Bratislava/Svet 29. decembra (TASR) – Globálne otepľovanie sa zrýchľuje a hrozí, že pri takomto tempe dosiahne nebezpečnú hranicu 1,5 stupňa už do roku 2030.
TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v roku 2021 súvisiacich s klimatickou zmenou a snahou zabrániť jej a zmierniť jej dopady.
1. januára - Prezidentka SR Zuzana Čaputová v novoročnom príhovore upozornila na potrebu reformy školstva aj obnovy ekonomiky a tiež konkrétnych krokov smerom k napĺňaniu klimatických cieľov.
Na archívnej snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová.Foto: TASR - Martin Baumann
20. januára - Prezident USA Joe Biden podpísal krátko po uvedení do úradu výkonné nariadenie o opätovnom pristúpení Spojených štátov k parížskej klimatickej dohode. USA odstúpili od dohody za éry prezidenta Donalda Trumpa.
23. februára - Rok 2020 sa skončil celosvetovo spolu s rokom 2016 ako najteplejší rok za posledných 140 rokov. Skončil sa s kladnou odchýlkou 1,3 stupňa Celzia. Na Slovensku bol silne nadnormálny a zaradil sa medzi desať najteplejších rokov od začiatku meteorologických meraní. Informovali o tom klimatológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Ilustračná snímka.Foto: TASR/AP
18. marca - Sedem zo 14 slovenských poslancov EP vyjadrilo v spoločnom liste podporu petícii Klíma ťa potrebuje, ktorú na Slovensku podpísalo dovtedy vyše 120.000 ľudí. List bol adresovaný predsedovi parlamentu a šéfom poslaneckých klubov.
23. marca – Slovenská i svetová verejnosť si pripomenuli Svetový meteorologický deň (WMD). V tento deň v roku 1950 vznikla Svetová meteorologická organizácia (WMO). Ako pripomenul klimatológ Pavel Faško zo SHMÚ, žijeme v oblasti, kde je počasie voči prírode a ľuďom relatívne zmierlivé, napriek tomu aj na Slovensku pribúdajú prípady extrémneho počasia s dôsledkami.
Na archívnej snímke klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavel Faško.Foto: TASR - Dano Veselský
4. apríla - Viac ohrození dôsledkami klimatickej zmeny sú starší ľudia, osoby s chronickými ochoreniami a aj mladšie deti. Ľudí treba chrániť pre horúčavami, lokálnymi povodňami a silným vetrom. Pre TASR to uviedol klimatológ SHMÚ Pavol Faško.
21. apríla - Predstavitelia Európskeho parlamentu a členských krajín EÚ odobrili návrh Európskeho zákona o klíme, ktorý legislatívne zakotvuje záväzok dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a do roku 2030 zníženie emisií skleníkových plynov o najmenej 55 percent.
Na archívnej snímke z 9. marca 2021 americký osobitný vyslanec pre otázky klímy John Kerry (vľavo), predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (uprostred) a podpredseda Európskej komisie (EK) Frans Timmermans (vpravo), ktorý je zodpovedný za Európsku zelenú dohodu.Foto: TASR/AP
22. apríla - Európu trápili v roku 2020 rekordné horúčavy a dažďové zrážky, pričom teploty v polárnej oblasti Sibíri tiež prudko stúpli nad doterajšie údaje. Šesť rokov nasledujúcich po roku 2015 bolo najteplejších zaznamenaných podobne, ako bolo historicky najteplejších 20 z posledných 21 rokov.
25. apríla - Šéf britskej zahraničnej tajnej služby MI6 Richard Moore vyhlásil, že služba prvýkrát začala monitorovať veľké priemyselné krajiny, či dodržiavajú záväzky týkajúce sa zmiernenia klimatických zmien. Je to podľa neho kľúčová téma medzinárodnej zahraničnej politiky.
5. mája - Nemecká ministerka životného prostredia Svenja Schulzová a minister financií Olaf Scholz (dnes spolkový kancelár) predstavili hlavné body nového klimatického zákona, na základe ktorého by malo byť Nemecko do roku 2045 klimaticky neutrálne.
Olaf Scholz, archívna snímka.Foto: TASR/AP
13. mája - Zo 100 miest po celom svete, ktoré sú najviac ohrozené environmentálnymi rizikami, sa všetky okrem jedného nachádzajú v Ázii a 80 percent z nich je v Indii a Číne. Jediným takýmto mestom mimo Ázie je peruánska Lima.
27. mája - Svetová meteorologická organizácia (WMO) varovala, že existuje až 40-percentná pravdepodobnosť, že globálny nárast teploty presiahne v priebehu piatich rokov hodnotu 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou. Parížska klimatická dohoda z roku 2015 si za cieľ stanovila práve limit 1,5 stupňa Celzia.
24. júna - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili klimatický predpis EÚ, ktorý má za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Európska komisia predstavila tento ambiciózny legislatívny balík pod označením "Fit for 55".
19. júla – Najmenej 117 obetí si vyžiadali ničivé záplavy na západe Nemecka v spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Zranenia v dôsledku vyčíňania počasia utrpelo najmenej 749 osôb.
Na archívnej snímke bratia sa objímajú pred rodičovským domom, ktorý zničili povodne v meste Altenahr, spolkovej krajine Porýnie-Falcko na juhozápade Nemecka v pondelok 19. júla 2021. Foto: TASR/AP
29. júla - Mnohé kľúčové klimatické ukazovatele vážnosti klimatickej krízy sa rýchlo blížia k bodu zlomu alebo ho už prekročili. Podľa novej štúdie až 16 z 31 sledovaných klimatických ukazovateľov dosiahlo rekordné hodnoty, medzi nimi aj koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére či množstvo ľadovcov.
9. augusta – Globálne otepľovanie sa zrýchľuje, priemerná celosvetová teplota sa môže zvýšiť o 1,5 stupňa Celzia do roku 2030, teda o desať rokov skôr, ako uvádzali predchádzajúce predpovede. Vyplýva to z najnovšej správy Medzivládnej komisie pre zmenu klímy (IPCC). Priemerné teploty o zhruba desať rokov prekročia takú úroveň globálneho otepľovania, ktorej sa svetoví lídri snažili zabrániť.
20. augusta - Miliarda detí je vystavená "mimoriadne vysokému riziku" v súvislosti s následkami klimatickej zmeny a znečistenia životného prostredia. Píše sa to v správe Detského fondu OSN (UNICEF). Horúčavy, záplavy, cyklóny, choroby, sucho a znečistenie ovzdušia – takmer každé dieťa je ohrozené najmenej jedným z týchto následkov klimatickej krízy. Miliarda detí žije v 33 krajinách, kde sa vyskytujú tri alebo štyri súčasne. Medzi nimi sú India, Nigéria, Filipíny a štáty subsaharskej Afriky.
Na archívnej snímke chlapčeki ide nabrať vodu do fľaše v horúcom dni na okraji Naí Dillí.Foto: TASR/AP
7. septembra - Tohtoročné letné mesiace boli v Európe najteplejšími v doterajšej histórii meraní. Vyplýva to zo správy Služby Európskej únie pre klimatickú zmenu Copernicus (C3S). Priemerná teplota za mesiace jún, júl a august bola takmer o jeden stupeň Celzia vyššia, ako je priemer za roky 1991 až 2020. Zároveň o 0,1 stupňa predstihla doteraz najteplejšie letné mesiace v Európe v rokoch 2010 a 2018.
18. septembra - Zlyhanie pri znížení globálnych emisií posúva svet na "katastrofickú" cestu k otepleniu o 2,7 stupňa Celzia, varoval šéf OSN António Guterres.
21. septembra – Ak chceme zachrániť planétu, musíme rýchlejšie reagovať na klimatickú krízu, uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová vo svojom prejave na otvorení 76. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Na archívnej snímke z videozáznamu prezidentka SR Zuzana Čaputová počas prejavu na 76. Valnom zhromaždení (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku 21. septembra 2021.Foto: TASR/AP
5. októbra - Už v roku 2050 by mohlo mať problém s prístupom k pitnej vode viac ako päť miliárd ľudí. Vyplýva to zo správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO). V roku 2018 malo 3,6 miliardy ľudí nedostatočný prístup k vode najmenej mesiac.
9. októbra - Pápež František vyzval zákonodarcov po celom svete, aby prekonali "úzke hranice" straníckej politiky a urýchlene dosiahli konsenzus v boji proti klimatickej zmene. Pápež sa prihovoril parlamentným poslancom, ktorí dorazili do Ríma na prípravné stretnutie pred výročnou klimatickou konferenciou OSN (COP26) v škótskom Glasgowe.
Pápež František hovorí počas audiencie s účastníkmi, ktorí dorazili do Ríma na prípravné stretnutie pred výročnou klimatickou konferenciou OSN (COP26), 9. októbra 2021 vo Vatikáne.Foto: TASR/AP
31. októbra – Minútou ticha za obete koronavírusovej pandémie sa v Glasgowe začal klimatický summit OSN známy ako COP26. Jeho cieľom bolo splniť ciele z parížskej klimatickej dohody z roku 2015, vrátane cieľa udržať nárast globálnej priemernej teploty maximálne na úrovni 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. Na summite sa zúčastnila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.
13. novembra - Na Klimatickom summite OSN (COP26) v Glasgowe sa zástupcom 196 krajín sveta podarilo po dvoch týždňoch rokovaní prijať spoločné záverečné vyhlásenie – Glasgowský klimatický pakt. Jeho cieľom je obmedziť nebezpečné zvyšovanie teploty na planéte. Pod tlakom Číny a Indie sa do paktu nedostal záväzok o úplnom zavrhnutí uhlia, ale iba o odklone od neho.
Na archívnej snímke výkonný podpredseda Európskej komisie (EK) zodpovedný za Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans (uprostred) počas tlačovej konferencie na klimatickom summite COP26 v Glasgowe 12. novembra 2021.Foto: TASR/AP
6. decembra - Každá domácnosť vo Walese dostane na budúci rok v rámci programu boja proti zmene klímy bezplatne jednu sadenicu stromu.
9. decembra - Americký prezident Joe Biden chce do roku 2050 dosiahnuť, aby bola americká federálna vláda uhlíkovo neutrálna.
