Washington 3. novembra (TASR) - O tom, kto sa z dvojice Donald Trump (Republikánska strana) a Joe Biden (Demokratická strana) stane prezidentom Spojených štátov, rozhodnú americkí voliči vo voľbách vypísaných na utorok 3. novembra.

Američania však môžu využiť aj možnosť hlasovať skôr než v samotný deň volieb, a to zväčša poštou. Rôzne federálne štáty majú rôzne pravidlá na sčítanie týchto tzv. korešpondenčných hlasov. Niektoré uznajú iba hlasy doručené do 3. novembra, iné zase budú uznávať aj lístky, ktoré boli odoslané pred 3. novembrom, ale prídu neskôr, hoci aj o niekoľko týždňov.

V tretí novembrový deň - v deň prezidentských volieb - si občania USA zvolia 538-členný zbor voliteľov, ktorý následne na štyri roky zvolí v poradí už 46. prezidenta republiky, ako aj 49. viceprezidenta. Víťaz zasadne do kresla šéfa Bieleho domu 20. januára 2021.

TASR prináša informáciu o systéme amerických prezidentských volieb v USA, ktoré sú jedným z najkomplikovanejších volebných systémov na svete.

Samotná voľba prezidenta USA sa už tradične koná v prvý utorok nasledujúci po prvom novembrovom pondelku, čo v roku 2020 pripadá na 3. november. Pravidlo dátumu konania prezidentských volieb uzákonil americký Kongres v roku 1845. Deň v týždni - utorok - zvolili vtedajší kongresmani preto, aby sa voľby nekonali v sobotu či v nedeľu, čo sú dni pravidelných náboženský obradov. Pondelok dostali voliči čas na to, aby mohli po víkende pohodlne docestovať do miesta volieb, a november vyhral preto, lebo v tento mesiac sú už ukončené všetky roľnícke práce - a USA boli v 19. storočí ešte zväčša poľnohospodárskou krajinou.

Na začiatku takmer rok trvajúceho volebného procesu si dva hlavné americké politické subjekty - Demokratická strana a Republikánska strana - vyberú svojich kandidátov na prezidenta a viceprezidenta USA. Maratón volieb sa začína voľbami delegátov na celonárodné stranícke zjazdy, tzv. konventy.

Ako prvé sa konajú konferencie voliace delegátov, tzv. caucusy. Samotné slovo "caucus" je nejasného pôvodu. Jednou z pravdepodobných možností je, že pochádza od pôvodných obyvateľov súčasného štátu Virgínia, z jazyka indiánskeho kmeňa Algonkinov. Konkrétne zo slova "caucauasu", s významom "poradca náčelníka kmeňa".

V 12 štátoch USA, kde sa systém caucusov využíva, sa schádzajú celoštátne konferencie hlavných politických strán, ktoré rozhodujú o podpore toho-ktorého kandidáta na prezidenta vo federálnom konvente.

Vo zvyšných 39 štátoch USA sa jednotliví kandidáti uchádzajú o hlasy priaznivcov dvoch hlavných strán v tzv. primárkach. Primárne voľby spočívajú v jednoduchom anonymnom vhodení hlasu do urny. Voliči volia priamo delegátov na úrovni štátu. Primárky sú buď otvorené, keď môže delegátov voliť každý občan daného štátu, alebo uzavreté, keď o delegátoch rozhodujú iba členovia príslušnej strany.

Počet delegátov konventov za jednotlivé štáty - či už sa vyberajú prostredníctvom caucusov, alebo prostredníctvom primárok - proporcionálne zodpovedá počtu obyvateľov štátu. Konvent každej strany nominuje jediného kandidáta na prezidenta.

V utorok po prvom pondelku v novembri volia občania Spojených štátov 538-členný zbor voliteľov. V ňom má každý štát toľko členov, koľko má zástupcov v Kongrese, ktorých počet sa odvíja od pomerného počtu obyvateľov.

Voliteľ nesmie byť členom Kongresu a nesmie ani zastávať významnú funkciu vo federálnych úradoch. Voľba voliteľov je de facto voľbou prezidenta, pretože volitelia sú podľa tradície povinní hlasovať za oficiálneho kandidáta svojej strany. Aj preto sú výsledky prezidentských volieb známe už v novembri, aj keď zbor voliteľov oficiálne volí prezidenta a viceprezidenta v prvý pondelok po druhej decembrovej strede v hlavných mestách jednotlivých štátov. Tentoraz to bude v pondelok 14. decembra 2020. Volebné hlasy sa zrátajú a víťaz voľby prezidenta musí získať najmenej 270 hlasov.

Pri voľbe voliteľov sa uplatňuje väčšinový systém. Víťazstvo hoci aj s minimálnym rozdielom hlasov dáva kandidátovi právo získať všetky hlasy voliteľov daného štátu. Tak môže byť za prezidenta zvolený kandidát, ktorý dostane viac hlasov voliteľov - i keď by sa v celoštátnom meradle vyslovilo zaňho menej voličov.

Takáto situácia nastala v nedávnej minulosti napríklad v roku 2000, keď kandidát Demokratickej strany Al Gore získal 48,4 percenta hlasov amerických voličov oproti 47,9 percentám republikána Georgea W. Busha. Avšak George W. Bush získal 50,5 percenta hlasov v zbore voliteľov - a stal sa tak oficiálnym víťazom volieb v roku 2000.

Keby však nezískal ani jeden z prezidentských kandidátov väčšinu hlasov voliteľov, volí prezidenta z troch najúspešnejších kandidátov absolútnou väčšinou Snemovňa reprezentantov, a to tak, že všetci jej členovia z jedného federálneho štátu majú vždy spolu jeden hlas. Ak ani takto nezíska väčšinu žiaden z kandidátov na úrad prezidenta, volí hlavu štátu Senát z dvoch najúspešnejších kandidátov, pričom každý senátor má právo hlasovať samostatne.

Ak by sa teda voľby v Snemovni reprezentantov dostali do slepej uličky a na začiatku funkčného obdobia by ešte nový prezident nebol zvolený, úradovať ako prezident by zatiaľ mal novozvolený viceprezident. A keby Senát odmietol zvoliť viceprezidenta, pripadal by do úvahy ako úradujúca hlava štátu predseda Snemovne reprezentantov.

Výsledky volieb odovzdajú predsedovi Senátu, následne ich musia preveriť a potvrdiť Senát i Snemovňa reprezentantov.

Volebné hlasy sa zrátajú a novú hlavu štátu vyhlásia začiatkom januára nasledujúceho roku na spoločnej schôdzi oboch komôr Kongresu USA. Prezident a viceprezident sa potom oficiálne ujímajú úradu 20. januára. V prípade, že by zvolený prezident v období medzi voľbou a inauguráciou zomrel, stáva sa prezidentom zvolený viceprezident.