Od zostrelenia ukrajinského lietadla, cez brexit a koronavírus, nepokoje v Bielorusku, až po kozmické lety či prezidentské voľby v USA. Pozrite sa s nami na momenty, ktoré tvorili rok 2020.
Autor TASR
Bratislava 20. decembra (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) ponúka výberový prehľad najdôležitejších udalostí, ktoré sa udiali v roku 2020 v zahraničí.
1. januára - Chorvátsko sa po prvý raz ujalo rotujúceho predsedníctva Európskej únie (EÚ).
1. januára - Európskymi hlavnými mestami kultúry na rok 2020 sa stali chorvátska Rijeka a írsky Galway.
3. januára - Americká armáda zabila veliteľa elitnej jednotky iránskych Revolučných gárd Kásema Solejmáního Kásema Solejmáního. Pentagon potvrdil, že útok, ku ktorému došlo na medzinárodnom letisku v Bagdade nariadil prezident USA Donald Trump.
8. januára - Krátko po štarte z medzinárodného letiska v Teheráne sa zrútilo lietadlo typu Boeing 737-800 spoločnosti Ukrainian International Airlines (UIA), ktoré smerovalo do Kyjeva. Tragédia si vyžiadala 176 obetí. Irán neskôr priznal, že jeho armáda zostrelila ukrajinské lietadlo "v dôsledku ľudskej chyby".
15. januára - Ruský premiér Dmitrij Medvedev, ktorý stál na čele vlády od 8. mája 2012, podal demisiu.
16. januára - Novým predsedom ruskej vlády sa stal ekonóm Michail Mišustin.
30. januára - Krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyhlásil stav globálnej zdravotnej núdze. Urobil tak v súvislosti s nákazou spôsobenou novým koronavírusom Covid-19.
31. januára - Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska o 23.00 h GMT (polnoc 1. februára podľa SEČ) oficiálne vystúpilo z Európskej únie (EÚ).
5. februára - Americký Senát oslobodil prezidenta Donalda Trumpa spod obvinenia z pohŕdania Kongresom. Zároveň tým ukončil proces impeachmentu, ktorý iniciovala Snemovňa reprezentantov.
11. marca - Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)Tedros Adhanom Ghebreyesus vyhlásil, že ochorenie COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom, "možno charakterizovať ako pandémiu".
27. marca - Severné Macedónsko sa stalo tridsiatou členskou krajinou NATO.
17. apríla - Rakúsko uzavrelo svoju poslednú uhoľnú elektráreň v Mellachu, neďaleko Grazu, čím ukončilo výrobu elektriny z uhlia.
22. apríla - Po Rakúsku odstavilo svoju poslednú uhoľnú elektráreň aj Švédsko. Spoločnosť Stockholm Exergi zatvorila elektráreň Värtaverket na východe Štokholmu.
25. mája - V meste Minneapolis v americkom štáte Minnesota zomrel po policajnom zásahu George Floyd. Smrť Afroameričana vyvolala v USA pobúrenie, vlnu demonštrácií a násilných protestov.
30. mája - Z kozmodrómu NASA Mys Canaveral na Floride odštartovala nosná raketa Falcon 9 vesmírnej spoločnosti Elona Muska - SpaceX. Išlo o prvý pilotovaný let súkromnej kozmickej lode, ktorý otvoril vesmír komerčnej sfére.
1. júla - Polročné predsedníctvo EÚ prebralo od Chorvátska Nemecko.
12. júla - V druhom kole prezidentských volieb v Poľsku zvíťazil úradujúci prezident Andrzej Duda, keď získal 51,03 percenta hlasov. Jeho vyzývateľ, varšavský primátor Rafal Trzaskowski dostal 48,97 percent hlasov voličov.
21. júla - Grécke námorné sily vyslali lode do oblasti Egejského mora v reakcii na ťažobné aktivity Turecka, ktoré chce rozšíriť ťažbu ropy a zemného plynu. Námorný spor s Tureckom má aj Cyprus.
28. júla - Turecko vyhlásilo, že pozastaví prieskum ložísk ropy a zemného plynu v spornej oblasti vo východnej časti Stredozemného mora.
4. augusta - V prístavnej časti hlavného mesta Libanonu došlo k výbuchu uskladneného dusičnanu amónneho, ktorý si vyžiadal vyše 100 mŕtvych a viac ako 4000 zranených.
9. augusta - Na základe oficiálnych výsledkov prezidentské voľby v Bielorusku vyhral Alexander Lukašenko, ktorý vládne v krajine už 26 rokov. Opozícia označila hlasovanie za zmanipulované a začala organizovať sériu protestných mítingov a demonštrácií.
20. augusta - Popredný predstaviteľ ruskej opozície Alexej Navaľnyj upadol do kómy počas letu zo Sibíri do Moskvy. Podľa nemeckých lekárov bol otrávený látkou zo skupiny novičok. K rovnakým výsledkom dospeli aj špecializované laboratóriá vo Francúzsku a vo Švédsku a tiež Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
15. septembra - Izrael podpísal v Bielom dome vo Washingtone dohody o normalizácii vzájomných diplomatických vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi (SAE) a Bahrajnom.
17. septembra - Grécko oznámilo, že obnovilo politické kontakty na vysokej úrovni s Tureckom s cieľom pokúsiť sa vyriešiť spor o právo na prieskum a ťažbu energetických zdrojov vo východnej časti Stredozemného mora.
27. septembra - Ťažké boje vypukli v separatistickom regióne Náhorného Karabachu. Išlo o najväčšiu eskaláciu konfliktu od roku 2016 medzi bývalými sovietskymi republikami Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré už desaťročia vedú územné spory o túto arménsku enklávu na azerbajdžanskom území.
3. októbra - Pápež František podpísal v meste Assisi svoju v poradí tretiu encykliku Fratelli tutti (Všetci bratia). Vyzval v nej na globálnu zmenu myslenia a odsúdil "krátkozraký, prehnaný, zúrivý a agresívny nacionalizmus", ktorý naberá v súčasnej politike na sile.
31. októbra - Po 14 rokoch od začiatku výstavby bolo otvorené letisko Berlín-Brandenburg, známe pod skratkou BER. Nesie meno bývalého starostu Západného Berlína a spolkového kancelára Willyho Brandta.
2. novembra - V centre Viedne došlo k teroristickému útoku, ktorý si vyžiadal 4 mŕtvych a 22 zranených. K streľbe došlo neďaleko synagógy a na ďalších piatich miestach. K útoku sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS).
3. novembra - Demokratický kandidát Joe Biden porazil úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa. Dosluhujúca hlava štátu, republikán Trump však odmietne uznať volebnú porážku, keď tvrdí, že víťazstvo mu ukradli a že hlasovanie bolo zmanipulované.
10. novembra - Arménsky premiér Nikol Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin podpísali v Moskve dohodu o ukončení arménsko-azerbajdžanskej vojny o Náhorný Karabach. Podľa oficiálnych údajov od konca septembra zahynulo v bojoch 5100 arménskych a azerbajdžanských vojakov a takmer 150 civilistov.
15. novembra - V druhom kole prezidentských volieb v Moldavsku zvíťazila proeurópska expremiérka Maia Sanduová, ktorá porazila úradujúceho proruského prezidenta Igora Dodona. V poradí deviatym prezidentom Moldavska sa po prvý raz v histórii krajiny stala žena.
16. novembra - Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala misia SpaceX Crew-1. Išlo o prvý operačný let kozmickej lode Crew Dragon, ktorá dopravila štvoricu astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kde strávia približne pol roka.
6. decembra - V parlamentných voľbách v Rumunsku zvíťazila opozičná Sociálnodemokratická strana (PSD), druhá skončila Národná liberálna strana (PNL). Rumunský prezident Klaus Iohannis uprednostňuje vládu stredopravicových strán na čele s PNL, ktoré získali viac ako 50 percent hlasov voličov.
6. decembra - Venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho ľavicoví politickí spojenci vyhrali parlamentné voľby, ktoré hlavné opozičné strany bojkotovali. Opozičný líder Juan Guaidó označil hlasovanie za "podvod".
JANUÁR
1. januára - Chorvátsko sa po prvý raz ujalo rotujúceho predsedníctva Európskej únie (EÚ).
1. januára - Európskymi hlavnými mestami kultúry na rok 2020 sa stali chorvátska Rijeka a írsky Galway.
3. januára - Americká armáda zabila veliteľa elitnej jednotky iránskych Revolučných gárd Kásema Solejmáního Kásema Solejmáního. Pentagon potvrdil, že útok, ku ktorému došlo na medzinárodnom letisku v Bagdade nariadil prezident USA Donald Trump.
8. januára - Krátko po štarte z medzinárodného letiska v Teheráne sa zrútilo lietadlo typu Boeing 737-800 spoločnosti Ukrainian International Airlines (UIA), ktoré smerovalo do Kyjeva. Tragédia si vyžiadala 176 obetí. Irán neskôr priznal, že jeho armáda zostrelila ukrajinské lietadlo "v dôsledku ľudskej chyby".
15. januára - Ruský premiér Dmitrij Medvedev, ktorý stál na čele vlády od 8. mája 2012, podal demisiu.
16. januára - Novým predsedom ruskej vlády sa stal ekonóm Michail Mišustin.
30. januára - Krízový výbor Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyhlásil stav globálnej zdravotnej núdze. Urobil tak v súvislosti s nákazou spôsobenou novým koronavírusom Covid-19.
31. januára - Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska o 23.00 h GMT (polnoc 1. februára podľa SEČ) oficiálne vystúpilo z Európskej únie (EÚ).
FEBRUÁR
5. februára - Americký Senát oslobodil prezidenta Donalda Trumpa spod obvinenia z pohŕdania Kongresom. Zároveň tým ukončil proces impeachmentu, ktorý iniciovala Snemovňa reprezentantov.
MAREC
11. marca - Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)Tedros Adhanom Ghebreyesus vyhlásil, že ochorenie COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom, "možno charakterizovať ako pandémiu".
27. marca - Severné Macedónsko sa stalo tridsiatou členskou krajinou NATO.
APRÍL
17. apríla - Rakúsko uzavrelo svoju poslednú uhoľnú elektráreň v Mellachu, neďaleko Grazu, čím ukončilo výrobu elektriny z uhlia.
22. apríla - Po Rakúsku odstavilo svoju poslednú uhoľnú elektráreň aj Švédsko. Spoločnosť Stockholm Exergi zatvorila elektráreň Värtaverket na východe Štokholmu.
MÁJ
25. mája - V meste Minneapolis v americkom štáte Minnesota zomrel po policajnom zásahu George Floyd. Smrť Afroameričana vyvolala v USA pobúrenie, vlnu demonštrácií a násilných protestov.
30. mája - Z kozmodrómu NASA Mys Canaveral na Floride odštartovala nosná raketa Falcon 9 vesmírnej spoločnosti Elona Muska - SpaceX. Išlo o prvý pilotovaný let súkromnej kozmickej lode, ktorý otvoril vesmír komerčnej sfére.
JÚL
1. júla - Polročné predsedníctvo EÚ prebralo od Chorvátska Nemecko.
12. júla - V druhom kole prezidentských volieb v Poľsku zvíťazil úradujúci prezident Andrzej Duda, keď získal 51,03 percenta hlasov. Jeho vyzývateľ, varšavský primátor Rafal Trzaskowski dostal 48,97 percent hlasov voličov.
21. júla - Grécke námorné sily vyslali lode do oblasti Egejského mora v reakcii na ťažobné aktivity Turecka, ktoré chce rozšíriť ťažbu ropy a zemného plynu. Námorný spor s Tureckom má aj Cyprus.
28. júla - Turecko vyhlásilo, že pozastaví prieskum ložísk ropy a zemného plynu v spornej oblasti vo východnej časti Stredozemného mora.
AUGUST
4. augusta - V prístavnej časti hlavného mesta Libanonu došlo k výbuchu uskladneného dusičnanu amónneho, ktorý si vyžiadal vyše 100 mŕtvych a viac ako 4000 zranených.
9. augusta - Na základe oficiálnych výsledkov prezidentské voľby v Bielorusku vyhral Alexander Lukašenko, ktorý vládne v krajine už 26 rokov. Opozícia označila hlasovanie za zmanipulované a začala organizovať sériu protestných mítingov a demonštrácií.
20. augusta - Popredný predstaviteľ ruskej opozície Alexej Navaľnyj upadol do kómy počas letu zo Sibíri do Moskvy. Podľa nemeckých lekárov bol otrávený látkou zo skupiny novičok. K rovnakým výsledkom dospeli aj špecializované laboratóriá vo Francúzsku a vo Švédsku a tiež Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
SEPTEMBER
15. septembra - Izrael podpísal v Bielom dome vo Washingtone dohody o normalizácii vzájomných diplomatických vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi (SAE) a Bahrajnom.
17. septembra - Grécko oznámilo, že obnovilo politické kontakty na vysokej úrovni s Tureckom s cieľom pokúsiť sa vyriešiť spor o právo na prieskum a ťažbu energetických zdrojov vo východnej časti Stredozemného mora.
27. septembra - Ťažké boje vypukli v separatistickom regióne Náhorného Karabachu. Išlo o najväčšiu eskaláciu konfliktu od roku 2016 medzi bývalými sovietskymi republikami Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré už desaťročia vedú územné spory o túto arménsku enklávu na azerbajdžanskom území.
OKTÓBER
3. októbra - Pápež František podpísal v meste Assisi svoju v poradí tretiu encykliku Fratelli tutti (Všetci bratia). Vyzval v nej na globálnu zmenu myslenia a odsúdil "krátkozraký, prehnaný, zúrivý a agresívny nacionalizmus", ktorý naberá v súčasnej politike na sile.
31. októbra - Po 14 rokoch od začiatku výstavby bolo otvorené letisko Berlín-Brandenburg, známe pod skratkou BER. Nesie meno bývalého starostu Západného Berlína a spolkového kancelára Willyho Brandta.
NOVEMBER
2. novembra - V centre Viedne došlo k teroristickému útoku, ktorý si vyžiadal 4 mŕtvych a 22 zranených. K streľbe došlo neďaleko synagógy a na ďalších piatich miestach. K útoku sa prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS).
3. novembra - Demokratický kandidát Joe Biden porazil úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa. Dosluhujúca hlava štátu, republikán Trump však odmietne uznať volebnú porážku, keď tvrdí, že víťazstvo mu ukradli a že hlasovanie bolo zmanipulované.
10. novembra - Arménsky premiér Nikol Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin podpísali v Moskve dohodu o ukončení arménsko-azerbajdžanskej vojny o Náhorný Karabach. Podľa oficiálnych údajov od konca septembra zahynulo v bojoch 5100 arménskych a azerbajdžanských vojakov a takmer 150 civilistov.
15. novembra - V druhom kole prezidentských volieb v Moldavsku zvíťazila proeurópska expremiérka Maia Sanduová, ktorá porazila úradujúceho proruského prezidenta Igora Dodona. V poradí deviatym prezidentom Moldavska sa po prvý raz v histórii krajiny stala žena.
16. novembra - Z Kennedyho vesmírneho strediska odštartovala misia SpaceX Crew-1. Išlo o prvý operačný let kozmickej lode Crew Dragon, ktorá dopravila štvoricu astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), kde strávia približne pol roka.
DECEMBER
6. decembra - V parlamentných voľbách v Rumunsku zvíťazila opozičná Sociálnodemokratická strana (PSD), druhá skončila Národná liberálna strana (PNL). Rumunský prezident Klaus Iohannis uprednostňuje vládu stredopravicových strán na čele s PNL, ktoré získali viac ako 50 percent hlasov voličov.
6. decembra - Venezuelský prezident Nicolás Maduro a jeho ľavicoví politickí spojenci vyhrali parlamentné voľby, ktoré hlavné opozičné strany bojkotovali. Opozičný líder Juan Guaidó označil hlasovanie za "podvod".