Paríž 7. januára (TASR) - Členovia Európskej komisie (EK) v piatok na spoločnom pracovnom stretnutí s ministrami francúzskej vlády prebrali hlavné témy, ktorým sa chce Francúzsko najbližší polrok venovať v rámci svojho predsedníctva v Rade EÚ. Spoločný záväzok pracovať v prospech EÚ na následnej tlačovej konferencii potvrdili aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová.

Eurokomisári a ministri prerokovali priority, ktoré budú na pracovnom stole členských krajín EÚ najbližších šesť mesiacov a ktoré sa týkajú životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám, rozvoja nového európskeho finančného modelu, posilňovania priemyslu a obchodnej politiky Únie, vyvárania spoločnej európskej obrany, prehĺbenia digitalizácie či vzťahov s krajinami západného Balkánu, Afriky, Indiou a tichomorským regiónom.

Foto: TASR/AP

V užšom slova zmysle chce francúzske predsedníctvo pokročiť pri prijímaní legislatívneho balíka Fit for 55, prispieť k znižovaniu uhlíkových emisií a odlesňovaniu, viesť rokovania o minimálnej daňovej sadzbe a dôraznejšej ochrane obchodných záujmov EÚ najmä vo vzťahoch s Čínou. Paríž chce klásť dôraz aj na rovnosť medzi ženami a mužmi, v oblasti zdravotníctva chce posilniť autonómiu EÚ zriadením Európskeho úradu pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA) a nezabúda ani na podporu pre európske univerzity či investície do výskumu.

Okrem týchto priorít musí Francúzsko na čele EÚ riešiť aj viacero súčasných "horúcich tém" vrátane napätia medzi Ruskom a Ukrajinou, vzťahy so Spojeným kráľovstvom po brexite, rešpektovania zásad právneho štátu v Poľsku a Maďarsku a aj nečakanú krízovú situáciu v Kazachstane.

Von der Leyenová upozornila, že Francúzsko si musí plniť svoje európskej povinnosti v náročnej dobe, a to nielen z dôvodu prebiehajúcej pandémie ochorenia COVID-19. Spomenula najmä napätie na východných hraniciach Ukrajiny a tiež ruský nátlak na Moldavsko. Zároveň ocenila, že Paríž chce pri plnení európskej agendy pokročiť pri prijímaní nových smerníc v oblasti digitalizácie, vrátane zdaňovania digitálnych spoločností, plniť ambiciózne klimatické záväzky Únie a "držať líniu" pri znižovaní emisií do roku 2030 a plnení cieľov uhlíkovej neutrality.

Foto: TASR/AP

Pripomenula, že Francúzsko na stanovovaní svojich priorít pracovalo spolu s eurokomisiou, a privítala, že Paríž má záujem budovať nielen konkurencieschopnú, ale aj sociálne udržateľnú ekonomiku s dôrazom na ochranu celého európskeho hodnotového reťazca. Podporila aj Francúzske ambície nadviazať cez summit EÚ-Africká únia "permanentný dialóg" s africkými krajinami a skonštatovala, že Únia musí Afrike pomáhať nielen počas pandémie, ale aj po nej, lebo "Afrika je kľúčová pre európsku budúcnosť".

Macron aj von der Leyenová spomenuli aj nevyhnutnosť reformy schengenského priestoru s dôrazom na posinenie vonkajších hraníc EÚ a potrebu nájsť kompromisnú dohodu medzi členskými štátmi o novom pakte pre azyl a migráciu, čo priamo súvisí aj s riešením migrácie ako takej.

Obaja súhlasia s potrebou úspešnejšie čeliť hybridným hrozbám a dezinformáciám a šéfka eurokomisie privítala, že Francúzsko sa chce viac venovať projektu spoločnej európskej obrany.

Macron spresnil, že o spoločnej obrane budú rokovať šéfovia vlád a štátov na marcovom summite EÚ v Bruseli, aj s ohľadom na potreby a záujmy európskeho priemyslu. Zdôraznil, že pre Paríž je zaistenie strategickej autonómie EÚ "absolútna priorita". Vyjadril zároveň nádej, že spolu s EK a členskými štátmi eurobloku sa podarí načrtnúť víziu spoločnej európskej obrannej architektúry.

S odkazom na dianie v Kazachstane obaja lídri uviedli, že EÚ pozorne sleduje vývoj situácie, vyzýva na zastavenie násilia a je pripravená zapojiť sa do úsilia o nájdenie mierového riešenia krízy.

spravodajca TASR Jaromír Novak