Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Turecko nedávno odstúpilo od Istanbulského dohovoru, ktorý je zameraný na predchádzanie násilia na ženách a domáceho násilia.
Autor TASR
Brusel/Istanbul 6. apríla (TASR) - Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel sa v utorok v Ankare stretli s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Vyjadrili pritom hlboké znepokojenie nad porušovaním ľudských práv v Turecku, informovala agentúra AFP.
"Právny štát a dodržiavanie základných práv sú základnými hodnotami Európskej únie a prezidentovi Erdoganovi sme v tejto súvislosti tlmočili naše hlboké znepokojenie nad udalosťami v Turecku z poslednej doby," uviedol Michel po takmer trojhodinových rozhovoroch v Ankare.
Turecko nedávno odstúpilo od Istanbulského dohovoru, ktorý je zameraný na predchádzanie násilia na ženách a domáceho násilia. Tamojšie úrady pokračujú aj v represiách voči kritikom Erdoganovho režimu a v súčasnosti prebiehajú snahy o zakázanie prokurdskej strany HDP, ktorá je tretím najsilnejším zoskupením v parlamente.
Išlo o prvé stretnutie najvyšších predstaviteľov EÚ s Erdoganom po približne roku. Malo by prispieť k zmierneniu napätia vo vzťahoch medzi Bruselom a Ankarou.
Tlačová agentúra DPA informovala, že Erdogan prijal oboch lídrov EÚ v prezidentskom paláci, pričom turecká strana bezprostredne neposkytla žiadne oficiálne stanovisko o obsahu rokovaní.
Michel na Twitteri uviedol, že vo vzťahoch medzi EÚ a Tureckom je potrebná "trvalá deeskalácia", aby sa mohli obe strany sústrediť na "konštruktívnu pracovnú agendu".
Von der Leyenová a Michel sa mali v Turecku stretnúť aj s predstaviteľmi Medzinárodnej organizácie pre migráciu a ďalších agentúr OSN.
Na marcovom videosummite, ktorému predchádzal telefonický rozhovor Von der Leyenovej a Michela s Erdoganom, premiéri a prezidenti členských krajín naznačili, že sú ochotní diskutovať o aktualizácii 25-ročnej colnej únie medzi EÚ a Tureckom a o predĺžení migračného paktu z roku 2016. Avšak len za predpokladu, že turecká strana bude pokračovať v súčasnom zmierlivom prístupe voči Únii a nedopustí sa žiadnych ďalších provokácií a porušovania medzinárodného práva.
Táto výzva sa okrem iného týkala aj sporov okolo prieskumu ložísk zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora.
Aj napriek obavám o situáciu v oblasti právneho štátu a kritike represií voči politickým odporcom Erdogana po neúspešnom prevrate z leta 2016, Európska únia a Turecko zostávajú dôležitými obchodnými partnermi, s mnohými spoločnými bezpečnostnými záujmami. Únia úzko spolupracuje s Tureckom aj na zastavení nelegálnej migrácie.
"Právny štát a dodržiavanie základných práv sú základnými hodnotami Európskej únie a prezidentovi Erdoganovi sme v tejto súvislosti tlmočili naše hlboké znepokojenie nad udalosťami v Turecku z poslednej doby," uviedol Michel po takmer trojhodinových rozhovoroch v Ankare.
Turecko nedávno odstúpilo od Istanbulského dohovoru, ktorý je zameraný na predchádzanie násilia na ženách a domáceho násilia. Tamojšie úrady pokračujú aj v represiách voči kritikom Erdoganovho režimu a v súčasnosti prebiehajú snahy o zakázanie prokurdskej strany HDP, ktorá je tretím najsilnejším zoskupením v parlamente.
Išlo o prvé stretnutie najvyšších predstaviteľov EÚ s Erdoganom po približne roku. Malo by prispieť k zmierneniu napätia vo vzťahoch medzi Bruselom a Ankarou.
Tlačová agentúra DPA informovala, že Erdogan prijal oboch lídrov EÚ v prezidentskom paláci, pričom turecká strana bezprostredne neposkytla žiadne oficiálne stanovisko o obsahu rokovaní.
Michel na Twitteri uviedol, že vo vzťahoch medzi EÚ a Tureckom je potrebná "trvalá deeskalácia", aby sa mohli obe strany sústrediť na "konštruktívnu pracovnú agendu".
Von der Leyenová a Michel sa mali v Turecku stretnúť aj s predstaviteľmi Medzinárodnej organizácie pre migráciu a ďalších agentúr OSN.
Na marcovom videosummite, ktorému predchádzal telefonický rozhovor Von der Leyenovej a Michela s Erdoganom, premiéri a prezidenti členských krajín naznačili, že sú ochotní diskutovať o aktualizácii 25-ročnej colnej únie medzi EÚ a Tureckom a o predĺžení migračného paktu z roku 2016. Avšak len za predpokladu, že turecká strana bude pokračovať v súčasnom zmierlivom prístupe voči Únii a nedopustí sa žiadnych ďalších provokácií a porušovania medzinárodného práva.
Táto výzva sa okrem iného týkala aj sporov okolo prieskumu ložísk zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora.
Aj napriek obavám o situáciu v oblasti právneho štátu a kritike represií voči politickým odporcom Erdogana po neúspešnom prevrate z leta 2016, Európska únia a Turecko zostávajú dôležitými obchodnými partnermi, s mnohými spoločnými bezpečnostnými záujmami. Únia úzko spolupracuje s Tureckom aj na zastavení nelegálnej migrácie.
