Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hromadenie vojakov a vojenskej techniky pri hraniciach zo strany Moskvy označil generálny tajomník NATO za "nezvyčajné".
Autor TASR
Vilnius 28. novembra (TASR) - Európska únia aj NATO sú odhodlané čeliť "hybridným hrozbám". Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa tak vyjadrili v nedeľu počas návštev Litvy a Lotyšska, ktorým dominovala téma migračnej krízy na hraniciach s Bieloruskom a tiež zhromažďovanie ruských vojakov a techniky pri hraniciach s Ukrajinou. Informovala o tom agentúra AFP.
Stoltenberg opakovane vyzval Rusko, aby pristúpilo k "deeskalácii" napätej situácie pri svojich hraniciach s Ukrajinou a varoval ho tiež pred "dôsledkami", ktorých by sa dočkalo v prípade použitia sily.
"Sme pripravení brániť všetkých našich spojencov a .... Ukrajine budeme naďalej poskytovať politickú a praktickú podporu," dodal. Hromadenie vojakov a vojenskej techniky pri hraniciach zo strany Moskvy označil generálny tajomník NATO za "nezvyčajné" a "znepokojivé z mnohých dôvodov", keďže podľa jeho slov nebolo ničím vyprovokované a je "nevysvetliteľné".
Von der Leyenová aj Stoltenberg zároveň obvinili Bielorusko z toho, že na svojich hraniciach zosnovalo migračnú krízu, ktorú označili za "hybridnú" hrozbu voči EÚ. AFP približuje, že tzv. hybridnou hrozbou sa myslí bezpečnostná hrozba, ktorá využíva vojenské aj nevojenské taktiky, ako napríklad dezinformácie.
"V reakcii na takéto situácie, je dôležité, aby Európska únia a NATO pracovali bok po boku," povedala von der Leyenová na tlačovej konferencii, ktorú vo Vilniuse absolvovala spoločne so Stoltenbergom a litovskými predstaviteľmi. Generálny tajomník NATO dodal, že spoločne diskutovali o tom, ako by bolo možné zintenzívniť spoluprácu medzi EÚ a NATO.
Von der Leyenová tiež uviedla, že EÚ sa rozhodla strojnásobiť (na sumu 200 miliónov eur) finančné prostriedky poskytované na správu a ochranu hraníc v Lotyšsku, Litve a Poľsku v rokoch 2021 a 2022. Povedala, že tieto peniaze sú určené na hliadkovacie vozidlá a elektronické sledovanie pohraničných oblastí, napríklad dronmi.
Tisícky migrantov - prevažne z blízkovýchodných krajín - začali k hraniciam Poľska, Litvy a Lotyšska prichádzať po tom, ako bieloruský líder Alexandr Lukašenko koncom mája avizoval, že Minsk im už nebude brániť v ceste do EÚ cez svoje územie, čím reagoval na sprísnené sankcie Západu. EÚ tvrdí, že Lukašenkov režim odvtedy vysiela migrantov na hranice zmienených krajín zámerne, aby tak spôsobil chaos a spory v Únii. Lukašenko to popiera.
Litovský prezident Gitanas Nauséda v súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou na hraniciach s Bieloruskom uviedol, že ak sa ešte zhorší, nevylučuje ani aktiváciu článku 4 zmluvy o NATO.
V súlade so zmieneným článkom môže ktorákoľvek krajina Severoatlantickej aliancie zvolať zasiahnutie členov NATO, ak sa cíti ohrozená, približuje AFP. Poľsko už taktiež avizovalo, že by tento článok mohlo aktivovať.
Von der Leyenová a Stoltenberg navštívili pobaltské krajiny pred nadchádzajúcim zasadnutím Severoatlantickej rady (NAC), ktoré sa v utorok a stredu bude konať v Lotyšsku, a to na úrovni ministrov zahraničných vecí.
Stoltenberg opakovane vyzval Rusko, aby pristúpilo k "deeskalácii" napätej situácie pri svojich hraniciach s Ukrajinou a varoval ho tiež pred "dôsledkami", ktorých by sa dočkalo v prípade použitia sily.
"Sme pripravení brániť všetkých našich spojencov a .... Ukrajine budeme naďalej poskytovať politickú a praktickú podporu," dodal. Hromadenie vojakov a vojenskej techniky pri hraniciach zo strany Moskvy označil generálny tajomník NATO za "nezvyčajné" a "znepokojivé z mnohých dôvodov", keďže podľa jeho slov nebolo ničím vyprovokované a je "nevysvetliteľné".
Von der Leyenová aj Stoltenberg zároveň obvinili Bielorusko z toho, že na svojich hraniciach zosnovalo migračnú krízu, ktorú označili za "hybridnú" hrozbu voči EÚ. AFP približuje, že tzv. hybridnou hrozbou sa myslí bezpečnostná hrozba, ktorá využíva vojenské aj nevojenské taktiky, ako napríklad dezinformácie.
"V reakcii na takéto situácie, je dôležité, aby Európska únia a NATO pracovali bok po boku," povedala von der Leyenová na tlačovej konferencii, ktorú vo Vilniuse absolvovala spoločne so Stoltenbergom a litovskými predstaviteľmi. Generálny tajomník NATO dodal, že spoločne diskutovali o tom, ako by bolo možné zintenzívniť spoluprácu medzi EÚ a NATO.
Von der Leyenová tiež uviedla, že EÚ sa rozhodla strojnásobiť (na sumu 200 miliónov eur) finančné prostriedky poskytované na správu a ochranu hraníc v Lotyšsku, Litve a Poľsku v rokoch 2021 a 2022. Povedala, že tieto peniaze sú určené na hliadkovacie vozidlá a elektronické sledovanie pohraničných oblastí, napríklad dronmi.
Tisícky migrantov - prevažne z blízkovýchodných krajín - začali k hraniciam Poľska, Litvy a Lotyšska prichádzať po tom, ako bieloruský líder Alexandr Lukašenko koncom mája avizoval, že Minsk im už nebude brániť v ceste do EÚ cez svoje územie, čím reagoval na sprísnené sankcie Západu. EÚ tvrdí, že Lukašenkov režim odvtedy vysiela migrantov na hranice zmienených krajín zámerne, aby tak spôsobil chaos a spory v Únii. Lukašenko to popiera.
Litovský prezident Gitanas Nauséda v súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou na hraniciach s Bieloruskom uviedol, že ak sa ešte zhorší, nevylučuje ani aktiváciu článku 4 zmluvy o NATO.
V súlade so zmieneným článkom môže ktorákoľvek krajina Severoatlantickej aliancie zvolať zasiahnutie členov NATO, ak sa cíti ohrozená, približuje AFP. Poľsko už taktiež avizovalo, že by tento článok mohlo aktivovať.
Von der Leyenová a Stoltenberg navštívili pobaltské krajiny pred nadchádzajúcim zasadnutím Severoatlantickej rady (NAC), ktoré sa v utorok a stredu bude konať v Lotyšsku, a to na úrovni ministrov zahraničných vecí.
