Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pojem brexit je neformálny termín, ktorým sa označuje proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. Termín je vytvorený zo slov Británia a exit (vystúpenie).
Autor TASR
,aktualizované Londýn 20. februára (TASR) – V súvislosti s odchodom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie pripravila TASR denný seriál materiálov, ktorý sa venuje tejto problematike. Okrem aktualít prinesie taktiež informácie o politických a spoločenských aspektoch brexitu a praktické informácie pre verejnosť.
Spojené kráľovstvo sa pripojilo k vtedajšiemu Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS) - dnes EÚ - v roku 1973.
Referendum s otázkou "Malo by Spojené kráľovstvo zostať členom Európskej únie, alebo by malo Európsku úniu opustiť?" sa konalo 23. júna 2016. Za vystúpenie hlasovalo 51,9 percenta voličov, 48,1 percenta si želalo zotrvanie v Únii. Na hlasovaní sa zúčastnilo 71,8 percenta zo všetkých oprávnených voličov, teda približne 33,5 milióna zo 46,5 milióna registrovaných voličov.
Prívrženci zotrvania v EÚ prevládali v Škótsku (62 percent) a v Severnom Írsku (55,8 percenta). Na britskom území Gibraltár bolo za zotrvanie v EÚ až 95,9 percenta obyvateľov. Naopak, zástancov odchodu z Únie bolo viac v Anglicku (53,4 percenta) a vo Walese (52,5 percenta). V Londýne hlasovalo za zotrvanie v EÚ 59,9 percenta voličov, v Škótskom Edinburghu až 74,4 percenta.
Od tohto referenda, v ktorom väčšina zúčastnených voličov odhlasovala vystúpenie Británie z EÚ, sa pojem brexit stal jedným z najfrekventovanejších slov vo svetových médiách, ale aj v slovníku európskych či svetových politických lídrov.
Pojem brexit je neformálny termín, ktorým sa označuje proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. Termín je vytvorený zo slov Británia a exit (vystúpenie).
Nebolo to prvé referendum v dejinách Spojeného kráľovstva. Po prvý raz britskí voliči hlasovali o zotrvaní v EHS 5. júna 1975, pričom za zotrvanie bolo 67,2 percenta voličov. Otázka vtedy znela: "Myslíte si, že Spojené kráľovstvo by malo zostať v Európskom spoločenstve (Spoločný trh)?".
Definitívny termín odchodu Británie z EÚ je 29. marec 2019. Podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy majú pri odchode z EÚ obe strany dva roky na to, aby odsúhlasili podmienky oddelenia. Britská premiérka Theresa Mayová tento proces odštartovala 29. marca 2017, keď o odchod na základe výsledkov referenda požiadala listom, ktorý prevzal z rúk britského veľvyslanca predseda Európskej rady Donald Tusk.
Spojené kráľovstvo opustí EÚ 29. marca 2019 bez ohľadu na to, či sa tak stane po vzájomnej dohode, alebo k dohode nedôjde.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ECJ) môže Británia jednostranne prerušiť odchod z EÚ, ktorý sa riadi článkom 50 Lisabonskej zmluvy, a to bez toho, aby bol potrebný súhlas všetkých štátov Únie. Predseda Európskej rady Donald Tusk však prostredníctvom svojho hovorcu tlmočil stanovisko, že žiadosť Spojeného kráľovstva opustiť EÚ po 29. marci 2019 by si vyžadovala súhlas všetkých členských štátov EÚ.
Možnosť nového referenda odmietla premiérka Theresa Mayová s argumentom, že by išlo o spochybnenie demokratickej vôle voličov, ktorí sa jasne vyslovili za brexit.
Ak sa medzi Britániou a Európskou úniou nepodarí uzavrieť dohoda, nedôjde ani k prechodnému obdobiu, ktoré by trvalo od 29. marca 2019 do 31. decembra 2020.
V súvislosti s procesom odchodu Veľkej Británie z EÚ sa hovorí aj o tzv. tvrdom či mäkkom brexite. Tieto termíny sa zaviedli počas rokovaní o odchode, pričom tvrdý brexit by znamenal, že by sa Británia s Úniou nedohodla na voľnom pohybe osôb alebo na jednotnom trhu. Mäkký brexit predstavuje podobnú úpravu vzťahov, aké má EÚ a napríklad Nórsko, ktoré má s Úniou dohodu o spoločnom trhu i o voľnom pohybe osôb.
Pri rokovaniach o dohode medzi Britániou a EÚ sa hovorí aj írskej poistke. Tá má garantovať, že medzi Severným Írskom a Írskou republikou, ktorá je v Únii, nevznikne tzv. tvrdá hranica, a to ani v prípade, že sa Británia a EÚ nedohodnú na režime po skončení prechodného obdobia. V krajnom prípade vznikne po 2020 spoločný colný priestor medzi EÚ a Britániou. Na druhej strane to v Británii vyvoláva obavu, že krajina ostane pripútaná k colnej únii na neobmedzený čas.
Ak by sa nepodarilo uzavrieť dohodu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, tak by Británia obchodovala s Úniou podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO). To by znamenalo hraničné kontroly, clá a dane medzi Britániou a členskými štátmi EÚ.
Občanom EÚ, ktorých je v Británii 3,2 milióna by - podobne ako miliónu britských občanov v EÚ - mali aj po 29. marci 2019 zostať rovnaké práva (vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie) ako v súčasnosti. Týka sa to všetkých občanov, ktorí prídu pred koncom prechodného obdobia. Zachovajú si právo na zdravotnú starostlivosť, dôchodky a sociálne výhody.
Britská vláda odhaduje finančné vyrovnanie s EÚ v súvislosti s brexitom na 44 miliárd eur.
23. júna 2016 - Občania v referende odhlasovali vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie (EÚ), označované neformálne ako brexit.
24. júna 2016 - Výsledky potvrdili, že britskí voliči v referende rozhodli o vystúpení svojej krajiny z EÚ. Za brexit hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených voličov, za zotrvanie Británie v EÚ 48,1 percenta. Účasť dosiahla 72,2 percenta. Vzhľadom na výsledky referenda britský premiér David Cameron ohlásil, že odstúpi z postu premiéra. Vo funkcii ho vystriedala Theresa Mayová.
13. júla 2016 - Kráľovná Alžbeta II. prijala demisiu britského premiéra Davida Camerona. Ihneď nato prišla do kráľovského paláca nová predsedníčka Konzervatívnej strany Theresa Mayová, ktorú kráľovná poverila zostavením novej vlády.
13. marca 2017 - Britský parlament schválil v pôvodnej podobe návrh zákona o brexite. O tri dni nato ho odobrila kráľovná Alžbeta II.
29. marca 2017 - Spojené kráľovstvo oficiálne listom oznámilo uplatnenie článku 50 Lisabonskej zmluvy, čím sa začal proces odchodu krajiny z EÚ. List prevzal v Bruseli od britského veľvyslanca Tima Barrowa predseda Európskej rady Donald Tusk.
8. júna 2017 - Britskí voliči hlasovali v predčasných parlamentných voľbách. Konzervatívna strana britskej premiérky Theresy Mayovej prišla vo voľbách o absolútnu väčšinu v parlamente, zostala však najsilnejším politickým subjektom a britská premiérka Theresa Mayová zostala naďalej vo funkcii.
19. júna 2017 – Rokovania o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ sa začali dobre, vyhlásil po prvom dni rokovaní s Britániou hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier. Konečný dátum brexitu bol stanovený na 29. marec 2019.
8. decembra 2017 - Predstavitelia britskej vlády a Európskej komisie (EK) dosiahli v Bruseli prvý prelom v otázke dohody o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, oznámili britská premiérka Theresa Mayová a predseda EK Jean-Claude Juncker. Premiérka vyhlásila, že dohoda o brexite zabezpečí práva pre tri milióny občanov EÚ žijúcich v Británii.
20. decembra 2017 - Prechodné obdobie po oficiálnom vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ by nemalo presiahnuť 31. december 2020, oznámil hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier.
14. novembra 2018 – Britská vláda schválila návrh dohody o brexite. Premiérka Theresa Mayová dohodu označila za najlepšiu, akú bolo možné vyrokovať.
22. novembra 2018 – Britská strana aj EÚ sa dohodli na podobe politickej deklarácie, ktorá bude upravovať vzťahy oboch strán po brexite. Spolu s 585-stranovou dohodou o brexite mal dokument schváliť summit EÚ 25. novembra. Podľa deklarácie by sa mali vzťahy medzi Britániou a Úniou zakladať na rovnováhe práv a povinností.
25. novembra 2018 - Lídri EÚ schválili na mimoriadnom summite v Bruseli dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie a politickú deklaráciu o budúcich vzťahoch medzi Britániou a Úniou.
12. decembra 2018 - Britská premiérka Theresa Mayová si po hlasovaní o vyjadrení nedôvery udržala pozíciu predsedníčky Konzervatívnej strany. Premiérku podporilo 200 konzervatívnych poslancov Dolnej snemovne parlamentu, proti nej hlasovalo 117 poslancov.
18. decembra 2018 - Britská vláda oznámila, že začne v plnom rozsahu implementovať plány pre prípad odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody. Vláda zároveň uviedla, že začne firmy a občanov vyzývať, aby sa pripravili na možnosť neriadeného brexitu. Premiérkina hovorkyňa zopakovala, že prioritou vlády zostáva riadený brexit, čo je podľa nej najpravdepodobnejší scenár.
19. decembra 2018 - EK schválila záložný plán pre prípad tzv. tvrdého brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez politickej dohody. Záložný plán sa týka ochrany obchodných záujmov, zabezpečenia dopravných spojov a základných finančných transakcií. Tieto opatrenia by mali trvať 100 dní.
15. januára 2019 - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu neschválili predbežnú dohodu o vystúpení Británie z Európskej únie. Za schválenie dohody o odchode Británie z EÚ hlasovalo 202 poslancov, 432 bolo proti. Pred hlasovaním o dohode poslanci pomerom hlasov 600:24 zamietli dodatok, ktorý by Británii umožnil jednostranne odstúpiť od tzv. írskej poistky (backstop).
16. januára 2019 - Britská premiérka Theresa Mayová ustála hlasovanie o nedôvere v Dolnej snemovni britského parlamentu. Hlavný vyjednávač Európskej únie v rokovaniach o ukončení členstva Británie Michel Barnier varoval pred neriadeným odchodom Britov po tom, ako dolná komora britského parlamentu neschválila dohodu o brexite.
29. januára 2019 - Dolná snemovňa britského parlamentu schválila návrh, podľa ktorého parlament odmieta brexit bez dohody. Návrh schválili pomerom hlasov 318:310, pre vládu však nie je právne záväzný. Termín odchodu Británie z EÚ - 29. marec 2019 - je už zakotvený v platnom zákone o vystúpení.
7. februára 2019 - Britská premiérka Theresa Mayová prisľúbila, že dosiahne dohodu o brexite, ktorá zaistí, že Británia vystúpi z Európskej únie podľa plánu 29. marca. Mayová prisľúbila, že súčasťou dohody o brexite bude írska poistka.
Spojené kráľovstvo sa pripojilo k vtedajšiemu Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS) - dnes EÚ - v roku 1973.
Referendum s otázkou "Malo by Spojené kráľovstvo zostať členom Európskej únie, alebo by malo Európsku úniu opustiť?" sa konalo 23. júna 2016. Za vystúpenie hlasovalo 51,9 percenta voličov, 48,1 percenta si želalo zotrvanie v Únii. Na hlasovaní sa zúčastnilo 71,8 percenta zo všetkých oprávnených voličov, teda približne 33,5 milióna zo 46,5 milióna registrovaných voličov.
Prívrženci zotrvania v EÚ prevládali v Škótsku (62 percent) a v Severnom Írsku (55,8 percenta). Na britskom území Gibraltár bolo za zotrvanie v EÚ až 95,9 percenta obyvateľov. Naopak, zástancov odchodu z Únie bolo viac v Anglicku (53,4 percenta) a vo Walese (52,5 percenta). V Londýne hlasovalo za zotrvanie v EÚ 59,9 percenta voličov, v Škótskom Edinburghu až 74,4 percenta.
Od tohto referenda, v ktorom väčšina zúčastnených voličov odhlasovala vystúpenie Británie z EÚ, sa pojem brexit stal jedným z najfrekventovanejších slov vo svetových médiách, ale aj v slovníku európskych či svetových politických lídrov.
Pojem brexit je neformálny termín, ktorým sa označuje proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. Termín je vytvorený zo slov Británia a exit (vystúpenie).
Nebolo to prvé referendum v dejinách Spojeného kráľovstva. Po prvý raz britskí voliči hlasovali o zotrvaní v EHS 5. júna 1975, pričom za zotrvanie bolo 67,2 percenta voličov. Otázka vtedy znela: "Myslíte si, že Spojené kráľovstvo by malo zostať v Európskom spoločenstve (Spoločný trh)?".
Definitívny termín odchodu Británie z EÚ je 29. marec 2019. Podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy majú pri odchode z EÚ obe strany dva roky na to, aby odsúhlasili podmienky oddelenia. Britská premiérka Theresa Mayová tento proces odštartovala 29. marca 2017, keď o odchod na základe výsledkov referenda požiadala listom, ktorý prevzal z rúk britského veľvyslanca predseda Európskej rady Donald Tusk.
Spojené kráľovstvo opustí EÚ 29. marca 2019 bez ohľadu na to, či sa tak stane po vzájomnej dohode, alebo k dohode nedôjde.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ECJ) môže Británia jednostranne prerušiť odchod z EÚ, ktorý sa riadi článkom 50 Lisabonskej zmluvy, a to bez toho, aby bol potrebný súhlas všetkých štátov Únie. Predseda Európskej rady Donald Tusk však prostredníctvom svojho hovorcu tlmočil stanovisko, že žiadosť Spojeného kráľovstva opustiť EÚ po 29. marci 2019 by si vyžadovala súhlas všetkých členských štátov EÚ.
Možnosť nového referenda odmietla premiérka Theresa Mayová s argumentom, že by išlo o spochybnenie demokratickej vôle voličov, ktorí sa jasne vyslovili za brexit.
Ak sa medzi Britániou a Európskou úniou nepodarí uzavrieť dohoda, nedôjde ani k prechodnému obdobiu, ktoré by trvalo od 29. marca 2019 do 31. decembra 2020.
V súvislosti s procesom odchodu Veľkej Británie z EÚ sa hovorí aj o tzv. tvrdom či mäkkom brexite. Tieto termíny sa zaviedli počas rokovaní o odchode, pričom tvrdý brexit by znamenal, že by sa Británia s Úniou nedohodla na voľnom pohybe osôb alebo na jednotnom trhu. Mäkký brexit predstavuje podobnú úpravu vzťahov, aké má EÚ a napríklad Nórsko, ktoré má s Úniou dohodu o spoločnom trhu i o voľnom pohybe osôb.
Pri rokovaniach o dohode medzi Britániou a EÚ sa hovorí aj írskej poistke. Tá má garantovať, že medzi Severným Írskom a Írskou republikou, ktorá je v Únii, nevznikne tzv. tvrdá hranica, a to ani v prípade, že sa Británia a EÚ nedohodnú na režime po skončení prechodného obdobia. V krajnom prípade vznikne po 2020 spoločný colný priestor medzi EÚ a Britániou. Na druhej strane to v Británii vyvoláva obavu, že krajina ostane pripútaná k colnej únii na neobmedzený čas.
Ak by sa nepodarilo uzavrieť dohodu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, tak by Británia obchodovala s Úniou podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO). To by znamenalo hraničné kontroly, clá a dane medzi Britániou a členskými štátmi EÚ.
Občanom EÚ, ktorých je v Británii 3,2 milióna by - podobne ako miliónu britských občanov v EÚ - mali aj po 29. marci 2019 zostať rovnaké práva (vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie) ako v súčasnosti. Týka sa to všetkých občanov, ktorí prídu pred koncom prechodného obdobia. Zachovajú si právo na zdravotnú starostlivosť, dôchodky a sociálne výhody.
Britská vláda odhaduje finančné vyrovnanie s EÚ v súvislosti s brexitom na 44 miliárd eur.
Chronológia udalostí spojených s odchodom Británie z EÚ a dohodou o ňom
23. júna 2016 - Občania v referende odhlasovali vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie (EÚ), označované neformálne ako brexit.
24. júna 2016 - Výsledky potvrdili, že britskí voliči v referende rozhodli o vystúpení svojej krajiny z EÚ. Za brexit hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených voličov, za zotrvanie Británie v EÚ 48,1 percenta. Účasť dosiahla 72,2 percenta. Vzhľadom na výsledky referenda britský premiér David Cameron ohlásil, že odstúpi z postu premiéra. Vo funkcii ho vystriedala Theresa Mayová.
13. júla 2016 - Kráľovná Alžbeta II. prijala demisiu britského premiéra Davida Camerona. Ihneď nato prišla do kráľovského paláca nová predsedníčka Konzervatívnej strany Theresa Mayová, ktorú kráľovná poverila zostavením novej vlády.
13. marca 2017 - Britský parlament schválil v pôvodnej podobe návrh zákona o brexite. O tri dni nato ho odobrila kráľovná Alžbeta II.
29. marca 2017 - Spojené kráľovstvo oficiálne listom oznámilo uplatnenie článku 50 Lisabonskej zmluvy, čím sa začal proces odchodu krajiny z EÚ. List prevzal v Bruseli od britského veľvyslanca Tima Barrowa predseda Európskej rady Donald Tusk.
8. júna 2017 - Britskí voliči hlasovali v predčasných parlamentných voľbách. Konzervatívna strana britskej premiérky Theresy Mayovej prišla vo voľbách o absolútnu väčšinu v parlamente, zostala však najsilnejším politickým subjektom a britská premiérka Theresa Mayová zostala naďalej vo funkcii.
19. júna 2017 – Rokovania o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ sa začali dobre, vyhlásil po prvom dni rokovaní s Britániou hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier. Konečný dátum brexitu bol stanovený na 29. marec 2019.
8. decembra 2017 - Predstavitelia britskej vlády a Európskej komisie (EK) dosiahli v Bruseli prvý prelom v otázke dohody o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, oznámili britská premiérka Theresa Mayová a predseda EK Jean-Claude Juncker. Premiérka vyhlásila, že dohoda o brexite zabezpečí práva pre tri milióny občanov EÚ žijúcich v Británii.
20. decembra 2017 - Prechodné obdobie po oficiálnom vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ by nemalo presiahnuť 31. december 2020, oznámil hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier.
14. novembra 2018 – Britská vláda schválila návrh dohody o brexite. Premiérka Theresa Mayová dohodu označila za najlepšiu, akú bolo možné vyrokovať.
22. novembra 2018 – Britská strana aj EÚ sa dohodli na podobe politickej deklarácie, ktorá bude upravovať vzťahy oboch strán po brexite. Spolu s 585-stranovou dohodou o brexite mal dokument schváliť summit EÚ 25. novembra. Podľa deklarácie by sa mali vzťahy medzi Britániou a Úniou zakladať na rovnováhe práv a povinností.
25. novembra 2018 - Lídri EÚ schválili na mimoriadnom summite v Bruseli dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva z Únie a politickú deklaráciu o budúcich vzťahoch medzi Britániou a Úniou.
12. decembra 2018 - Britská premiérka Theresa Mayová si po hlasovaní o vyjadrení nedôvery udržala pozíciu predsedníčky Konzervatívnej strany. Premiérku podporilo 200 konzervatívnych poslancov Dolnej snemovne parlamentu, proti nej hlasovalo 117 poslancov.
18. decembra 2018 - Britská vláda oznámila, že začne v plnom rozsahu implementovať plány pre prípad odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody. Vláda zároveň uviedla, že začne firmy a občanov vyzývať, aby sa pripravili na možnosť neriadeného brexitu. Premiérkina hovorkyňa zopakovala, že prioritou vlády zostáva riadený brexit, čo je podľa nej najpravdepodobnejší scenár.
19. decembra 2018 - EK schválila záložný plán pre prípad tzv. tvrdého brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez politickej dohody. Záložný plán sa týka ochrany obchodných záujmov, zabezpečenia dopravných spojov a základných finančných transakcií. Tieto opatrenia by mali trvať 100 dní.
15. januára 2019 - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu neschválili predbežnú dohodu o vystúpení Británie z Európskej únie. Za schválenie dohody o odchode Británie z EÚ hlasovalo 202 poslancov, 432 bolo proti. Pred hlasovaním o dohode poslanci pomerom hlasov 600:24 zamietli dodatok, ktorý by Británii umožnil jednostranne odstúpiť od tzv. írskej poistky (backstop).
16. januára 2019 - Britská premiérka Theresa Mayová ustála hlasovanie o nedôvere v Dolnej snemovni britského parlamentu. Hlavný vyjednávač Európskej únie v rokovaniach o ukončení členstva Británie Michel Barnier varoval pred neriadeným odchodom Britov po tom, ako dolná komora britského parlamentu neschválila dohodu o brexite.
29. januára 2019 - Dolná snemovňa britského parlamentu schválila návrh, podľa ktorého parlament odmieta brexit bez dohody. Návrh schválili pomerom hlasov 318:310, pre vládu však nie je právne záväzný. Termín odchodu Británie z EÚ - 29. marec 2019 - je už zakotvený v platnom zákone o vystúpení.
7. februára 2019 - Britská premiérka Theresa Mayová prisľúbila, že dosiahne dohodu o brexite, ktorá zaistí, že Británia vystúpi z Európskej únie podľa plánu 29. marca. Mayová prisľúbila, že súčasťou dohody o brexite bude írska poistka.
