Údajné alibi podozrivého, ktorý tvrdil, že bol v čase zmiznutia školáčky v ČR, sa vďaka signálu jeho mobilného telefónu podarilo vyvrátiť ešte vlani.
Autor TASR
Korneuburg 24. septembra (TASR) - Na doživotný trest väzenia odsúdili dnes na Krajinskom súde v Korneuburgu bývalého vlastníka videotéky v Pulkau v dolnorakúskom okrese Hollabrun Michaela K. (51). Práve na jeho pozemku sa v júni 2011 našli po piatich rokoch pátrania obhorené telesné pozostatky nezvestnej rakúskej školáčky Julie Kührerovej (16). Informáciu priniesla tlačová agentúra APA.
Obžaloba sa v komplikovanom kriminálnom prípade opierala o indície a obsah odborných znaleckých posudkov.
V zdôvodnení verdiktu súd konštatoval, že jedinou poľahčujúcou skutočnosťou je doterajšia bezúhonnosť obžalovaného. Sudca Helmut Neumar však na druhej strane vyzdvihol ako priťažujúce skutočnosti páchateľov postup po čine, keď mŕtvu zabalil do deky a podpálil, fakt, že blízki zavraždenej žili po roky v neistote, útrapy a psychickú záťaž rodiny, čo sa podľa neho takisto zohľadnilo pri stanovení výšky trestu.
Samotný obžalovaný, ktorý sa aj po opakovanom zadržaní a počas vyšetrovania k činu nepriznal, zopakoval aj v poslednom vystúpení v súdnej sieni, že školáčke neublížil. Verdikt súdu prijal bez akýchkoľvek evidentných emócií.
Údajné alibi podozrivého, ktorý tvrdil, že bol v čase zmiznutia školáčky v ČR, sa vďaka signálu jeho mobilného telefónu podarilo vyvrátiť ešte vlani.
Michael K. však aj neskôr tvrdil, že dievča síce letmo videl vo videotéke, avšak s jej zmiznutím nemá nič spoločné. "Jedinou mojou chybou je, že som nezavrel bránu na inkriminovaný pozemok, takže tam ktokoľvek mohol vojsť," vyhlásil ešte po svojom prvom zadržaní v roku 2011 pre rakúske médiá.
Počas opakovaných výsluchov upozorňoval, že ho už pred troma rokmi navštívili policajti so špeciálne cvičeným psom a boli tiež v lokalite, v ktorej sa neskôr našlo školáčkino telo, pričom tam nič neobjavili.
Telo školáčky, ktorú naposledy videli živú 27. júna 2006 o 13.33 h, keď v Pulkau vystúpila z autobusu a na hlavnom námestí sa rozprávala s troma rovesníkmi, našli náhodou 30. júna 2011 v pivničných priestoroch na pozemku v obci Dietmannsdorf v dolnorakúskom okrese Hollabrun. Julia Kührerová sa stala zrejme obeťou násilného trestného činu. Vyplýva to i z expertízy súdneho lekára Wolfganga Denka, o ktorej už skôr informovali rakúske médiá. Presnú príčinu jej úmrtia už nebolo možné zistiť, avšak štatisticky nie je náhle úmrtie ani nešťastná udalosť alebo vlastné zavinenie v tomto prípade veľmi pravdepodobné. Vyšetrovanie ukázalo, že školáčka konzumovala drogy, ktoré jej mal dodať obžalovaný. Súd ho uznal vinným aj v tomto bode žaloby. Testy jej chrupu naznačili, že Julia zomrela pravdepodobne ešte v deň svojho zmiznutia. Následne ju so všetkými vecami, ktoré mala pri sebe, ktosi zabalil do modrej deky, preniesol do pivnice v neďalekom Dietmannsdorfe a tam podpálil. Práve na zvyškoch deky objavili experti stopy DNA podozrivého päťdesiatnika, čo bol prvý vecný dôkaz v kauze.
Počas procesu, ktorý sa začal 10. septembra, vystúpili v súdnej sieni desiatky svedkov a odznelo sedem znaleckých správ.
Práve o poznatok znalca z odboru medicíny, ktorý hovoril o zranení zosnulej v sánkovej oblasti naznačujúce úder do tváre, a spomínanú stopu DNA sa mohla najviac oprieť žaloba. Podľa názoru prokurátora bola dejiskom vraždy videotéka v Pulkau po tom, ako školáčka odmietla sexuálne priblíženie páchateľa. Ten ju pravdepodobne uškrtil.
Obžaloba sa v komplikovanom kriminálnom prípade opierala o indície a obsah odborných znaleckých posudkov.
V zdôvodnení verdiktu súd konštatoval, že jedinou poľahčujúcou skutočnosťou je doterajšia bezúhonnosť obžalovaného. Sudca Helmut Neumar však na druhej strane vyzdvihol ako priťažujúce skutočnosti páchateľov postup po čine, keď mŕtvu zabalil do deky a podpálil, fakt, že blízki zavraždenej žili po roky v neistote, útrapy a psychickú záťaž rodiny, čo sa podľa neho takisto zohľadnilo pri stanovení výšky trestu.
Samotný obžalovaný, ktorý sa aj po opakovanom zadržaní a počas vyšetrovania k činu nepriznal, zopakoval aj v poslednom vystúpení v súdnej sieni, že školáčke neublížil. Verdikt súdu prijal bez akýchkoľvek evidentných emócií.
Údajné alibi podozrivého, ktorý tvrdil, že bol v čase zmiznutia školáčky v ČR, sa vďaka signálu jeho mobilného telefónu podarilo vyvrátiť ešte vlani.
Michael K. však aj neskôr tvrdil, že dievča síce letmo videl vo videotéke, avšak s jej zmiznutím nemá nič spoločné. "Jedinou mojou chybou je, že som nezavrel bránu na inkriminovaný pozemok, takže tam ktokoľvek mohol vojsť," vyhlásil ešte po svojom prvom zadržaní v roku 2011 pre rakúske médiá.
Počas opakovaných výsluchov upozorňoval, že ho už pred troma rokmi navštívili policajti so špeciálne cvičeným psom a boli tiež v lokalite, v ktorej sa neskôr našlo školáčkino telo, pričom tam nič neobjavili.
Telo školáčky, ktorú naposledy videli živú 27. júna 2006 o 13.33 h, keď v Pulkau vystúpila z autobusu a na hlavnom námestí sa rozprávala s troma rovesníkmi, našli náhodou 30. júna 2011 v pivničných priestoroch na pozemku v obci Dietmannsdorf v dolnorakúskom okrese Hollabrun. Julia Kührerová sa stala zrejme obeťou násilného trestného činu. Vyplýva to i z expertízy súdneho lekára Wolfganga Denka, o ktorej už skôr informovali rakúske médiá. Presnú príčinu jej úmrtia už nebolo možné zistiť, avšak štatisticky nie je náhle úmrtie ani nešťastná udalosť alebo vlastné zavinenie v tomto prípade veľmi pravdepodobné. Vyšetrovanie ukázalo, že školáčka konzumovala drogy, ktoré jej mal dodať obžalovaný. Súd ho uznal vinným aj v tomto bode žaloby. Testy jej chrupu naznačili, že Julia zomrela pravdepodobne ešte v deň svojho zmiznutia. Následne ju so všetkými vecami, ktoré mala pri sebe, ktosi zabalil do modrej deky, preniesol do pivnice v neďalekom Dietmannsdorfe a tam podpálil. Práve na zvyškoch deky objavili experti stopy DNA podozrivého päťdesiatnika, čo bol prvý vecný dôkaz v kauze.
Počas procesu, ktorý sa začal 10. septembra, vystúpili v súdnej sieni desiatky svedkov a odznelo sedem znaleckých správ.
Práve o poznatok znalca z odboru medicíny, ktorý hovoril o zranení zosnulej v sánkovej oblasti naznačujúce úder do tváre, a spomínanú stopu DNA sa mohla najviac oprieť žaloba. Podľa názoru prokurátora bola dejiskom vraždy videotéka v Pulkau po tom, ako školáčka odmietla sexuálne priblíženie páchateľa. Ten ju pravdepodobne uškrtil.