Washington 3. novembra (TASR) - Jedným z najambicióznejších sľubov amerického prezidenta Donalda Trumpa počas jeho predvolebnej kampane v roku 2016 bolo zrušiť systém zdravotníckej starostlivosti, familiárne známy pod názvom Obamacare. O štyri roky neskôr, keď sa vo voľbách 3. novembra opätovne uchádza o funkciu prezidenta USA, sa mu však tento cieľ stále nepodarilo dosiahnuť. Pripomína to webová stránka britskej stanice BBC.

Napriek tomu, že sa Trumpovi nepodarilo systém Obamacare počas prvého volebného obdobia úplne zrušiť, presadil odstránenie určitých častí - skrátenie lehoty na registráciu zaradenia do systému či zrušenie časti dotácií i predošlých pokút pre tých občanov, ktorí sa do systému neprihlásili, pripomína BBC. Najväčšou kritikou republikánov Obamacare bolo práve to, že "nútil ľudí platiť za drahé poistenie a zaťažoval daňou tých, ktorí si (poistenie) nemohli dovoliť," píše sa na Trumpovej webstránke.

Nominant Demokratickej strany a Trumpov oponent Joe Biden k riešeniu problémov zdravotníctva zaujal výrazne odlišný postoj. Ak sa Biden stane prezidentom USA, nesľubuje, že sa systému Obamacare zbaví, ale, naopak, chce rozšíriť systém, ktorý sa mu podarilo ako viceprezidentovi spolu s bývalým prezidentom Barackom Obamom presadiť. Ako vysvetľuje na svojej webovej stránke, v praxi by to znamenalo, že "dá Američanom viac možností, zníži náklady zdravotnej starostlivosti a prerobí systém zdravotnej starostlivosti tak, aby bol menej komplikovaný" a ľahšie sa v ňom občania zorientovali.

Čo sa týka témy národnej bezpečnosti, Trump aj v roku 2020 postavil svoju kampaň na hesle "America First" (Amerika na prvom mieste). Poprednou súčasťou jeho politiky v rámci otázky národnej bezpečnosti je prudko zakročiť proti prichádzajúcim migrantom, najmä zo štátov Latinskej Ameriky ako Mexiko, alebo prevažne moslimských krajín. Ako pripomína BBC, Trump naďalej plánuje dodržať sľub dokončiť stavbu múru na hraniciach s Mexikom. Doteraz sa mu podarilo zabezpečiť financie na dotovanie stavby 716 kilometrov múru, ktorý by mal podľa plánov byť dlhý približne 1161 kilometrov. Na svojej webstránke však Trump v rámci témy obrany venuje viac pozornosti svojmu nariadeniu zvýšiť finančnú podporu americkej armáde, ako aj zavedeniu sankcií proti Rusku, Iránu či Severnej Kórei a bojovať proti subjektom, ktoré "sa pokúšajú podkopať americkú demokraciu a bezpečnosť".

Biden zastáva diametrálne odlišný názor aj vo väčšine bodov témy národnej bezpečnosti. Ak by sa Biden stal prezidentom USA, už počas prvých sto dní vo funkcii sľubuje odvolať nariadenia, na základe ktorých je legálne oddeľovať migrantov od ich detí na južnej hranici USA s Mexikom, zrušiť obmedzený limit žiadostí o azyl i zákaz občanom prevažne islamských krajín vycestovať do Spojených štátov, vymenúva BBC.

Najzávažnejšia hrozba pre USA podľa Bidena prichádza z Moskvy a Pekingu. Demokratický kandidát sa počas predvolebnej kampane vyjadril, že Rusko považuje za "najväčšiu hrozbu národnej bezpečnosti" Spojených štátov, Čínu zase za "najväčšieho konkurenta". Keďže Biden spája "ekonomické istoty" s národnou bezpečnosťou, Spojené štáty pod jeho vedením budú dbať na "vývoj najmodernejšej technológie a spájanie hospodárskych síl demokracií po celom svete, aby sme zakročili proti násilníckym ekonomickým praktikám" autoritárskych režimov, píše sa na jeho webovej stránke.

Američania v utorok rozhodujú o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.