Podľa viacerých analytikov nedeľné voľby budú aj skúškou politického vplyvu každej z koalícií vzhľadom na prezidentské voľby, ktoré sa v Argentíne uskutočnia v roku 2023.
Autor TASR
Buenos Aires 15. novembra (TASR) - Voliči v Argentíne v nedeľných parlamentných voľbách rozhodujú o obsadení polovice kresiel v Poslaneckej snemovni a tretine kresiel v Senáte. Voľby sa pôvodne mali konať 24. októbra, pre pandémiu choroby COVID-19 však boli odložené.
Ako informovala agentúra AFP, výsledok volieb by mohol ovplyvniť vládnutie stredoľavicového prezidenta Alberta Fernándeza, pretože jeho koalícia Front všetkých (FDT) by sa dva roky pred skončením jeho funkčného obdobia mohla stať menšinovou v oboch komorách parlamentu.
Podľa viacerých analytikov nedeľné voľby budú aj skúškou politického vplyvu každej z koalícií vzhľadom na prezidentské voľby, ktoré sa v Argentíne uskutočnia v roku 2023.
Ak FDT stratí väčšinu v Senáte, opozícia "s najväčšou pravdepodobnosťou" využije svoje možnosti a bude blokovať legislatívne iniciatívy, uviedol analytik Gabriel Puricelli z Univerzity v Buenos Aires.
Koalícia FDT by potom bola nútená rokovať a robiť ústupky, ak by chcela prijať zákony alebo urobiť zmeny na kľúčových postoch, napríklad aj v súdnictve.
Argentína zažíva od roku 2018 recesiu, pričom vlani v dôsledku koronavírusovej pandémie klesol hrubý domáci produkt o 9,9 percenta. Má jednu z najvyšších mier inflácie na svete - tento rok zatiaľ dosahuje 40 percent, pričom podľa najnovšieho odhadu argentínskej centrálnej banky by sa tento rok mohla vyšplhať na 48,2 percenta. Rast ekonomiky sa očakáva na úrovni 7,6 percenta. AFP dodala, že až 42 percent z celkovo 45 miliónov obyvateľov možno zaradiť do pásma chudoby.
Ako informovala agentúra AFP, výsledok volieb by mohol ovplyvniť vládnutie stredoľavicového prezidenta Alberta Fernándeza, pretože jeho koalícia Front všetkých (FDT) by sa dva roky pred skončením jeho funkčného obdobia mohla stať menšinovou v oboch komorách parlamentu.
Podľa viacerých analytikov nedeľné voľby budú aj skúškou politického vplyvu každej z koalícií vzhľadom na prezidentské voľby, ktoré sa v Argentíne uskutočnia v roku 2023.
Ak FDT stratí väčšinu v Senáte, opozícia "s najväčšou pravdepodobnosťou" využije svoje možnosti a bude blokovať legislatívne iniciatívy, uviedol analytik Gabriel Puricelli z Univerzity v Buenos Aires.
Koalícia FDT by potom bola nútená rokovať a robiť ústupky, ak by chcela prijať zákony alebo urobiť zmeny na kľúčových postoch, napríklad aj v súdnictve.
Argentína zažíva od roku 2018 recesiu, pričom vlani v dôsledku koronavírusovej pandémie klesol hrubý domáci produkt o 9,9 percenta. Má jednu z najvyšších mier inflácie na svete - tento rok zatiaľ dosahuje 40 percent, pričom podľa najnovšieho odhadu argentínskej centrálnej banky by sa tento rok mohla vyšplhať na 48,2 percenta. Rast ekonomiky sa očakáva na úrovni 7,6 percenta. AFP dodala, že až 42 percent z celkovo 45 miliónov obyvateľov možno zaradiť do pásma chudoby.