Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Katalánsku žije asi sedem zo 47 miliónov obyvateľov Španielska. Región však vytvára 25 percent hrubého domáceho produktu krajiny.
Autor TASR
Madrid 27. októbra (TASR) - Katalánsky parlament vyhlásil v piatok nezávislosť od Španielska a Senát v Madride schválil návrh na uplatnenie ústavného článku č. 155, na základe ktorého bude môcť vláda v Madride odvolať katalánsky kabinet a zaviesť priamu kontrolu nad týmto regiónom.
V Katalánsku žije asi sedem zo 47 miliónov obyvateľov Španielska. Región však vytvára 25 percent hrubého domáceho produktu krajiny.
Katalánska kultúra bola potláčaná počas diktatúry generála Francisca Franca v rokoch 1939-1975. V súčasnosti však má Katalánsko jednu z najširších autonómií spomedzi 17 regiónov Španielska - okrem iného disponuje vlastnou políciou a energetickou politikou.
V Katalánsku žije asi sedem zo 47 miliónov obyvateľov Španielska. Región však vytvára 25 percent hrubého domáceho produktu krajiny.
Katalánska kultúra bola potláčaná počas diktatúry generála Francisca Franca v rokoch 1939-1975. V súčasnosti však má Katalánsko jednu z najširších autonómií spomedzi 17 regiónov Španielska - okrem iného disponuje vlastnou políciou a energetickou politikou.
TASR prináša výberovú chronológiu udalostí v súvislosti s vyhlásením nezávislosti Katalánska:
30. marca 2006 - Dolná komora španielskeho parlamentu hlasovala o kontroverznom návrhu o rozšírení autonómie pre bohatý región Katalánsko. Za návrh zdvihlo ruku 189 poslancov, proti bolo 154 a dvaja sa zdržali hlasovania. Na schválenie bolo treba najmenej 176 hlasov v 350-člennom zhromaždení. Podľa návrhu nového znenia preambuly ústavy katalánsky regionálny parlament uznáva Katalánsko a jeho obyvateľov za "národ", zatiaľ čo španielska ústava hovorí o Kataláncoch ako o "národnosti" a väčšie právomoci predovšetkým vo finančnej a právnej oblasti.
18. júna 2006 - Približne tri štvrtiny katalánskych voličov podporili v referende nový autonómny štatút. Za návrh sa vyslovilo 74 až 77 percent voličov. K urnám sa dostavilo asi len 35 percent z celkového počtu 5,3 milióna oprávnených voličov.
9. augusta 2006 - Nový štatút rozšírenej autonómie Katalánska vstúpil do platnosti.
13. decembra 2009 - Účasť v neoficiálnom referende o tom, či sa Katalánsko, hospodársky najsilnejší región Španielska má stať nezávislou krajinou v rámci Európskej únie, bola nižšia, ako organizátori očakávali.
28. februára 2010 - Obyvatelia 80 miest a dedín Katalánska sa v symbolickom "referende" vyslovili za oddelenie od Španielska.
10. apríla 2011 - Nezáväzné referendum sa konalo v 21 mestách Katalánska vrátane hlavného mesta Barcelona. Jeho organizátori sa voličov pýtali, či by sa mal bohatý región osamostatniť od Španielska. V Barcelone odpovedalo kladne viac ako 91 percent oprávnených voličov, no ich účasť v druhom najväčšom meste Španielska bola iba 21,4 percenta a celkovo dosiahla 18 percent.
9. októbra 2012 - Španielsky parlament zablokoval referendum o nezávislosti, plánované v Katalánsku. Hnutie za samostatnosť v regióne narastalo počas hospodárskej recesie a v prieskumoch sa za nezávislý katalánsky štát vyslovilo už viac než polovica Kataláncov. Na demonštrácii za samostatnosť sa v Barcelone zúčastnili dva milióny ľudí.
25. novembra 2012 - Nacionalistická katalánska strana Konvergencia a jednota (CiU) premiéra Artura Masa, ktorá chcela do štyroch rokov uskutočniť referendum o nezávislosti, utrpela v predčasných regionálnych voľbách drvivú porážku. Víťazom volieb sa stala Republikánska ľavicová strana Katalánska (ERC), takisto podporujúca nezávislosť Katalánska.
23. januára 2013 - Parlament v španielskom autonómnom regióne Katalánsko prijal symbolickú deklaráciu, ktorou vyhlásil Katalánsko za zvrchovaný politický a právny subjekt. Zákonodarný zbor tým vydláždil cestu pre uskutočnenie referenda o odtrhnutí sa regiónu od Španielska. Za návrh hlasovalo 85 poslancov, proti bolo 41, pričom dvaja sa zdržali hlasovania. Deklarácia označila región a jeho obyvateľov za "zvrchovaný politický a právny subjekt".
14. septembra 2013 - Španielsky premiér Mariano Rajoy v písomnej odpovedi odmietol žiadosť vodcu Katalánska, aby schválil referendum, ktoré by umožnilo regiónu na severovýchode krajiny rozhodnúť sa, či sa chce odtrhnúť od zvyšku Španielska. Vyše milióna ľudí vyjadrilo podporu nezávislosti Katalánska. Spojili sa rukami a vytvorili naprieč krajinou 400-kilometrovú živú reťaz.
8. apríla 2014 - Španielsky parlament odmietol žiadosť Katalánska usporiadať referendum o nezávislosti.
27. septembra 2014 - Šéf katalánskej autonómnej vlády Artur Mas podpísal dekrét o vypísaní referenda o nezávislosti od Španielska na 9. novembra 2014. Centrálna vláda v Madride považuje referendum za protiústavné a sľúbila, že ho zablokuje. Katalánsky parlament 19. septembra toho roku veľkou väčšinou hlasov udelil Masovi právomoc vyhlásiť referendum.
29. septembra 2014 - Španielska vláda oficiálne požiadala ústavný súd, aby plánované referendum o nezávislosti Katalánska od Španielska, ktoré by sa malo konať začiatkom novembra, vyhlásil za protiprávne.
30. septembra 2014 - Katalánska regionálna vláda prisľúbila, že bude rešpektovať rozhodnutie španielskeho ústavného súdu.
1. októbra 2014 - Napriek zablokovaniu referenda o nezávislosti Katalánska španielskym ústavným súdom si separatistické strany v regionálnom parlamente v Barcelone presadili zvolenie členov komisie pre kontrolu referenda.
6. októbra 2014 - Španielska vláda premiéra Mariana Rajoya sa v súvislosti s pripravovaným referendom Kataláncov o nezávislosti regiónu opätovne obrátila na ústavný súd krajiny.
14. októbra 2014 - Katalánsky premiér Artur Mas oznámil zrušenie referenda o nezávislosti, ktoré sa malo uskutočniť 9. novembra toho roku.
6. novembra 2014 - Katalánska vláda neuspela s odvolaním sa voči zákazu plebiscitu o nezávislosti naplánovaného na 9. novembra. Najvyšší španielsky súd v Madride odvolanie zamietol.
9. novembra 2014 - Hlasovanie o nezávislosti Katalánska sa v regióne uskutočnilo napriek nesúhlasu vlády v Madride. Zúčastnilo sa na ňom 2,25 milióna obyvateľov Katalánska, z ktorých 80,7 percenta podporilo návrh na úplnú nezávislosť regiónu od Španielska.
10. januára 2016 - Separatistického politika Carlesa Puigdemonta zvolili za nového predsedu katalánskej vlády po tom, ako vyhlásil, že bude pokračovať v úsilí o vytvorenie nezávislého štátu z hospodársky najsilnejšieho regiónu Španielska.
14. decembra 2016 - Španielsky ústavný súd oznámil, že rozhodol o pozastavení príprav referenda o nezávislosti Katalánska, plánovaného na september 2017.
13. marca 2017 - Najvyšší katalánsky súd rozhodol, že bývalý katalánsky "prezident" Artur Mas sa dva roky nesmie uchádzať o zvolenie do verejnej funkcie. Išlo o trest za to, že Mas sa v roku 2014 podieľal na organizovaní prieskumu nálad Kataláncov ohľadom vyhlásenia nezávislosti.
17. septembra 2017 - Španielska polovojenská polícia počas kontroly v nemenovanej firme v Barcelone zhabala viac ako 1,3 milióna letákov, plagátov a brožúr týkajúcich sa referenda o nezávislosti Katalánska na 1. októbra.
21. septembra 2017 - Katalánske národné zhromaždenie (ANC) vyzvalo občanov, aby vyšli do ulíc a vyjadrili svoj nesúhlas s postupom španielskej vlády, ktorého súčasťou sú razie a zatýkanie organizátorov referenda o nezávislosti Katalánska naplánovaného na 1. októbra. Vláda v Madride totiž pokladá referendum za protizákonné. Španielsky ústavný súd oznámil, že bude dávať pokutu 22 členom ústrednej volebnej komisie dohliadajúcej na plánované referendum.
1. októbra 2017 - Pri zásahoch španielskej polície proti ľuďom, ktorí sa pokúšali hlasovať v referende o nezávislosti Katalánska, utrpelo zranenia viac ako 460 osôb. V referende o nezávislosti Katalánska sa vyslovilo 90 percent zúčastnených voličov za osamostatnenie tohto autonómneho regiónu. Proti odtrhnutiu sa od Španielska hlasovalo 7,9 percenta zúčastnených, ďalšie dve percentá odovzdali prázdne hlasovacie lístky a 0,9 percenta hlasov bolo neplatných.
4. októbra 2017 - Španielska justícia predvolala na výsluch štyroch katalánskych predstaviteľov, ktorí sú podozriví z podnecovania k nepokojom pri nedávnom zatýkaní činiteľov brojacich za nezávislosť Katalánska. Predvolanie na výsluch dostali veliteľ katalánskej polície Mossos d'Esquadra Josep Lluís Trapero, jeho zástupkyňa Teresa Laplanová, prezident združenia Ómnium Cultural na podporu katalánskeho jazyka a kultúry Jordi Cruixat a Jordi Sánchez, ktorý je predsedom organizácie Katalánske národné zhromaždenie - jednej z hybných síl hnutia za nezávislosť Katalánska.
5. októbra 2017 - Španielsky ústavný súd nariadil dočasný zákaz mimoriadneho zasadania katalánskeho parlamentu so zámerom zabrániť ďalším krokom v úsilí Katalánska o získanie nezávislosti.
6. októbra 2017 - Španielska vláda schválila dekrét, ktorý uľahčí firmám presun ich právnej základne.
8. októbra 2017 - Ulice katalánskej metropoly Barcelona sa zaplnili ľuďmi, ktorí v státisícoch prišli na pochod označovaný ako "vôbec najväčší" protest proti odtrhnutiu Katalánska od Španielska. Podľa Katalánske občianskej spoločnosti (SCC) prišlo na pochod vyše milión ľudí. Miestna barcelonská polícia odhadla ich počet na 350.000.
10. októbra 2017 - Katalánski poslanci podpísali deklaráciu nezávislosti Katalánska od Španielska.
16. októbra 2017 - Katalánsky líder Carles Puigdemont zaslal španielskemu premiérovi Marianovi Rajoyovi list, v ktorom žiada o pokračovanie dialógu medzi Barcelonou a Madridom.
17. októbra 2017 - Španielsky najvyšší súd vyhlásil za protiústavný katalánsky zákon, na základe ktorého sa konalo 1. októbra sporné referendum o nezávislosti tohto regiónu.
30. marca 2006 - Dolná komora španielskeho parlamentu hlasovala o kontroverznom návrhu o rozšírení autonómie pre bohatý región Katalánsko. Za návrh zdvihlo ruku 189 poslancov, proti bolo 154 a dvaja sa zdržali hlasovania. Na schválenie bolo treba najmenej 176 hlasov v 350-člennom zhromaždení. Podľa návrhu nového znenia preambuly ústavy katalánsky regionálny parlament uznáva Katalánsko a jeho obyvateľov za "národ", zatiaľ čo španielska ústava hovorí o Kataláncoch ako o "národnosti" a väčšie právomoci predovšetkým vo finančnej a právnej oblasti.
18. júna 2006 - Približne tri štvrtiny katalánskych voličov podporili v referende nový autonómny štatút. Za návrh sa vyslovilo 74 až 77 percent voličov. K urnám sa dostavilo asi len 35 percent z celkového počtu 5,3 milióna oprávnených voličov.
9. augusta 2006 - Nový štatút rozšírenej autonómie Katalánska vstúpil do platnosti.
13. decembra 2009 - Účasť v neoficiálnom referende o tom, či sa Katalánsko, hospodársky najsilnejší región Španielska má stať nezávislou krajinou v rámci Európskej únie, bola nižšia, ako organizátori očakávali.
28. februára 2010 - Obyvatelia 80 miest a dedín Katalánska sa v symbolickom "referende" vyslovili za oddelenie od Španielska.
10. apríla 2011 - Nezáväzné referendum sa konalo v 21 mestách Katalánska vrátane hlavného mesta Barcelona. Jeho organizátori sa voličov pýtali, či by sa mal bohatý región osamostatniť od Španielska. V Barcelone odpovedalo kladne viac ako 91 percent oprávnených voličov, no ich účasť v druhom najväčšom meste Španielska bola iba 21,4 percenta a celkovo dosiahla 18 percent.
9. októbra 2012 - Španielsky parlament zablokoval referendum o nezávislosti, plánované v Katalánsku. Hnutie za samostatnosť v regióne narastalo počas hospodárskej recesie a v prieskumoch sa za nezávislý katalánsky štát vyslovilo už viac než polovica Kataláncov. Na demonštrácii za samostatnosť sa v Barcelone zúčastnili dva milióny ľudí.
25. novembra 2012 - Nacionalistická katalánska strana Konvergencia a jednota (CiU) premiéra Artura Masa, ktorá chcela do štyroch rokov uskutočniť referendum o nezávislosti, utrpela v predčasných regionálnych voľbách drvivú porážku. Víťazom volieb sa stala Republikánska ľavicová strana Katalánska (ERC), takisto podporujúca nezávislosť Katalánska.
23. januára 2013 - Parlament v španielskom autonómnom regióne Katalánsko prijal symbolickú deklaráciu, ktorou vyhlásil Katalánsko za zvrchovaný politický a právny subjekt. Zákonodarný zbor tým vydláždil cestu pre uskutočnenie referenda o odtrhnutí sa regiónu od Španielska. Za návrh hlasovalo 85 poslancov, proti bolo 41, pričom dvaja sa zdržali hlasovania. Deklarácia označila región a jeho obyvateľov za "zvrchovaný politický a právny subjekt".
14. septembra 2013 - Španielsky premiér Mariano Rajoy v písomnej odpovedi odmietol žiadosť vodcu Katalánska, aby schválil referendum, ktoré by umožnilo regiónu na severovýchode krajiny rozhodnúť sa, či sa chce odtrhnúť od zvyšku Španielska. Vyše milióna ľudí vyjadrilo podporu nezávislosti Katalánska. Spojili sa rukami a vytvorili naprieč krajinou 400-kilometrovú živú reťaz.
8. apríla 2014 - Španielsky parlament odmietol žiadosť Katalánska usporiadať referendum o nezávislosti.
27. septembra 2014 - Šéf katalánskej autonómnej vlády Artur Mas podpísal dekrét o vypísaní referenda o nezávislosti od Španielska na 9. novembra 2014. Centrálna vláda v Madride považuje referendum za protiústavné a sľúbila, že ho zablokuje. Katalánsky parlament 19. septembra toho roku veľkou väčšinou hlasov udelil Masovi právomoc vyhlásiť referendum.
29. septembra 2014 - Španielska vláda oficiálne požiadala ústavný súd, aby plánované referendum o nezávislosti Katalánska od Španielska, ktoré by sa malo konať začiatkom novembra, vyhlásil za protiprávne.
30. septembra 2014 - Katalánska regionálna vláda prisľúbila, že bude rešpektovať rozhodnutie španielskeho ústavného súdu.
1. októbra 2014 - Napriek zablokovaniu referenda o nezávislosti Katalánska španielskym ústavným súdom si separatistické strany v regionálnom parlamente v Barcelone presadili zvolenie členov komisie pre kontrolu referenda.
6. októbra 2014 - Španielska vláda premiéra Mariana Rajoya sa v súvislosti s pripravovaným referendom Kataláncov o nezávislosti regiónu opätovne obrátila na ústavný súd krajiny.
14. októbra 2014 - Katalánsky premiér Artur Mas oznámil zrušenie referenda o nezávislosti, ktoré sa malo uskutočniť 9. novembra toho roku.
6. novembra 2014 - Katalánska vláda neuspela s odvolaním sa voči zákazu plebiscitu o nezávislosti naplánovaného na 9. novembra. Najvyšší španielsky súd v Madride odvolanie zamietol.
9. novembra 2014 - Hlasovanie o nezávislosti Katalánska sa v regióne uskutočnilo napriek nesúhlasu vlády v Madride. Zúčastnilo sa na ňom 2,25 milióna obyvateľov Katalánska, z ktorých 80,7 percenta podporilo návrh na úplnú nezávislosť regiónu od Španielska.
10. januára 2016 - Separatistického politika Carlesa Puigdemonta zvolili za nového predsedu katalánskej vlády po tom, ako vyhlásil, že bude pokračovať v úsilí o vytvorenie nezávislého štátu z hospodársky najsilnejšieho regiónu Španielska.
14. decembra 2016 - Španielsky ústavný súd oznámil, že rozhodol o pozastavení príprav referenda o nezávislosti Katalánska, plánovaného na september 2017.
13. marca 2017 - Najvyšší katalánsky súd rozhodol, že bývalý katalánsky "prezident" Artur Mas sa dva roky nesmie uchádzať o zvolenie do verejnej funkcie. Išlo o trest za to, že Mas sa v roku 2014 podieľal na organizovaní prieskumu nálad Kataláncov ohľadom vyhlásenia nezávislosti.
17. septembra 2017 - Španielska polovojenská polícia počas kontroly v nemenovanej firme v Barcelone zhabala viac ako 1,3 milióna letákov, plagátov a brožúr týkajúcich sa referenda o nezávislosti Katalánska na 1. októbra.
21. septembra 2017 - Katalánske národné zhromaždenie (ANC) vyzvalo občanov, aby vyšli do ulíc a vyjadrili svoj nesúhlas s postupom španielskej vlády, ktorého súčasťou sú razie a zatýkanie organizátorov referenda o nezávislosti Katalánska naplánovaného na 1. októbra. Vláda v Madride totiž pokladá referendum za protizákonné. Španielsky ústavný súd oznámil, že bude dávať pokutu 22 členom ústrednej volebnej komisie dohliadajúcej na plánované referendum.
1. októbra 2017 - Pri zásahoch španielskej polície proti ľuďom, ktorí sa pokúšali hlasovať v referende o nezávislosti Katalánska, utrpelo zranenia viac ako 460 osôb. V referende o nezávislosti Katalánska sa vyslovilo 90 percent zúčastnených voličov za osamostatnenie tohto autonómneho regiónu. Proti odtrhnutiu sa od Španielska hlasovalo 7,9 percenta zúčastnených, ďalšie dve percentá odovzdali prázdne hlasovacie lístky a 0,9 percenta hlasov bolo neplatných.
4. októbra 2017 - Španielska justícia predvolala na výsluch štyroch katalánskych predstaviteľov, ktorí sú podozriví z podnecovania k nepokojom pri nedávnom zatýkaní činiteľov brojacich za nezávislosť Katalánska. Predvolanie na výsluch dostali veliteľ katalánskej polície Mossos d'Esquadra Josep Lluís Trapero, jeho zástupkyňa Teresa Laplanová, prezident združenia Ómnium Cultural na podporu katalánskeho jazyka a kultúry Jordi Cruixat a Jordi Sánchez, ktorý je predsedom organizácie Katalánske národné zhromaždenie - jednej z hybných síl hnutia za nezávislosť Katalánska.
5. októbra 2017 - Španielsky ústavný súd nariadil dočasný zákaz mimoriadneho zasadania katalánskeho parlamentu so zámerom zabrániť ďalším krokom v úsilí Katalánska o získanie nezávislosti.
6. októbra 2017 - Španielska vláda schválila dekrét, ktorý uľahčí firmám presun ich právnej základne.
8. októbra 2017 - Ulice katalánskej metropoly Barcelona sa zaplnili ľuďmi, ktorí v státisícoch prišli na pochod označovaný ako "vôbec najväčší" protest proti odtrhnutiu Katalánska od Španielska. Podľa Katalánske občianskej spoločnosti (SCC) prišlo na pochod vyše milión ľudí. Miestna barcelonská polícia odhadla ich počet na 350.000.
10. októbra 2017 - Katalánski poslanci podpísali deklaráciu nezávislosti Katalánska od Španielska.
16. októbra 2017 - Katalánsky líder Carles Puigdemont zaslal španielskemu premiérovi Marianovi Rajoyovi list, v ktorom žiada o pokračovanie dialógu medzi Barcelonou a Madridom.
17. októbra 2017 - Španielsky najvyšší súd vyhlásil za protiústavný katalánsky zákon, na základe ktorého sa konalo 1. októbra sporné referendum o nezávislosti tohto regiónu.
