Brusel/Štrasburg 15. septembra (TASR) - EÚ sa musí v najbližšej budúcnosti viditeľnejšie sústrediť na klimatické ciele, spoločnú obranu a spravodlivý obchod. Uviedla to predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu vo svojej správe o stave Únie na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

Tohtoročná správa Medzivládnej komisie OSN pre zmenu klímy (IPCC) je podľa šéfky eurokomisie alarmujúca a dôkazom, že klimatické zmeny sú spôsobené človekom, a preto aj človek s tým môže niečo urobiť. Dodala, že EÚ a jej členovia už aj niečo robia, o čom svedčí nárast elektromobility, iniciatívy v oblasti energeticky účinných budov, ale najmä EÚ ako prvá na svete prijala klimatický zákon, legislatívu, ktorá chce veci meniť.

Zároveň však chce EÚ zabezpečiť, aby klimatické ambície boli ruka v ruke so sociálnymi ambíciami a viedli k odstraňovaniu energetickej chudoby, ktorou trpí 34 miliónov Európanov.

Von der Leyenová ocenila, že EÚ chce zdvojnásobiť investície do biodiverzity pre najohrozenejšie krajiny sveta a venuje ďalšie štyri miliardy na klimatické financovanie, ale dodala, že Únia v tom nemôže zostať sama a pred klimatickým summitom OSN v Glasgowe (COP26) musia aj iní svetoví aktéri prijať konkrétne plány a záväzky, aby sa sľuby pretavili do skutočných krokov.

Únia musí klásť veľký dôraz aj na ochranu svojej bezpečnosti, uviedla von der Leyenová. Upozornila, že vstupujeme do "éry hyperkonkurencie", keď niektoré krajiny nemajú zábrany šíriť dezinformácie, využívať disruptívne technológie a tiež preteky v zbrojení, aby si zaistili vlastný prospech. Podľa jej slov je prioritou pre EÚ zabezpečiť stabilitu v jej susedstve, lebo ak sa neriešia krízy v zahraničí, "tie sa dostanú k nám".

Šéfka EK uviedla, že EÚ je poskytovateľom bezpečnosti, zúčastňuje sa na rôznych mierových misiách v zahraničí, a hoci vzniká čosi ako európsky ekosystém obrany, snahou má byť vytvorenie európskej obrannej únie vrátane spoločného budovania obrany proti kyberútokom, kde by EÚ mala sama rozvíjať potrebné moderné technológie a spoločne hodnotiť a čeliť hrozbám tohto druhu.

"Ak bude politická vôľa, dokážeme urobiť veľa," odkázala šéfka EK. Podľa nej to znamená ustáliť kolektívny proces rozhodovania, tesnejšiu spoluprácu tajných služieb a silových zložiek a rozvojových agentúr. Dodala, že EÚ nemá potrebnú hĺbku poznatkov, lebo nemá dobre poprepájané dôležité informácie. Vyslovila sa za vytvorenie "spoločného centra osvety", ktoré by sústreďovalo všetky dôležité informácie pre bezpečnosť.

Foto: TASR/AP

Vyslovila sa aj za lepšiu interoperabilitu medzi členmi EÚ, čo má výsledky napríklad pri spoločných nákupoch obrannej techniky alebo pri znížení DPH na niektoré strategické tovary.

Do tohto kontextu spadajú snahy EÚ posilňovať tradičné a budovať nové partnerstvá. Von der Leyenová pripomenula, že vzniklo partnerstvo pre technologický vývoj s USA, v politickej oblasti chce Brusel posmeliť partnerov na západnom Balkáne a uistiť ich o podpore ich integračných ambícií, pričom je vôľa sústrediť sa na rôzne aspekty vzťahov s Tureckom. Šéfka eurokomisie však upozornila na "nové generácie partnerstiev", čoho míľnikom bude nová indopacifická stratégia. Vo vzťahoch s Afrikou sa Únia chce okrem iného zamerať na investície do energetiky a vytvoriť trh so zeleným vodíkom.

Von der Leyenová upozornila, že obchodovať so svetom je dobré, ale EÚ to nemôže robiť na úkor dôstojnosti ľudí a ich slobody. "Máme okolo 25 miliónov ľudí, ktorí žijú pod hrozbou nútenej práce. Nemôžeme akceptovať, že ich vynútená práca sa dostane v podobe výrobkov do Európy. Navrhneme zákaz dovozu takýchto výrobkov do EÚ, lebo práva nie sú na predaj," odkázala.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)