Praha/Washington 3. novembra (TASR) - Environmentálna politika amerického prezidenta Donalda Trumpa je nebezpečná a zločinná, povedala pre TASR Yvonna Gaillyová, riaditeľka českého Ekologického inštitútu Veronica.

Gaillyová ako príklad uviedla odstúpenie Spojených štátov od Parížskej klimatickej dohody v roku 2017 a Trumpovu podporu pre ropovod Keystone XL. Šéf Bieleho domu uviedol, že ropovod vytvorí tisíce pracovných miest, informoval vlani denník The Washington Post. Trump odstúpenie od parížskej dohody zdôvodnil tým, že plnenie jej záväzkov by malo nepriaznivý vplyv na hospodársku situáciu v USA, píše na svojej webovej stránke britská stanica BBC. Kandidát Demokratickej strany na prezidenta Joe Biden sľúbil, že ako šéf Bieleho domu by Parížsku klimatickú dohodu opätovne podpísal a výstavbu ropovodu zastavil.

Výstavba ropovodu Keystone XL - ktorý má prepravovať ropu z Kanady do USA - bola v ostatných rokoch predmetom diskusie a rozsiahlych protestov. Inštitút Veronica jeho výstavbu "absolútne odmieta, najmä z dôvodu, že v čase odklonu od fosílnych palív nemožno začať novú ťažbu." Gaillyová ďalej pripomína, že plánovaná trasa ropovodu prechádza cez domorodé územia, na ktoré bude tento projekt mať devastujúci dopad. V súčasnosti je vo výstavbe aj ropovod Dakota Access Pipeline, ku ktorému sa Biden doposiaľ nevyjadril. Trump jeho výstavbu podporuje.

Hydraulické štiepenie - spôsob ťažby fosílnych palív - je jednou z kľúčových ekologických tém predvolebného boja v Spojených štátoch. Táto prax totiž v ostatných rokoch vytvorila pracovné miesta a prospela hospodárstvu v štáte Pensylvánia, ktorý Trump v roku 2016 vyhral o menej než jeden percentuálny bod. Kampaň Donalda Trumpa vyhlasuje, že Biden chce hydraulické štiepenie zakázať, čo Bidenova kampaň odmieta.

"Rozvoj (hydraulického štiepenia) je v absolútnom rozpore s nevyhnutnosťou zastavenia spaľovania fosílnych palív ako základného predpokladu zastavenia globálneho otepľovania. Hydraulické štiepenie navyše sprevádzajú úniky veľkého množstva metánu, čo mimoriadne zvyšuje skleníkový efekt. Navyše, táto ťažba spôsobuje devastáciu krajiny vo veľkom rozsahu a ohrozuje podzemné vody," priblížila následky tejto praxe Gaillyová.

Dodala, že relatívne nedávne zavedenie tejto ťažby prinieslo veľké ekonomické úspechy a umožnilo Spojeným štátom byť nielen sebestačnými, čo sa týka spotreby zemného plynu, ale dokonca tento plyn v kvapalnej forme (LNG) predávať iným krajinám vrátane EÚ. "Sú to nedávne investície, takže vyjadriť sa proti nim je pre politika asi zložité," pokračuje Gaillyová. Spomínané úspechy citoval aj Trump, keď túto prax obhajoval.

Joe Biden počas svojej predvolebnej kampane predstavil plán na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050; vyčleniť naň chce dva trilióny dolárov. Trump nepredstavil žiaden plán na vyrovnanie sa s klimatickými zmenami, informuje časopis National Geographic. Americká energetická politika musí vyvážiť ochranu prostredia s hospodárskym rastom, uvádza sa na oficiálnom webovom portáli Bieleho domu.

Termín do roku 2050 je podľa Gaillyovej realistický v prípade, že nulové emisie dosiahne celý svet. "Krajiny, ktoré toho sú schopné a ktoré na to po všetkých stránkach majú, musia dekarbonizovať rýchlo a byť hotové oveľa skôr. A tým 'slabším' všemožne pomáhať," približuje riaditeľka Inštitútu Veronica. "V bohatej a technologicky špičkovej krajine, ako sú USA, je určite možný aj rýchlejší ústup od fosílnych palív. A vlastne je absolútne nevyhnutný. Klimatické projekcie, ktoré na nevyhnutnosť nulových emisií v roku 2050 ukazujú, zároveň obsahujú i potrebu, aby to znižovanie nastalo naozaj hneď a rýchlo, inak sa rozbehnú ďalšie a ďalšie pozitívne spätné väzby.”

Podľa Gaillyovej má politika Spojených štátov vplyv nielen na životné prostredie na celom svete, ale aj na polemiku v súvislosti s klimatickými zmenami. Keď USA, ako najväčšia svetová ekonomika, ďalej rozvíjajú projekty na ťažbu fosílnych palív, tak na túto skutočnosť môžu poukázať iní politici ako dôvod, prečo nemá zmysel znižovať emisie v ich krajine.

Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických sú naplánované na 3. novembra. Voliči budú rozhodovať o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu. Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.