Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Zahraničie

Väčšina viceprezidentov USA neskôr bojuje aj o post hlavy štátu

Americká viceprezidentka a demokratická prezidentská kandidátka Kamala Harrisová gestikuluje počas predvolebnej kampane v meste Kalamazoo v sobotu 26. októbra 2024. Foto: TASR/AP

Viceprezidentský úrad sa však vníma aj ako akýsi krok pred kandidatúrou do Bieleho domu, to sa prejavilo najmä od počiatku 20. storočia.

Bratislava 29. októbra (TASR) - Viceprezident Spojených štátov je najdôležitejší spolupracovník najmocnejšieho muža na svete a je kedykoľvek pripravený zastúpiť ho vo funkcii. A hoci je druhým najvyšším predstaviteľom krajiny, nemá zväčša veľa úloh a právomocí, informuje TASR.

Viceprezident USA je prvým, kto v prípade neschopnosti výkonu funkcie prezidenta nastúpi na jeho miesto. Dôvodom môže byť jeho smrť, odstúpenie alebo dočasná nespôsobilosť. Prípadne ak viceprezident a väčšina členov vládneho kabinetu usúdi, že prezident už nie je schopný vykonávať svoje povinnosti.

Dovtedy má viceprezident podľa ústavy veľmi obmedzené a najmä ceremoniálne právomoci. Je predsedom Senátu Spojených štátov, hlasovacie právo však má iba v prípade rovnosti hlasov. Súčasný prezident Joe Biden bol viceprezidentom Baracka Obamu v rokoch 2009 až 2017 a takúto možnosť nemal ani raz. Naopak, súčasná Bidenova viceprezidentka a aktuálna demokratická kandidátka na hlavu štátu Kamala Harrisová sa v tomto smere stala rekordmankou. Podľa stránky amerického Senátu od roku 2021 hlasovala až 33-krát.

Viceprezident tiež predsedá procesu impeachmentu (ústavná žaloba proti volenému funkcionárovi za závažný delikt, ktorá končí zbavením funkcie). Vzťahuje sa však iba voči federálnym úradníkom, nie voči prezidentovi. V takom prípade proces impeachmentu vedie predseda Najvyššieho súdu USA.

Druhý muž v Bielom dome dohliada aj na Zbor voliteľov (Electoral College), ktorý rozhoduje o tom, kto sa stane prezidentom. Táto úloha v minulosti viackrát viedla ku kurióznym situáciám. Na počiatku 19. storočia sa vtedajší viceprezident Thomas Jefferson mohol vyhlásiť sám za prezidenta. Naopak, Richard Nixon alebo Al Gore vyhlásili za víťaza svojich oponentov v prezidentských voľbách, napísal denník The Washington Post.

Každý viceprezident pristupuje k svojim úlohám inak, pričom to záleží aj od vôle prezidenta. Richard Nixon bol v rokoch 1953 - 1961 viceprezidentom Dwighta Eisenhowera. Ako pripomína portál Politico, Nixon sa Eisenhowera pýtal, čo bude robiť v jeho administratíve. Ten mu odpovedal, že ak mu dá týždeň, niečo pre neho vymyslí.

Viceprezidentský úrad sa však vníma aj ako akýsi krok pred kandidatúrou do Bieleho domu, to sa prejavilo najmä od počiatku 20. storočia. Z posledných 25 viceprezidentov kandidovalo v prezidentských voľbách až 20 z nich a sedem bolo úspešných, všimla si Katherine Schaefferová z Pew Research Center. Boli to napríklad Harry Truman, George W. Bush či Theodore Roosevelt. Táto pozícia je preto vnímaná ako politicky veľmi atraktívna. Kandidátom na tento post sa venuje osobitná pozornosť a pred voľbami majú samostatnú debatu pred televíznymi kamerami.

Kandidátov na viceprezidentov si vyberajú uchádzači o Biely dom. Občania Spojených štátov ich volia pomocou Zboru voliteľov nepriamo spolu s kandidátom na hlavu štátu v prezidentských voľbách na štyri roky. V minulosti to tak nebolo - pred rokom 1804 voliči hlasovali len za prezidenta a viceprezidentom sa stala osoba, ktorá vo voľbách získala druhý najväčší počet hlasov.

Pred rokom 1967 neexistovali žiadne oficiálne postupy na obsadenie tejto uvoľnenej pozície. Ak viceprezident zomrel alebo sa presťahoval do Oválnej pracovne po smrti prezidenta, jeho miesto zostalo prázdne až do konca prezidentského funkčného obdobia. Pred rokom 1967 zomrelo počas výkonu funkcie osem prezidentov a sedem viceprezidentov. V súčte to vychádza na približne 37 rokov, počas ktorých USA nemali viceprezidenta, všimol si portál History.com. V súčasnosti ak sa uvoľní post viceprezidenta, prezident vymenuje jeho nástupcu, ktorého musí potvrdiť väčšina oboch komôr Kongresu USA.

Úrad viceprezidenta Spojených štátov bol čisto mužskou záležitosťou až do roku 2021, keď sa Bidenovou viceprezidentkou stala Kamala Harrisová. O post jubilejného 50. viceprezidenta Spojených štátov sa uchádza senátor zo štátu Ohio J. D. Vance (vybral si ho Donald Trump) a Harrisovej nominant a guvernér Minnesoty Tim Walz.

Vo voľbách zvíťazili CDU/CSU pred AfD, liberáli sú mimo parlamentu

Vstup do Spolkového snemu len tesne ušiel Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá získala 4,972 percenta hlasov. K prekročeniu päťpercentnej hranice jej chýbalo necelých 14.000 hlasov.

- Úrad vlády (ÚV) SR podáva na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie z nehospodárneho nakladania s majetkom štátu.

- Policajti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) zasahujú v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

- Epidemiológovia evidujú v okrese Prievidza k pondelku 68 ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA).

- Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia, obetí a zničenej zeme. Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu to na sociálnej sieti uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

- Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pondelok dopoludnia odletel do Varšavy, aby tam podpísal dohodu s poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok odcestuje do Washingtonu, kde bude rokovať so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

- Austrálsky regulátor pre online bezpečnosť eSafety udelil webovej platforme Telegram pokutu 957.780 austrálskych dolárov (584.000 eur) za oneskorenú správu o zamedzovaní šírenia terorizmu a zneužívania detí jeho používateľmi.

- Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v pondelok vyhlásil, že Rusko si želá dlhodobú dohodu o mieri na Ukrajine, ktorá by riešila hlavné príčiny konfliktu.

- Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok schválili 16. balík sankcií proti Rusku.

- Po ukrajinskom dronovom útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii v Riazanskej oblasti južne od Moskvy, oznámili v pondelok miestne médiá a oblastný gubernátor Pavel Malkov.

- Ukrajinské zbrojárske firmy vyrobili vlani podľa prezidenta Volodymyra Zelenského 154 kusov delostreleckých húfnic, čo je podľa neho viac ako všetky krajiny NATO dohromady.

- Slovenský hokejový útočník Tomáš Tatar strelil svoj šiesty gól v prebiehajúcej sezóne NHL, ktorým zavŕšil víťazstvo New Jersey na ľade Nashvillu 5:0.

- Palestínske militantné hnutie Hamas zvažuje pozastaviť nepriame rokovania o prímerí s Izraelom, pokiaľ nebude prepustených vyše 600 palestínskych väzňov, ktorí mali byť na slobode ešte v sobotu.

- Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica.

- Konzervatívny víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz v nedeľu večer povedal, že Európa musí vyvíjať vlastné obranné kapacity v čase rastúceho napätia so Spojenými štátmi v súvislosti s Ukrajinou a financovaním NATO.

- Zdravotný stav pápež Františka je naďalej kritický, vyplýva z najnovšej správy Vatikánu z nedeľňajšieho večera. U 88-ročného pápeža podľa nej krvné testy zistili "počiatočné mierne zlyhanie obličiek", na rozdiel od predošlého dňa však nemal respiračné záchvaty.

- Líder nemeckých kresťanských demokratov Friedrich Merz vyzval v nedeľu na čo najskoršie vytvorenie novej vlády po tom, ako prognózy ukázali víťazstvo jeho konzervatívnej únie CDU/CSU v parlamentných voľbách.

- Lídri členských štátov Európskej únie sa 6. marca zídu na mimoriadnom summite, na ktorom budú hovoriť o Ukrajine a európskej obrane. Oznámil to v nedeľu predseda Európskej rady (ER) António Costa, informuje TASR podľa agentúr Reuters a AFP.

- Izrael je pripravený kedykoľvek obnoviť intenzívne boje v Pásme Gazy, vyhlásil v nedeľu izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Prisľúbil, že vojnové ciele krajiny dosiahne buď prostredníctvom rokovaní, alebo inými prostriedkami.