Brusel 11. novembra (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu podnikla prvé kroky k budovaniu európskej zdravotnej únie (EHU). Predložila súbor návrhov na posilnenie právneho rámca EÚ v oblasti zdravotnej bezpečnosti a na posilnenie úlohy kľúčových agentúr EÚ v oblasti pripravenosti a reakcie na zdravotné krízy.

Cieľom nových návrhov exekutívy EÚ je zabezpečiť väčšiu pripravenosť a lepšiu reakciu počas súčasnej a možných budúcich zdravotných kríz.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová počas tlačovej videokonferencie pripomenula, že cieľom nových návrhov je chrániť zdravie všetkých európskych občanov. Pandémia nového typu koronavírusu podľa nej zdôraznila potrebu väčšej koordinácie v EÚ, odolnejších systémov zdravotníctva a lepšej prípravy na budúce krízy.

"Meníme spôsob riešenia cezhraničných zdravotných hrozieb. Dnes začíname budovať európsku zdravotnú úniu s cieľom chrániť občanov vysoko kvalitnou starostlivosťou v čase krízy a vybaviť Úniu a jej členské štáty nástrojmi na prevenciu a riadenie zdravotných núdzových situácií, ktoré majú vplyv na celú Európu," vysvetlila šéfka EK.

Komisia tvrdí, že príslušné agentúry EÚ - Európska agentúra pre lieky (EMA) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) - musia byť vybavené silnejšími mandátmi, aby mohli lepšie prispieť k účinnejšej ohrane občanov EÚ.

Podľa slov eurokomisárky pre zdravie a bezpečnosť potravín Stelly Kyriakidisovej v časoch krízy Európania oprávnene očakávajú, že EÚ bude zohrávať oveľa viac aktívnejšiu rolu. Nové návrhy EK preto vníma ako posilňovanie základov bezpečnejšej, lepšie pripravenej a odolnejšej EÚ v oblasti zdravia.

Návrhy eurokomisie sa zameriavajú na prepracovanie už existujúceho právneho rámca pre vážne cezhraničné ohrozenia zdravia, ako aj na posilnenie úlohy kľúčových agentúr EÚ - ECDC a EMA.

Silnejší mandát pre ECDC znamená: lepší epidemiologický dohľad prostredníctvom integrovaných systémov umožňujúcich monitorovanie situácie v reálnom čase; pripravenosť a plánovanie reakcie, podávanie správ a audit; poskytovanie nezáväzných odporúčaní a možností ako riadiť krízu; kapacitu zmobilizovať a nasadiť pracovnú skupinu EÚ v oblasti zdravia na pomoc konkrétnym členských štátom a tiež napríklad siete referenčných laboratórií EÚ.

Posilnenie právomocí EMA poslúži k: monitorovaniu a zmierňovaniu rizík nedostatku kritických liekov a zdravotníckych pomôcok; poskytovaniu vedeckého poradenstva o liekoch, ktoré môžu prispieť k liečbe, prevencii alebo diagnostike chorôb; koordinácii štúdií na sledovanie účinnosti a bezpečnosti vakcín a ku koordinácia klinických skúšok.

Nový právny rámec má všeobecne posilniť pripravenosť, čo znamená vypracovanie plánov pripravenosti na krízy a pandémie na úrovni EÚ a prijatie podobných plánov na vnútroštátnej úrovni.

Rovnako má posilniť aj dohľad. Na úrovni EÚ sa vytvorí posilnený integrovaný monitorovací systém využívajúci umelú inteligenciu a ďalšie pokročilé technologické prostriedky.

Očakáva sa tiež lepšie vykazovanie údajov, čo znamená, že členské štáty zintenzívnia vykazovanie ukazovateľov ich zdravotných systémov (dostupnosť nemocničných lôžok, kapacita špecializovanej liečby a intenzívnej starostlivosti, počet lekársky vyškolených pracovníkov, atď.).

V neposlednom rade vyhlásenie mimoriadnej situácie v EÚ musí viesť k zvýšenej koordinácii členských krajín, čo umožní spoločný vývoj, hromadenie strategických zásob a obstarávanie produktov súvisiacich s krízou.

Komisia okrem toho upozornila, že podnikla prvé kroky k vytvoreniu budúceho nového orgánu EÚ pre pripravenosť a reakcie na mimoriadne cezhraničné situácie v oblasti zdravia. Nový orgán EÚ má byť navrhnutý do konca roku 2021.