Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa agentúry AFP to v nedeľu večer oznámil predseda tureckého volebného úradu Ahmet Yener.
Autor TASR
,aktualizované Istanbul 28. mája (TASR) - Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Turecku sa stal úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan. Podľa agentúry AFP to v nedeľu večer oznámil predseda tureckého volebného úradu Ahmet Yener.
Týmto víťazstvom sa Erdoganovo doteraz 20 rokov trvajúce vládnutie Turecku predĺži do roku 2028.
"Na základe predbežných výsledkov bolo stanovené, že Recep Tayyip Erdogan bol zvolený za prezidenta," citovala štátna tlačová agentúra Anadolu predsedu Najvyššej volebnej rady Ahmeta Yenera.
Yener dodal, že Erdogan podľa doteraz sčítaných hlasov získal podporu približne 55,41 percent voličov, zatiaľ čo jeho súpera, kandidáta opozície Kemala Kiličdarogla volilo 46,59 percenta voličov.
Podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu z výsledkov po spočítaní takmer 99 percent hlasov vyplýva, že Erdogan dosiahol 52-percentný zisk, zatiaľ čo Kiličdaroglu má 48 nateraz percent.
Agentúra ANKA, ktorá má blízko k opozícii, zaznamenala takmer rovnaké údaje, podotkla agentúra DPA.
Týmto víťazstvom sa Erdoganovo doteraz 20 rokov trvajúce vládnutie Turecku predĺži do roku 2028.
"Na základe predbežných výsledkov bolo stanovené, že Recep Tayyip Erdogan bol zvolený za prezidenta," citovala štátna tlačová agentúra Anadolu predsedu Najvyššej volebnej rady Ahmeta Yenera.
Yener dodal, že Erdogan podľa doteraz sčítaných hlasov získal podporu približne 55,41 percent voličov, zatiaľ čo jeho súpera, kandidáta opozície Kemala Kiličdarogla volilo 46,59 percenta voličov.
Podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu z výsledkov po spočítaní takmer 99 percent hlasov vyplýva, že Erdogan dosiahol 52-percentný zisk, zatiaľ čo Kiličdaroglu má 48 nateraz percent.
Agentúra ANKA, ktorá má blízko k opozícii, zaznamenala takmer rovnaké údaje, podotkla agentúra DPA.
TASR prináša profil Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý dominuje tureckej politickej scéne už dve desaťročia.
Recep Tayyip Erdogan sa narodil 26. februára 1954 v Istanbule. Začínal ako syn chudobného námorníka - ako dieťa si na školné musel zarábať pouličným predajom. Po absolvovaní náboženskej strednej školy ukončil v roku 1981 štúdium ekonómie a politológie na Marmarskej univerzite v Istanbule.
Najskôr bol rozhodným zástancom islamu. V roku 1976 ho zvolili za predsedu mládežníckej pobočky Strany národnej spásy (MSP), neskoršieho prvého islamistického premiéra Necmettina Erbakana, ktorého Erdogan považuje za svojho učiteľa.
Po vojenskom prevrate v septembri 1980, kedy bola zakázaná činnosť politických strán, vstúpil Erdogan v roku 1984 do Strany blahobytu (RP), ktorú začiatkom roku 1998 rozpustili kvôli nepriateľskému postoju voči režimu. Z toho istého dôvodu zakázali činnosť aj ďalšej islamistickej Strany cnosti (FP), ktorej bol členom.
V roku 1999 sa dokonca dostal Erdogan na štyri mesiace do väzenia za to, že na jednom z mítingov čítal islamskú báseň, čím sa mal dopustiť roznecovania náboženskej neznášanlivosti. Neskôr sa však dištancoval od svojich predchádzajúcich aktivít a vyhlásil sa za prozápadného, umierneného konzervatívca.
V auguste 2001 založil Stranu spravodlivosti a rozvoja (Adalet ve Kalknma Partisi, AKP), ktorá od roku 2002 tvorí väčšinovú vládu - dodnes je jej predsedom.
Výrazný politický úspech sa Erdoganovi podaril prvýkrát v marci 1994, kedy sa stal starostom najväčšieho tureckého mesta Istanbul. Tento post zastával do roku 1998, aj jeho kritici priznávajú, že v tejto funkcii bol úspešný.
Experti hodnotia kladne aj prvú dekádu vlády Erdogana, kedy bol v období od 14. marca 2003 do 28. augusta 2014 premiérom. Podarilo sa mu zaviesť účinné ekonomické i politické reformy, ktoré priblížili Turecko k unijným štandardom. S postupným upevňovaním moci však začal uplatňovať čoraz autoritatívnejší štýl pri riadení štátu, čo sa markantne prejavilo v lete 2013 pri potlačení protivládnych protestov.
O rok neskôr, 10. augusta 2014, zvíťazil v prezidentských voľbách a Recep Tayyip Erdogan sa stal prvou hlavou štátu zvolenou priamo občanmi. Slávnostnú prísahu zložil 28. augusta 2014. V prvom prejave ako hlava štátu vyhlásil, že vstup do Európskej únie, demokratické reformy a mierový proces s Kurdmi budú prioritami jeho pôsobenia v úrade.
Erdogan sa považuje za najvýznamnejšieho tureckého vodcu od čias Atatürka, zakladateľa a prvého prezidenta Tureckej republiky. Počas dvadsiatich rokov v najvyšších funkciách dokázal z krajiny vybudovať strategického regionálneho hráča s výrazným vplyvom na svetovú politiku. V júni 2018 sa mu v predčasných prezidentských voľbách podarilo obhájiť mandát už v prvom kole, keď získal 52,6 percenta hlasov voličov.
Turecko sa vypracovalo pod jeho vedením na vojenskú a geopolitickú veľmoc. Krajina sa zapojila napríklad do koalície krajín bojujúcich proti teroristom z Islamského štátu, Turecko je aktívne na južnom Kaukaze, ponúka sa ako sprostredkovateľ pri urovnaní vojny na Ukrajine či ozbrojenom konflikte v Sudáne, ale blokuje napríklad vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Po Erdoganovom prvom desaťročí hospodárskeho oživenia a zlepšovania vzťahov s Európou, (Turecko získalo v decembri 1999 štatút kandidátskej krajiny EÚ) však nasledovalo druhé desaťročie plné sociálnych a politických nepokojov. Na neúspešný pokus o štátny prevrat z júla 2016 zareagoval turecký vodca rozsiahlymi čistkami v armáde, súdnictve i štátnom aparáte a vyhlásením výnimočného stavu.
Posledné prezidentské a parlamentné voľby sa konali 14. mája 2023. Podľa viacerých pozorovateľov išlo o najdôležitejšie voľby v dejinách moderného Turecka. Keďže ani jednému z kandidátov sa nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo už v prvom kole, dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola 69-ročný úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan (49,24%) a spoločný kandidát šestice opozičných strán 74-ročný sekulárny opozičný vodca Kemal Kiličdarogla (45,07%) postúpili do druhého kola, ktoré sa konalo 28. mája 2023.
Recep Tayyip Erdogan je ženatý a má štyri deti.
Recep Tayyip Erdogan sa narodil 26. februára 1954 v Istanbule. Začínal ako syn chudobného námorníka - ako dieťa si na školné musel zarábať pouličným predajom. Po absolvovaní náboženskej strednej školy ukončil v roku 1981 štúdium ekonómie a politológie na Marmarskej univerzite v Istanbule.
Najskôr bol rozhodným zástancom islamu. V roku 1976 ho zvolili za predsedu mládežníckej pobočky Strany národnej spásy (MSP), neskoršieho prvého islamistického premiéra Necmettina Erbakana, ktorého Erdogan považuje za svojho učiteľa.
Po vojenskom prevrate v septembri 1980, kedy bola zakázaná činnosť politických strán, vstúpil Erdogan v roku 1984 do Strany blahobytu (RP), ktorú začiatkom roku 1998 rozpustili kvôli nepriateľskému postoju voči režimu. Z toho istého dôvodu zakázali činnosť aj ďalšej islamistickej Strany cnosti (FP), ktorej bol členom.
V roku 1999 sa dokonca dostal Erdogan na štyri mesiace do väzenia za to, že na jednom z mítingov čítal islamskú báseň, čím sa mal dopustiť roznecovania náboženskej neznášanlivosti. Neskôr sa však dištancoval od svojich predchádzajúcich aktivít a vyhlásil sa za prozápadného, umierneného konzervatívca.
V auguste 2001 založil Stranu spravodlivosti a rozvoja (Adalet ve Kalknma Partisi, AKP), ktorá od roku 2002 tvorí väčšinovú vládu - dodnes je jej predsedom.
Výrazný politický úspech sa Erdoganovi podaril prvýkrát v marci 1994, kedy sa stal starostom najväčšieho tureckého mesta Istanbul. Tento post zastával do roku 1998, aj jeho kritici priznávajú, že v tejto funkcii bol úspešný.
Experti hodnotia kladne aj prvú dekádu vlády Erdogana, kedy bol v období od 14. marca 2003 do 28. augusta 2014 premiérom. Podarilo sa mu zaviesť účinné ekonomické i politické reformy, ktoré priblížili Turecko k unijným štandardom. S postupným upevňovaním moci však začal uplatňovať čoraz autoritatívnejší štýl pri riadení štátu, čo sa markantne prejavilo v lete 2013 pri potlačení protivládnych protestov.
O rok neskôr, 10. augusta 2014, zvíťazil v prezidentských voľbách a Recep Tayyip Erdogan sa stal prvou hlavou štátu zvolenou priamo občanmi. Slávnostnú prísahu zložil 28. augusta 2014. V prvom prejave ako hlava štátu vyhlásil, že vstup do Európskej únie, demokratické reformy a mierový proces s Kurdmi budú prioritami jeho pôsobenia v úrade.
Erdogan sa považuje za najvýznamnejšieho tureckého vodcu od čias Atatürka, zakladateľa a prvého prezidenta Tureckej republiky. Počas dvadsiatich rokov v najvyšších funkciách dokázal z krajiny vybudovať strategického regionálneho hráča s výrazným vplyvom na svetovú politiku. V júni 2018 sa mu v predčasných prezidentských voľbách podarilo obhájiť mandát už v prvom kole, keď získal 52,6 percenta hlasov voličov.
Turecko sa vypracovalo pod jeho vedením na vojenskú a geopolitickú veľmoc. Krajina sa zapojila napríklad do koalície krajín bojujúcich proti teroristom z Islamského štátu, Turecko je aktívne na južnom Kaukaze, ponúka sa ako sprostredkovateľ pri urovnaní vojny na Ukrajine či ozbrojenom konflikte v Sudáne, ale blokuje napríklad vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Po Erdoganovom prvom desaťročí hospodárskeho oživenia a zlepšovania vzťahov s Európou, (Turecko získalo v decembri 1999 štatút kandidátskej krajiny EÚ) však nasledovalo druhé desaťročie plné sociálnych a politických nepokojov. Na neúspešný pokus o štátny prevrat z júla 2016 zareagoval turecký vodca rozsiahlymi čistkami v armáde, súdnictve i štátnom aparáte a vyhlásením výnimočného stavu.
Posledné prezidentské a parlamentné voľby sa konali 14. mája 2023. Podľa viacerých pozorovateľov išlo o najdôležitejšie voľby v dejinách moderného Turecka. Keďže ani jednému z kandidátov sa nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo už v prvom kole, dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola 69-ročný úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan (49,24%) a spoločný kandidát šestice opozičných strán 74-ročný sekulárny opozičný vodca Kemal Kiličdarogla (45,07%) postúpili do druhého kola, ktoré sa konalo 28. mája 2023.
Recep Tayyip Erdogan je ženatý a má štyri deti.
