár, aby na ňu dozerali a predávali miestnym ľuďom vodu.

Pol roka si na nový život nedokázala zvyknúť. Potom sa však pustila do práce a teraz rozváža vodu v cisterne po susedoch. "Muži bývajú prekvapení, keď vidia, že šoférujem nákladné auto. Ale ženy sú rovné mužom, sme sestry mužov. V mojej rodine sme si boli všetci rovní," vysvetlila.

Chúlúd zo sýrskej dediny Suwajdá študovala vo vlasti ekonómiu, teraz sa živí ako maliarka-natieračka. "Rada by som robila všetky mužské práce. Rada by som zažila rovnosť medzi mužmi a ženami. Páčilo by sa mi byť ako muž - sebestačná a silná. Som veľmi rada, že robím niečo, čo je pre mužov a ženy (zo Sýrie) ťažko predstaviteľné," vyhlásila.

Časť sýrskych utečencov, ktorí útočisko pred vojnou našli v Berlíne, má život možno o niečo jednoduchší. Pre al-Džazíru o ňom rozprávala Hiba, ktorej rodina mala v Damasku firmu na výrobu záhradného nábytku. Spolu s manželom a deťmi sa presťahovali do Nemecka v roku 2013.

v Sýrii sa im prestalo dariť hneď v roku 2011, keď sa začala vojna. Kým sa ešte dalo, previezli nábytok zo skladov do Nemecka, aby sa tam pred začiatkom letnej sezóny predal.

Manželia sú presvedčení o tom, že ich rozhodnutie odísť zo Sýrie bolo správne, momentálne vlastnia obchod s nábytkom v berlínskej štvrti Zehlendorf. Priznávajú však, že ich život je v Berlíne nie je jednoduchý a hovoria, že zo Sýrie odišli, lebo to bolo nutné, nie z vlastnej vôle.

Haba, ktorá svojho času v Nemecku vyštudovala reštaurátorstvo, sa chce vrátiť do Sýrie, lebo vie, že jej krajina "bude potrebovať skúsenosti, ktoré som tu získala". Jediné, čo by mohlo toto ich rozhodnutie ovplyvniť, by boli ich dve deti - 13- a 16-ročné -, ktoré si v Nemecku veľmi rýchlo zvykli a bude pre ne ťažké adaptovať sa na život v Sýrii. "Ale nemyslím si, že by boli z tých ľudí, čo tu chcú zostať, lebo si stále hovoríme, že Sýria nás potrebuje".

Architektka Núr z Damasku dostala štipendium od nemeckej vlády a vďaka nemu už druhý rok študuje urbanizmus v Berlíne, kde žije aj s manželom, ktorý za ňou pricestoval na základe programu spájania rodín zahraničných študentov.

Núr sa domnieva, že chladní obyvatelia Berlína, kde medzičasom vznikla početná komunita Sýrčanov, by sa od utečencov a migrantov mohli priučiť pozitívnemu pohľadu na život.

"Takmer každého Sýrčana zasiahol konflikt, ale mnohí sa usmievajú, keď sa snažia prebudovať svoj život," uviedla. "Chcú mať nový domov, kým budú schopní vrátiť sa do Sýrie," vysvetlila.

Berlín má strašnú skúsenosť z druhej svetovej vojny, keď bolo všetko zničené, ale mesto povstalo, lebo na to bola vôľa, pripomenula sýrska architektka. "To je skúsenosť, ktorá môže byť užitočná pre všetky sýrske mestá - vedieť, že to, čo bolo zničené, nesmie prísť o nádej, že bude obnovené."