Akadémia TASR
Všetky správy
Šojgu i Vulin spoločne počas rokovaní označili srbské protesty za pokus o tzv. "farebnú revolúciu".
Autor TASR
Moskva 22. marca (TASR) - Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu sa v Moskve stretol so srbským vicepremiérom Aleksandarom Vulinom. Spoločne rokovali o protivládnych protestoch v Srbsku. TASR o tom informuje podľa sobotňajších správ agentúr TASS a Reuters.
Šojgu i Vulin spoločne počas rokovaní označili srbské protesty za pokus o tzv. "farebnú revolúciu". Termín sa používa na označenie prozápadných protestov, ktoré v posledných desaťročiach zvrhli vlády na Ukrajine, v Gruzínsku a Kirgizsku, píše Reuters.
"Za farebnou revolúciou stoja západné tajné služby, ktoré by chceli v Srbsku pretlačiť k moci inú vládu. To nedovolíme," citovala Vulina tlačová agentúra TASS. Vulin v piatok povedal, že ruské špionážne služby pomáhali belehradským úradom pri zvládaní protestov. Podľa kritikov vlády to odhalilo, do akej miery sa stala vláda závislou od Moskvy, uvádza Reuters.
Šojgu v sobotu uviedol, že obe krajiny pravidelne komunikujú a vymieňajú si informácie s cieľom "bojovať proti takýmto revolúciám". "Pomáha to predchádzať destabilizácii situácie v... Srbsku v meniacom sa geopolitickom prostredí," ozrejmil tajomník. Šojgu tiež zdôraznil, že Moskva je hlboko znepokojená situáciou v Belehrade a Rusko bude naďalej robiť všetko pre podporu Srbov, píše TASS.
Srbskí študenti s podporou učiteľov, poľnohospodárov a robotníkov pokračujú v takmer každodenných protestoch po celom Srbsku od novembra minulého roka, keď došlo v krajine k tragickej nehode. Na železničnej stanici v meste Nový Sad zahynulo 14 ľudí po tom, čo sa zrútila jej strecha. Neskôr zomreli aj ďalšie dve osoby, ktoré záchranári previezli do nemocnice v kritickom stave.
Podľa protestujúcich nesie časť viny za tragédiu vláda, pričom sa odvolávajú na korupciu a nekompetentnosť. Demonštranti tiež kritizujú úrady a súdnictvo za to, že nezabezpečili transparentnosť v súvislosti s vyšetrovaním príčin incidentu, píše agentúra DPA.
Srbský premiér Miloš Vučevič ohlásil svoju rezignáciu koncom januára v čase silnejúcich protestov. Parlament prijal 19. marca jeho demisiu. Začala tak plynúť 30-dňová lehota na výber jeho nástupcu a zostavenie novej vlády. V prípade, ak v tomto čase nevznikne, by krajinu čakali predčasné parlamentné voľby.
Šojgu i Vulin spoločne počas rokovaní označili srbské protesty za pokus o tzv. "farebnú revolúciu". Termín sa používa na označenie prozápadných protestov, ktoré v posledných desaťročiach zvrhli vlády na Ukrajine, v Gruzínsku a Kirgizsku, píše Reuters.
"Za farebnou revolúciou stoja západné tajné služby, ktoré by chceli v Srbsku pretlačiť k moci inú vládu. To nedovolíme," citovala Vulina tlačová agentúra TASS. Vulin v piatok povedal, že ruské špionážne služby pomáhali belehradským úradom pri zvládaní protestov. Podľa kritikov vlády to odhalilo, do akej miery sa stala vláda závislou od Moskvy, uvádza Reuters.
Šojgu v sobotu uviedol, že obe krajiny pravidelne komunikujú a vymieňajú si informácie s cieľom "bojovať proti takýmto revolúciám". "Pomáha to predchádzať destabilizácii situácie v... Srbsku v meniacom sa geopolitickom prostredí," ozrejmil tajomník. Šojgu tiež zdôraznil, že Moskva je hlboko znepokojená situáciou v Belehrade a Rusko bude naďalej robiť všetko pre podporu Srbov, píše TASS.
Srbskí študenti s podporou učiteľov, poľnohospodárov a robotníkov pokračujú v takmer každodenných protestoch po celom Srbsku od novembra minulého roka, keď došlo v krajine k tragickej nehode. Na železničnej stanici v meste Nový Sad zahynulo 14 ľudí po tom, čo sa zrútila jej strecha. Neskôr zomreli aj ďalšie dve osoby, ktoré záchranári previezli do nemocnice v kritickom stave.
Podľa protestujúcich nesie časť viny za tragédiu vláda, pričom sa odvolávajú na korupciu a nekompetentnosť. Demonštranti tiež kritizujú úrady a súdnictvo za to, že nezabezpečili transparentnosť v súvislosti s vyšetrovaním príčin incidentu, píše agentúra DPA.
Srbský premiér Miloš Vučevič ohlásil svoju rezignáciu koncom januára v čase silnejúcich protestov. Parlament prijal 19. marca jeho demisiu. Začala tak plynúť 30-dňová lehota na výber jeho nástupcu a zostavenie novej vlády. V prípade, ak v tomto čase nevznikne, by krajinu čakali predčasné parlamentné voľby.
