Washington/Bratislava 29. októbra (TASR) - Už o niekoľko dní (5.novembra) sa v Spojených štátoch amerických uskutočnia prezidentské voľby. O kreslo v Bielom dome zabojujú súčasná viceprezidentka, demokratka Kamala Harrisová a bývalý prezident, republikán Donald Trump.

TASR prináša prehľad zaujímavostí spätými s prezidentskými voľbami v USA, ktoré sa konajú od roku 1789.

Prvý a jediný získal 100 percent hlasov

Prvým prezidentom Spojených štátov amerických sa stal 30.apríla 1789 George Washington a bol jediným, ktorý získal 100 percent hlasov voličov. S menom prvej hlavy štátu sa viažu aj ďalšie prvenstvá: predniesol najkratší inauguračný prejav - trval necelé dve minúty a obsahoval 133 slov. Taktiež sa stal prvým americkým prezidentom, ktorý sa objavil na poštovej známke.



Opakované súboje kandidátov

V histórii USA si doteraz tí istí prezidentskí kandidáti zopakovali predvolebný súboj celkove sedemkrát. Naposledy sa tak stalo v roku 1956, kedy republikán Dwight Eisenhower druhý raz zvíťazil nad demokratom Adlaiom Stevensonom. Prvýkrát porazil generál Eisenhower diplomata Stevensona v roku 1952.



Najstarší a najmladší prezident

Najstarším prezidentským kandidátom, ktorý uspel v boji o Biely dom je súčasný prezident Joe Biden. V čase inaugurácie (20. januára 2021) mal 78 rokov a 2 mesiace, čím sa stal najstaršou hlavou štátu, ktorá zasadla v Oválnej pracovni. Dovtedy držal tento ´rekord´ Donald Trump, ktorý mal v čase inaugurácie 70 rokov a 7 mesiacov. Keby však Trump v tohtoročných voľbách zvíťazil, opäť by mu patrilo toto prvenstvo, pretože v čase inaugurácie (20. januára 2025) by mal 78 rokov a 7 mesiacov.

Naopak - najmladším prezidentom bol Theodore Roosevelt (1901 - 1909), ktorý mal pri nástupe do úradu 42 rokov a 10 mesiacov.



Najdlhšie pri moci

Spomedzi doterajších 46 prezidentov USA bol najdlhšie v úrade Franklin Delano Roosevelt. V Bielom dome zotrval viac ako 12 rokov (1933 - 1945), presne 4422 dní. Stal sa jediným, ktorý zvíťazil vo voľbách celkove štyrikrát.



Najkratší čas v úrade, ale najdlhší inauguračný prejav

Iba 31 dní zastával prezidentský úrad William Henry Harrison. Jeho inauguračný prejav, ktorý predniesol 4. marca 1841, bol však najdlhší spomedzi všetkých amerických prezidentov. V tom čase 68-ročný Harrison rečnil takmer dve hodiny v chladnom počasí bez klobúka a kabáta. Zomrel mesiac potom, 4. apríla 1841, na zápal pľúc. Bol prvým prezidentom, ktorý zomrel počas trvania mandátu.



Smrť počas vykonávania úradu

Počas vykonávania úradu zomrelo celkove osem amerických prezidentov. Štyria z nich prirodzenou smrťou: William Henry Harrison (1841), Zachary Taylor (1850), Warren Gamaliel Harding (1923) a Franklin Delano Roosevelt (1945). Štyria boli zavraždení: Abraham Lincoln (1865), James Abram Garfield (1881), William McKinley (1901) a John Fitzgerald Kennedy (1963).



Prísahu skladal v lietadle

Ako jediný skladal prezidentskú prísahu na palube lietadla Air Force One dovtedajší viceprezident Lyndon B. Johnson. Stalo sa tak 22. novembra 1963 približne dve hodiny po atentáte na Johna F. Kennedyho, keď lietadlo smerovalo z miesta atentátu Dallasu do Washingtonu.



Voľba amerických astronautov

Prvým Američanom, ktorý volil z vesmíru bol astronaut David Wolf. Svoj hlasovací lístok odovzdal v roku 1997 počas pobytu na vesmírnej stanici Mir. Hlasovacie lístky dostávajú astronauti z Johnsonovho vesmírneho strediska v Texase prostredníctvom zabezpečeného e-mailu. Po vyplnení ich pošlú späť na Zem do riadiaceho strediska NASA a odtiaľ putujú k volebným orgánom.



Zákaz pitia alkoholu počas volebného dňa

Ten kto chcel v Južnej Karolíne alebo Kentucky zapiť výsledok prezidentských volieb dúškom alkoholu mal dlhé desaťročia smolu. V týchto amerických štátoch platil totiž zákaz pitia alkoholu počas volebného dňa. Nariadenie pochádzalo ešte z 19. storočia, keď sa bary, puby a iné pohostinské zariadenia využívali ako volebné miestnosti. Posledným americkým štátom, ktorý tento zákaz zrušil sa stala v roku 2014 Južná Karolína.



Najvyšší a najnižší prezident

Najvyššou hlavou v dejinách Spojených štátov bol prezident Abraham Lincoln (v úrade 1861 - 1865), ktorý meral 1,93 metra. Naopak, najmenším vládcom Bieleho domu bol s výškou 1,63 metra James Madison (1809-1817).



Ženy bojujúce o prezidentské kreslo

Vôbec prvou ženou, ktorá sa uchádzala o post hlavy štátu bola v roku 1872 burzová maklérka a bojovníčka za rovnoprávnosť žien Victoria Woodhullová.

Po takmer 140 rokoch kandidovala Hillary Clintonová, ale v roku 2008 prehrala vnútrostranícky súboj a oficiálnym kandidátom Demokratickej strany sa stal neskorší prezident Barack Obama. V roku 2016 sa Hillary Clintonová opäť zapojila do predvolebnej kampane, keď sa prebojovala až do samotného finále. V súboji proti republikánovi Donaldovi Trumpovi však neuspela.

V januári 2019 oznámila zámer kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2020 Kamala Harrisová, ale svoju kandidatúru pre nedostatok finančných prostriedkov v decembri 2019 napokon stiahla. V roku 2024 opäť zabojuje o tento post.



Prvá černošská viceprezidentka

Novozvolený prezident Joe Biden si v roku 2020 vybral za svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú (v úrade je od 20. januára 2021), ktorá sa tak stala prvou americkou černošskou viceprezidentkou. V prípade víťazstva v tohtoročných prezidentských voľbách by sa stala prvou ženou na tomto poste.