Bratislava 27. decembra (TASR) — Islamistické hnutie Hamas uskutočnilo 7. októbra 2023 bezprecedentnú vojenskú operáciu proti Izraelu. Masívny útok si vyžiadal na území Izraela viac ako 1200 mŕtvych. Militanti z Hamasu súčasne zadržali a do Pásma Gazy odvliekli vyše 240 rukojemníkov, vrátane starších ľudí, žien a detí. TASR prináša výberovú chronológiu vojny medzi Izraelom a Hamasom v roku 2024.

JANUÁR

1. januára - Počet Palestínčanov zabitých v Pásme Gazy od začiatku vojny stúpol na najmenej 21.978, oznámilo tamojšie ministerstvo zdravotníctva kontrolované hnutím Hamas.

Foto: TASR/AP

2. januára - Libanonský premiér Nadžíb Míkátí odsúdil Izrael za dronový útok na južnom predmestí Bejrútu. Cieľom je podľa neho "zatiahnuť Libanon" do vojny Izraela s palestínskym radikálnym hnutím Hamas.



9. januára - Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac priznal, že za zabitím veliteľa šiitského proiránskeho hnutia Hizballáh Wissáma at-Tawíla v Libanone stojí Izrael.



11. januára - Juhoafrická republika na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) oficiálne obvinila Izrael z porušenia Dohovoru OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy.

- Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) prijala rezolúciu, v ktorej odsúdila útoky jemenských húsíjských povstalcov na obchodné lode v Červenom mori a vyzvala na ich okamžité zastavenie.



13. januára - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že nikto nezabráni Izraelu dosiahnuť víťazstvo vo vojne proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy.



18. januára - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa vyslovili za trvalé prímerie v Pásme Gazy a za obnovenie úsilia o politické riešenie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi za predpokladu, že všetci rukojemníci budú prepustení a že teroristická organizácia Hamas bude rozpustená.

Foto: TASR - Martin Baumann

19. januára - Iránom podporovaní jemenskí povstalci vyhlásili, že podnikli raketový útok na americké plavidlo v Adenskom zálive.



21. januára - Palestínske militantné hnutie Hamas vyhlásilo, že útok na Izrael zo 7. októbra bol "nevyhnutným krokom" cieleným proti izraelskej okupácii palestínskych území.

- Lídri tzv. nezúčastnených krajín odsúdili izraelskú vojenskú operáciu proti militantnému hnutiu Hamas v Pásme Gazy, ako aj útoky na tamojšie civilné obyvateľstvo a infraštruktúru.



22. januára - Šéf zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Josep Borrell uviedol, že Izrael nemôže vybudovať mier len vojenskými prostriedkami. Takisto trval na riešení konfliktu s Palestínčanmi v podobe vytvorenia dvoch štátov.



26. januára - Medzinárodný súdny dvor (MSD) so sídlom v Haagu nariadil Izraelu, aby povolil prístup humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Takisto žiadal, aby Izrael obmedzil straty na životoch a škody, nenariadil mu však zastaviť vojenskú operáciu v tejto palestínskej enkláve.

Foto: TASR

FEBRUÁR

1. februára - Mimoriadny summit EÚ v Bruseli bol veľmi "skúpy" k situácii na Blízkom východe. Uviedol to predseda vlády SR Robert Fico po zasadnutí Európskej rady.



6. februára - Rusko a Čína obvinili na zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN Spojené štáty z podnecovania napätia na Blízkom východe pre odvetné útoky na militantné skupiny v Iraku a Sýrii.

Foto: TASR/AP

7. februára - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu odmietol požiadavky palestínskeho militantného hnutia Hamas, ktorými podmienilo svoj súhlas s dohodou o prímerí a prepustení rukojemníkov. Izraelské jednotky zároveň podľa neho dostali rozkaz pripraviť sa na operáciu v meste Rafah na juhu Pásma Gazy.

- Októbrový útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael je najväčším "antisemitským masakrom nášho storočia", vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron.



8. februára - Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyhlásil, že pokračujúce ničenie všetkých budov pri hraniciach Pásma Gazy, ktoré vykonáva Izrael so zámerom vytvoriť nárazníkovú zónu, je vojnovým zločinom.



11. februára - Palestínske hnutie Hamas upozornilo Izrael, že spustením vojenskej operácie v meste Rafah na juhu Pásma Gazy ohrozí rokovania o prepustení rukojemníkov.



12. februára - Najmenej 52 mŕtvych si vyžiadala vlna leteckých útokov izraelskej armády na mesto Rafah.



14. februára - Izraelská armáda oznámila, že začala so sériou náletov na Libanon.



19. februára - Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová uviedla, že EÚ spúšťa námornú operáciu na ochranu medzinárodnej lodnej dopravy v Červenom mori.



20. februára - Spojené štáty vetovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vyzývala na okamžité prímerie vo vojne medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v palestínskom Pásme Gazy.



26. februára - Predseda vlády Palestínskej samosprávy v Predjordánsku Muhammad Štajja podal demisiu do rúk najvyššieho predstaviteľa samosprávy Mahmúda Abbása.

MAREC

3. marca - Bezpečnostná rada OSN vyjadrila "hlboké znepokojenie" zo smrti desiatok ľudí počas distribúcie humanitárnej pomoci palestínskym civilistom v meste Gaza.



4. marca - Palestínske radikálne hnutie Hamas nevie, koľko rukojemníkov unesených z územia Izraela do Pásma Gazy 7. októbra minulého roka je stále nažive. Podľa izraelských predstaviteľov sa ich tam z približne 250 stále nachádza 130, ale o 31 sa predpokladá, že už nežijú.



7. marca - Osobitná spravodajkyňa OSN pre vnútorne vysídlených ľudí Paula Gaviriová Betancurová označila izraelské príkazy na evakuácie určené civilistom v Pásme Gazy za "protiprávne".



15. marca - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu schválil vojenskú operáciu v meste Rafah na juhu Pásma Gazy.



20. marca - Vysoký predstaviteľ palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Ismáíl Haníja obvinil Izrael zo sabotovania prebiehajúcich rokovaní o prímerí v pásme Gazy.



21. marca - Medzinárodné spoločenstvo by malo uplatňovať rovnaké princípy pri zaistení mieru čo sa týka vojny na Ukrajine, aj čo sa týka konfliktu v Pásme Gazy. Uviedol to generálny tajomník OSN António Guterres počas stretnutia s lídrami členských krajín EÚ na úvod dvojdňového summitu v Bruseli.

Foto: TASR

22. marca - Rusko a Čína vetovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN predloženú Spojenými štátmi, ktorá vyzývala na okamžité prímerie vo vojne v Pásme Gazy a odsudzovala útok militatného hnutia Hamas na Izrael z vlaňajšieho októbra.



23. marca – Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac vyhlásil, že OSN sa pod vedením jej generálneho tajomníka Antónia Guterresa stala "protiizraelskou organizáciou".



25. marca - Bezpečnostná rada OSN po prvýkrát od začiatku prebiehajúcej vojny v Pásme Gazy schválila rezolúciu, ktorou vyzvala na prímerie v tejto palestínskej enkláve.

- Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zrušil plánovanú návštevu izraelskej delegácie na vysokej úrovni vo Washingtone na protest proti rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vyzýva na okamžité prímerie v Pásme Gazy.



27. marca - Izrael potvrdil smrť muža, ktorý bol vlani v októbri v skupine rukojemníkov zavlečených z juhu Izraela do Pásma Gazy. Uriel Baruch je v poradí 34. rukojemníkom, ktorého smrť je potvrdená.



28. marca - Palestínsky prezident Mahmúd Abbás oznámil zostavenie novej vlády, ktorej predsedom bude jeho dlhoročný poradca Muhammad Mustafá.

APRÍL

5. apríla - Rada OSN pre ľudské práva vyzvala na zastavenie predaja zbraní Izraelu.



10. apríla - Prezident USA Joe Biden povedal, že politika izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Pásme Gazy je "chybou", a vyzval Izrael na prímerie.

Foto: TASR/AP

14. apríla - Irán zaútočil na Izrael viac než 300 bezpilotnými lietadlami a raketami.

- Severoatlantická aliancia odsúdila iránsky nočný útok na Izrael. Označila ho za "eskaláciu" napätia v regióne a všetky zúčastnené vyzvala na zdržanlivosť.



17. apríla - Rokovania medzi Izraelom a Hamasom o prímerí v Pásme Gazy a výmene rukojemníkov sa zastavili, uviedol katarský premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání.



19. apríla - Palestínska samospráva odsúdila Spojené štáty za vetovanie palestínskej žiadosti o plné členstvo v OSN a označila to za "agresiu", ktorá tlačí Blízky východ k "priepasti".



28. apríla - Palestínsky prezident Mahmúd Abbás uviedol, že Spojené štáty sú jedinou krajinou, ktorá je schopná zastaviť možnú izraelskú inváziu do mesta Rafah.

MÁJ

1. mája – Pozemná operácia izraelskej armády v meste Rafah by bola "nevýslovnou katastrofou", vyhlásil šéf Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Martin Griffiths.

- Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken počas rokovania s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom opätovne vyjadril nesúhlas USA s pripravovaným izraelským útokom na mesto Rafah na juhu Pásma Gazy.



4. mája - Delegácia palestínskeho militantného hnutia Hamas dorazila do Káhiry na rokovania o možnom prímerí v Pásme Gazy, v rámci ktorého by sa mohli byť do Izraela vrátiť aj niektorí rukojemníci.



6. mája - Palestínske hnutie Hamas súhlasilo so "zmierneným" návrhom Egypta a Kataru na prímerie v Pásme Gazy, ktorý je pre Izrael neprijateľný. Vyhlásil to nemenovaný izraelský predstaviteľ.



10. mája - Izraelský bezpečnostný kabinet schválil "mierne rozšírenie" operácie armády v meste Rafah na juhu Pásma Gazy.

Foto: TASR/AP

12. mája - Prímerie vo vojne Hamasu a Izraela môže nastať už zajtra, ak Hamas prepustí zajatcov, vyhlásil americký prezident Joe Biden.

- Na 35.034 stúpol počet obetí vojny v Pásme Gazy, ktorá trvá už viac ako sedem mesiacov. Uviedlo to tamojšie ministerstvo zdravotníctva riadené Hamasom.



16. mája - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že vojenská operácia izraelskej armády v meste Rafah na juhu Pásma Gazy je kľúčová v boji proti palestínskym militantom.



20. mája - Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Kahn uviedol, že požiadal sudcov ICC o vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Joava Galanta, ale aj na vodcov palestínskeho militantného hnutia Hamas Jahju Sinwára, Muhammada Dajfa a Ismáíla Haníju.



21. mája - Izrael vyzval "národy civilizovaného sveta", aby vystúpili proti žiadosti hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) o vydanie zatykačov na členov izraelskej vlády a deklarovali, že by takéto zatykače v prípade ich vydania nerešpektovali.



23. mája - Spojené štáty neuznávajú jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC) a medzi Izraelom a Hamasom neexistuje žiadna rovnosť, vyhlásil americký prezident Joe Biden.



24. mája - Medzinárodný súdny dvor (MSD) nariadil Izraelu okamžite zastaviť vojenskú ofenzívu v meste Rafah na juhu Pásma Gazy.

- Generálny tajomník OSN António Guterres zdôraznil, že rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu sú záväzné.

Foto: TASR/AP

26. mája - Ozbrojené krídlo palestínskeho hnutia Hamas vyhlásilo, že spustilo "veľký raketový" útok na Tel Aviv.

JÚN

1. júna - V Pásme Gazy nebude trvalé prímerie, kým nebudú zničené vojenské a vládne spôsobilosti hnutia Hamas. Vyhlásil to izraelský premiér Benjamin Netanjahu.



3. júna - Lídri skupiny G7 plne podporujú komplexnú dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov vo vojne v Pásme Gazy, ktorú načrtol americký prezident Joe Biden.



5. júna - Hnutie Hamas bude v rámci plánu na prímerie žiadať trvalé ukončenie vojny v Pásme Gazy a stiahnutie Izraela. Uviedol to líder tejto palestínskej radikálnej organizácie Ismáíl Haníja.



6. júna - Najmenej 39 ľudí zahynulo pri izraelskom leteckom útoku na školu spravovanú úradom OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) v utečeneckom tábore Nusajrát v palestínskom Pásme Gazy.

Foto: TASR/AP

9. júna - Niekoľko hodín po vyslobodení štyroch rukojemníkov izraelskou armádou vyšli znovu do ulíc Tel Avivu desaťtisíce ľudí. Na protivládnom proteste vyzývali na prijatie dohody o prepustení zvyšných zajatcov odvlečených militantmi do Pásma Gazy po vlaňajšom útoku na Izrael.



10. júna - Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu predloženú Spojenými štátmi na podporu návrhu prímeria medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas, ktorý predstavil americký prezident Joe Biden.

JÚL

8. júla - Izraelská armáda bombardovala Gazu, do mesta vchádzali aj zástupy tankov. Podľa obyvateľov išlo o jeden z najhorších útokov na palestínskom území od začiatku vojny 7. októbra 2023.



11. júla - Ministri zahraničných vecí skupiny G7 odsúdili kroky Izraela smerujúce k rozšíreniu jeho osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu.



14. júla - Izrael oznámil, že pri vzdušnom údere jeho armády v Pásme Gazy zahynul popredný veliteľ hnutia Hamas. Rafa Saláma bol podľa Izraela jedným zo strojcov útoku zo 7. októbra minulého roka.



19. júla - Medzinárodný súdny dvor uviedol, že izraelská politika osídľovania, ako aj využívanie prírodných zdrojov na palestínskych územiach sú v rozpore s medzinárodným právom.



24. júla - Izrael, Spojené štáty aj celý arabský svet ohrozuje iránska "os terorizmu", povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu v prejave v americkom Kongrese.



27. júla - Najmenej desať ľudí vrátane detí zahynulo pri raketovom útoku na futbalové ihrisko na Izraelom okupovaných Golanských výšinách.

- Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že libanonské hnutie Hizballáh zaplatí vysokú cenu za raketový útok, pri ktorom v drúzskom meste na Izraelom okupovaných Golanských výšinách zahynulo 11 detí a tínedžerov.



29. júla - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pohrozil Izraelu vojenskou intervenciou.

Foto: TASR/AP

30. júla - Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac vyzval Severoatlantickú alianciu, aby vylúčila Turecko. Ide o reakciu na slová tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý pohrozil Izraelu vojenskou intervenciou.



31. júla - Vodca Hamasu Ismaíl Haníja bol zavraždený v iránskej metropole Teherán.

- Palestínsky prezident Mahmúd Abbás uviedol, že zabitie vodcu palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Ismaíla Haníju bolo "zbabelým činom" a vyzval Palestínčanov, aby zostali jednotní proti izraelskej okupácii.

- Pomsta za zabitie Ismaíla Haíju je "povinnosťou" Teheránu, uviedol najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.

BREAKING:Ismail Haniyeh was killed by an explosive device planted in his room. The device had been placed approximately two months before the assassination, NYT reports. pic.twitter.com/8cM10Zi01G

— Globe Eye News (@GlobeEyeNews) August 1, 2024

AUGUST

1. augusta - Libanonské hnutie Hizballáh zaútočilo raketami na sever Izraela "v reakcii" na útok izraelskej armády na juh Libanonu.



6. augusta - Palestínske militantné hnutie Hamas oznámilo, že jeho novým politickým vodcom sa stal Jahjá Sinwár, doterajší líder hnutia v Pásme Gazy.

- Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac vyzval na "rýchlu elimináciu" Jahju Sinwára.



10. augusta - Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vyjadril zhrozenie nad útokom Izraela na školu v meste Gaza, ktorá slúžila ako úkryt pre vysídlencov.



13. augusta - Ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom v Moskve povedal, že Moskva je znepokojená vysokým počtom civilných obetí v Pásme Gazy.

Foto: TASR/AP

15. augusta - Desaťmesačná vojna medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy si už vyžiadala vyše 40.000 obetí na životoch, oznámilo ministerstvo zdravotníctva v tejto palestínskej enkláve ovládanej radikálnym hnutím Hamas.

- Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari vyhlásil, že izraelské sily od 7. októbra minulého roka zneškodnili už viac ako 17.000 palestínskych militantov.



19. augusta - Palestínske hnutie Hamas odmietlo návrhy predložené na najnovšom kole rokovaní o prímerí v Pásme Gazy v Dauhe.



28. augusta - Izraelské obranné sily spustili operáciu v severnej časti okupovaného Západného brehu Jordánu.

SEPTEMBER

2. septembra - V Izraeli sa začal generálny štrajk, ktorého cieľom je prinútiť vládu k dohode s hnutím Hamas o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov.

- Britská vláda pozastavila vývoz niektorých zbraní do Izraela. Oznámila to po vyhodnotení situácie s tým, že by mohli byť použité v rozpore s medzinárodným právom v konflikte v Pásme Gazy.



3. septembra - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil rozhodnutie britskej vlády pozastaviť vývoz niektorých zbraní za "hanebné".



11. septembra - Pri izraelských leteckých útokoch, ktoré zasiahli školu a domy v utečeneckom tábore Nusajrát v Pásme Gazy, zahynulo aj šesť zamestnancov Agentúry OSN pre palestínskych utečencov.



17. septembra - Izrael rozšíril stanovené ciele vojny v Pásme Gazy o návrat obyvateľov do obcí na severe Izraela, ktoré evakuovali v dôsledku útokov libanonského radikálneho hnutia Hizballáh.



18. septembra – Valné zhromaždenie OSN schválilo nezáväznú rezolúciu, ktorá vyzýva Izrael, aby sa do jedného roka stiahol z okupovaných palestínskych území. Za rezolúciu hlasovalo 124 zo 193 členských krajín VZ, 14 bolo proti a 43 sa zdržalo.



20. septembra - Izraelská armáda oznámila, že podnikla letecký útok na libanonské hlavné mesto Bejrút. Útok sa odohral na predmestí Dáhíja na juhu mesta, ktoré je známe ako bašta militantného proiránskeho šiitského hnutia Hizballáh.

Foto: FOTO TASR - Lukáš Grinaj

21. septembra - Proiránske militantné hnutie Hizballáh potvrdilo, že izraelský útok v Bejrúte pripravil o život jeho vysokopostaveného veliteľa a jedného zo zakladajúcich členov Ibráhima Ákila.



23. septembra - Izrael podnikol sériu leteckých útokov na ciele militantného hnutia Hizballáh v Libanone. Ide o jeden z najväčších útokov Izraela na Libanon od začiatku konfliktu v Pásme Gazy.



25. septembra - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael nezastaví svoju vojenskú operáciu proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh, kým sa obyvatelia Izraela, ktorí žijú na severe krajiny pri hraniciach s Libanonom, nebudú môcť bezpečne vrátiť do svojich domovov.



27. septembra - Pri izraelskom útoku na južnom predmestí Bejrútu bol zabitý vodca libanonského hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh.



28. septembra - Palestínske militantné hnutie Hamas odsúdilo zabitie vodcu libanonského hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha.

- Po zabití vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha sa Izrael dostal do bodu zlomu v boji proti svojim nepriateľom a v tomto boji je odhodlaný pokračovať. V televíznom príhovore to povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

- Americký prezident Joe Biden označil zabitie vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha za "opatrenie spravodlivosti", ktoré si zaslúžil za svoje vyše tri desaťročia vlády teroru.

Israeli Channel 12 reports that Hassan Nasrallah died of suffocation in an unventilated bunker, which is why his body was recovered intact from the rubble. Toxic gases from the explosions entered the room where he was staying, causing his gradual death. pic.twitter.com/VkumvDgHgc

— Visegrád 24 (@visegrad24) September 29, 2024

30. septembra - Kremeľ odsúdil zabitie lídra libanonského militantného hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha. Podľa hovorcu Kremľa to vedie k destabilizácii na Blízkom východe.

- Pri nálete izraelskej armády na utečenecký tábor al-Bas pri meste Súr na juhu Libanonu prišiel o život Fátih Šaríf abú Amín, veliteľ palestínskeho militantného hnutia Hamas v Libanone.

OKTÓBER

1. októbra - Irán podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael. Útok bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych ozbrojených zložiek vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.

- Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Irán urobil veľkú chybu, keď uskutočnil raketový útok na Izrael, a za to zaplatí.



2. októbra - Izrael označil generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa za nežiadúcu osobu (persona non grata) a zakázal mu vstup na svoje územie, pretože "jednoznačne" neodsúdil raketový útok Iránu na Izrael.

- Pápež František vyhlásil 7. október za deň modlitieb a pôstu za pokoj vo svete. V tento deň uplynul rok od vpádu palestínskych teroristických kománd na juh Izraela, ktorý vyvolal ďalšiu eskaláciu na Blízkom východe.



4. októbra - Iránsky raketový útok na Izrael bol "úplne legálny a legitímny". Vyhlásil to iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí s tým, že išlo o minimálny trest za "zločiny" Izraela.

Foto: TASR/AP

6. októbra - Generálny tajomník OSN António Guterres vo vyhlásení pred výročím útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 odsúdil Hamas a vyzval na okamžité ukončenie "šokujúceho násilia a krviprelievania" v Pásme Gazy a Libanone.



7. októbra - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pri príležitosti výročia útoku zo 7. októbra prisľúbil, že bude pokračovať v boji proti palestínskemu hnutiu Hamas, a to dovtedy, dokým nebude táto "posvätná misia" splnená.



17. októbra - Izrael potvrdil, že vodca palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Jahjá Sinwár, ktorý je označovaný za hlavného strojcu útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 na juh Izraela, je mŕtvy.



18. októbra - Iránska misia pri Organizácii Spojených národov uviedla, že zabitie vodcu palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Jahju Sinwára povedie k posilneniu "odporu" v regióne.

- Libanonské hnutie Hizballáh vyhlásilo, že spúšťa novú eskalačnú fázu vo svojej vojne proti Izraelu.



24. októbra - Palestínsky prezident Mahmúd Abbás na summite skupiny BRICS povedal, že cieľom Izraela je vyprázdniť Pásmo Gazy od Palestínčanov, najmä jeho severnú časť, kde tento mesiac začala izraelská armáda s rozsiahlymi útokmi.



26. októbra - Izraelská armáda oznámila, že uskutočňuje letecké útoky na vojenské ciele v Iráne. Tento krok označila za odvetu za útoky Iránu a jeho spojencov proti Izraelu.



28. októbra - Izraelský parlament schválil zákon o zákaze pôsobenia Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na území Izraela a okupovaného východného Jeruzalema. Zákon bol prijatý napriek námietkam EÚ, Spojených štátov a OSN.



30. októbra - Generálny tajomník OSN António Guterres poslal izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi list, v ktorom protestuje proti novému zákonu zakazujúcemu pôsobenie Agentúry OSN pre pomoc palestínskym utečencom na území Izraela.

NOVEMBER

2. novembra - Vývoj situácie na severe Pásma Gazy je apokalyptický a všetkým obyvateľom bezprostredne hrozí smrť, uvádza sa v spoločnom vyhlásení hláv agentúr tvoriacich Medziagentúrny stály výbor Organizácie Spojených národov.

Foto: TASR/AP

4. novembra - Viac ako 3000 ľudí zahynulo a ďalších 13.492 utrpelo zranenia v Libanone počas uplynulých 13 mesiacov bojov medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh, oznámilo libanonské ministerstvo zdravotníctva.



5. novembra - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že odvolal ministra obrany Joava Galanta.



17. novembra - Izrael odsúdil obvinenia z genocídy vznesené Organizáciou Spojených národov ako "protiizraelské výmysly".



20. novembra - Spojené štáty vetovali návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN žiadajúci okamžité prímerie v Pásme Gazy, pretože túto požiadavku nespájal s okamžitým prepustením rukojemníkov.



21. novembra - Medzinárodný trestný súd v Haagu oznámil, že vydal zatýkacie rozkazy pre podozrenia z vojnových zločinov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, bývalého izraelského ministra obrany Joava Galanta a vodcu ozbrojeného krídla palestínskeho radikálneho hnutia Hamas Muhammada Dajfa.



26. novembra - Izraelský bezpečnostný kabinet schválil dohodu o prímerí s libanonským proiránskym hnutím Hizballáh sprostredkovanú Spojenými štátmi a Francúzskom.



27. novembra - Prímerie medzi Izraelom a libanonským proiránskym hnutím Hizballáh začalo platiť o 4.00 h ráno miestneho času (03.00 h SEČ).

- Irán privítal ukončenie izraelskej "agresie" v Libanone, čím reagoval na uzavretie prímeria medzi Izraelom a libanonským proiránskym hnutím Hizballáh.

- Palestínske radikálne hnutie Hamas opätovne zdôraznilo, že je pripravené na uzavretie prímeria s Izraelom. Reagovalo tak na správy o ukončení bojov medzi Izraelom a hnutím Hizballáh.

DECEMBER

2. decembra - Generálny tajomník OSN António Guterres označil situáciu v palestínskom Pásme Gazy za "apokalyptickú".

- Predseda libanonského parlamentu Nabíh Barrí obvinil Izrael z porušovania prímeria.

- Z "vážneho porušenia" prímeria v Libanone po útoku na izraelské vojenské pozície obvinil libanonské hnutie Hizballáh izraelský premiér Benjamin Netanjahu s tým, že "Izrael naň bude rázne reagovať".



5. decembra - Vyslanec zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff sa stretol s lídrami Kataru a Izraela, aby odštartoval diplomatické úsilie Trumpa dosiahnuť dohodu o prímerí v Pásme Gazy a prepustení rukojemníkov ešte pred januárovou inauguráciou prezidenta USA.

- Ľudskoprávna organizácia Amnesty International obvinila Izrael z páchania genocídy Palestínčanov v Pásme Gazy.

Foto: TASR/AP

11. decembra - Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, v ktorej vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prímerie v Pásme Gazy. Za rezolúciu sa vyslovilo 158 členských krajín OSN, proti ich hlasovalo deväť vrátane USA a Izraela.


12. decembra - Americká armáda oznámila prvý odsun izraelských jednotiek z južného Libanonu na základe prímeria s militantným hnutím Hizballáh. Izraelskí vojaci sa stiahli z mesta Chijám, kde ich nahradila libanonská armáda.