Bratislava/Svet 31. decembra (TASR) - Popri voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnili v Európskej únii v dňoch 23.-26. mája (na Slovensku 25. mája), sa vo viacerých krajinách kontinentu konali v roku 2019 aj voľby do národných parlamentov. TASR prináša ich prehľad.
MOLDAVSKO – 24. februára
Moldavský prezident Igor Dodon sa usmieva vo volebnej miestnosti v Kišiňove počas nedeľňajších parlamentných volieb v Moldavsku 24. februára 2019.Foto: TASR/AP
Vo voľbách do 101-členného moldavského parlamentu zvíťazila s 31,15 percenta a ziskom 35 mandátov proruská Strana socialistov Moldavskej republiky (PSRM) podporovaná prezidentom Igorom Dodonom.
V poradí druhý politický subjekt - opozičný proeurópsky blok ACUM (Teraz) - získal 26,84 percenta a vládnucej Demokratickej strane Moldavska (PDM) na čele s vplyvným oligarchom Vladom Plahotniucom dali voliči 23,62 percenta hlasov.
Po prvý raz v histórii samostatného Moldavska nemala v parlamente zastúpenie Strana komunistov Moldavskej republiky a Liberálna strana.
Keďže sa v predpísanom čase nepodarilo zostaviť vládu, na 6. septembra 2019 boli vypísané predčasné voľby. Tie sa napokon nekonali, pretože Strana socialistov Moldavskej republiky a blok ACUM sa spojili proti Demokratickej strane Moldavska a 8. júna vytvorili vládnu koalíciu.
ESTÓNSKO – 3. marca
Opozičná Estónska reformná strana (ER) zvíťazila v nedeľňajších parlamentných voľbách v Estónsku. Reformná strana bývalej europoslankyne Kaje Kallasovej (na snímke) získala 28,8 percenta hlasov, čo jej zabezpečilo 34 zo 101 kresiel v novom parlamente (Riigikoku). Tallin, 4. marca 2019. Foto: FOTO TASR/AP
Voľby do estónskeho parlamentu vyhrala opozičná liberálna Estónska reformná strana bývalej europoslankyne Kaje Kallasovej so ziskom 28,8 percenta, čo jej v 101-člennom parlamente (Riigikoku) zabezpečilo 34 kresiel. Druhá, proruská Estónska strana stredu (EK) premiéra Jűriho Ratasa, získala 23 percent (26 kresiel).
Z volieb vzišla výrazne posilnená krajne pravicová euroskeptická Estónska konzervatívna ľudová strana (EKRE), ktorá oproti voľbám v roku 2015 (8,1 percenta) viac ako zdvojnásobila svoj zisk. V marcových voľbách jej dalo hlas 17,8 percenta voličov, čo jej vynieslo 19 poslaneckých kresiel.
Hlasovať vo voľbách mohlo takmer 900.000 oprávnených voličov, z ktorých viac než štvrtina využila možnosť odovzdať hlas elektronicky. Estónsko je priekopníkom internetového hlasovania, ktoré ako prvá európska krajina po prvý raz využilo pri voľbách v roku 2005.
ANDORRA – 7. apríla
Obyvatelia Andorrského kniežactva si volili svojich zástupcov do 28-členného parlamentu (Consell General d'Andorra). Najviac, 11 kresiel, získala stredopravicová strana Demokrati za Andorru (DA), ktorej dalo svoj hlas 35 percent ľudí.
Na druhom mieste skončila so siedmimi mandátmi Sociálnodemokratická strana (Partit Socialdemócrata), po štyri mandáty získala Tretia cesta (Tercera Via), Lorianská únia (Unió Laurediana) a Nezávislí, ako aj Andorrskí liberáli (Liberals d'Andorra) a dve kreslá obsadili v novom parlamente Angažovaní občania (Ciutadans Compromesos).
Na voľbách sa zúčastnilo 68,32 percenta voličov. V Andorre žije 80.000 obyvateľov, ale iba približne polovica má andorrské občianstvo a volebné právo.
FÍNSKO – 14. apríla
Predseda hlavnej opozičnej Sociálnodemokratickej strany Fínska (SDP) Antti Rinne vhadzuje svoj hlas do volebnej urny počas parlamentných volieb vo Fínsku 14. apríla 2019. Foto: TASR/AP
V parlamentných voľbách si obyvatelia volili 200 poslancov zákonodarného zboru (Eduskunta). Voľby vyhrala opozičná Sociálnodemokratická strana Fínska (SDP) pod vedením Anttiho Rinneho so ziskom 17,7 percenta hlasov (40 mandátov). Na druhom mieste skončili s odstupom iba 0,2 percentuálneho bodu pravicoví nacionalisti z euroskeptickej strany Fíni (PS). Obsadili 39 kresiel, čo bolo o 22 viac, než mali dovtedy. Voči tejto strane má väčšina strán veľké výhrady.
Na treťom mieste sa umiestnila proeurópska Národná koaličná strana (KOK) so ziskom 17 percent (38 mandátov). Volebná účasť dosiahla 72 percent.
DÁNSKO - 5. júna
Líderka dánskej Ľavicovej strany Enhedslisten Pernille Skipperová hádže do volebnej schránky svoj hlas počas hlasovania v parlamentných voľbách v Kodani 5. júna 2019.Foto: TASR/AP
K volebný urnám pristúpili obyvatelia najmenšej škandinávskej krajiny, ako aj Faerských ostrovov a Grónska, ktoré sú autonómnymi oblasťami Dánska. Zvolených bolo celkovo 179 poslancov dánskeho parlamentu (Folketingu), z toho 175 vyhradených pre Dánsko a po dvoch pre Faerské ostrovy a Grónsko.
K moci sa vrátili opoziční sociálni demokrati, ktorí získali 25,9 percenta hlasov (48 mandátov). Vládnej Liberálnej strane premiéra Larsa Lökkeho Rasmussena odovzdalo hlas 23,4 percenta voličov (43 mandátov).
Voľby priniesli úspech ľavicových, ekologických a sociálne liberálnych strán na čele so sociálnymi demokratmi. Vo voľbách sa zároveň prepadla krajne pravicová Dánska ľudová strana (DF). V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami v roku 2015 si pohoršila o vyše 12 percentuálnych bodov a s 8,7 percenta hlasov získala iba 16 kresiel v parlamente, čo je o 21 menej ako v roku 2015.
Účasť na voľbách býva v Dánsku tradične vysoká, tento rok dosiahla 84,6 percenta.
ŠPANIELSKO – 28. apríla a 10. novembra
V Španielsku sa tento rok konali dvakrát parlamentné voľby. Po prvý raz išli Španieli k volebným urnám predčasne 28. apríla, ale keďže ani jednému z lídrov politických strán sa nepodarilo vytvoriť vládu, v krajine sa uskutočnili ďalšie predčasné parlamentné voľby 10. novembra.
28. apríla
V predčasných parlamentných voľbách sa obsadzovalo všetkých 350 kresiel v dolnej komore španielskeho parlamentu - Kongrese poslancov - a 208 z 266 kresiel v hornej komore - Senáte.
Víťazom sa stala Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) premiéra Pedra Sáncheza (28,7 percenta, 123 mandátov), ktorá si v Kongrese od posledných volieb polepšila o 38 mandátov. Na druhom mieste skončila Ľudová strana (PP) so ziskom 16,7 percenta (66 mandátov).
Na treťom mieste sa umiestnila liberálna strana Občania (Ciudadanos) s 15,9 percenta hlasov (57 mandátov).
Do parlamentu sa dostala po prvý raz od smrti diktátora Franca v roku 1975 aj strana s krajne pravicovou ideológiou. Strana Vox získala 10,3 percenta hlasov a 24 kresiel v dolnej komore parlamentu.
Aj voľby do Senátu znamenali pre socialistov veľký úspech: získali 121 mandátov a tým väčšinu v hornej komore.
Volebná účasť dosiahla 75,75 percenta, čo bolo o šesť percentuálnych bodov viac ako v roku 2016.
10. novembra Líder španielskej stredopravicovej strany Občania (Ciudadanos - CS) Albert Rivera hlasuje v predčasných parlamentných voľbách 10. novembra 2019 v Puzuele de Alarcon.Foto: TASR/AP
Vládnuca Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) sa stala – podobne ako v apríli - víťazom aj novembrových parlamentných volieb, ale väčšinu nedosiahla. Krajne pravicová strana Vox svoj zisk oproti voľbám z apríla približne zdvojnásobila.
PSOE pod vedením úradujúceho premiéra Pedra Sáncheza získala 28 percent (120 kresiel). Druhá skončila konzervatívna Ľudová strana (PP), ktorú podporilo 20,8 percenta voličov (87 kresiel). Strana Vox skončila tretia so ziskom 15,1 percenta hlasov, pričom počet jej poslancov sa zvýšil z 24 na 52.
K volebným urnám prišlo 69,88 percenta voličov.
GRÉCKO – 7. júla
Na snímke volička počas predčasných parlamentných volieb 7. júla 2019 v Aténach.Foto: TASR/AP
Konzervatívci zo strany Nová demokracia (ND) pod vedením opozičného lídra Kyriakosa Mitsotakisa zvíťazili v predčasných parlamentných voľbách, v ktorých voliči odmietli pokračovanie vlády ľavicového premiéra Alexisa Tsiprasa. Novej demokracii odovzdalo hlas 39,85 percenta voličov (158 mandátov).
Tsiprasova strana Syriza (Koalícia radikálnej ľavice) získala 31,53 percenta (86 mandátov). Volebná aliancia Hnutie zmeny (KINAL) skončila s 8,1 percentami (22 mandátov) na treťom mieste. Do 300-členného zákonodarného zboru sa dostali ešte tri menšie strany.
Volebná účasť bola 57,92 percenta. Po prvý raz mohli v národných voľbách voliť aj občania vo veku 17 rokov.
UKRAJINA – 21. júla
Občania hádžu volebné lístky do urny vo volebnej miestnosti v ukrajinskom Kyjeve 21. júla 2019. Foto: TASR/AP
V predčasných parlamentných voľbách rozhodovali obyvatelia o zložení 450-člennej Najvyššej rady. Suverénne v nich zvíťazila strana Sluha národa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorá získala 43,13 percenta hlasov (253 kresiel).
Proruská Opozičná platforma - Za život sa umiestnila na druhom mieste so ziskom 13,05 percenta hlasov (44 kresiel) a s 8,18 percenta hlasov (25 kresiel) ju nasledovala strana Vlasť bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej. Tesne za ňou sa s 8,13 percenta (rovnako 25 poslancov) umiestnila strana bývalého ukrajinského prezidenta Petra Porošenka - Európska solidarita.
Päťpercentný prah zvoliteľnosti sa s 5,82 percenta hlasov (20 poslancov) podarilo prekročiť aj liberálnej strane Hlas, ktorú vedie rocková hviezda Sviatoslav Vakarčuk.
Vzhľadom na to, že voliči žijúci na Ruskom anektovanom Kryme a územiach pod kontrolou povstalcov na východe Ukrajiny sa na voľbách nemohli zúčastniť, 26 kresiel zostalo v Najvyššej rade neobsadených.
Volebná účasť dosiahla 49,84 percenta.
PORTUGALSKO – 6. októbra
Portugalský premiér a predseda Socialistickej strany Antonio Costa si preberá hlasovacie lístky vo volebnej miestnosti v Lisabone počas parlamentných volieb v Portugalsku 6. októbra 2019. Foto: TASR/AP
V parlamentných voľbách jasne zvíťazila vládnuca Socialistická strana (PS) premiéra Antónia Costu. Hlas jej dalo 36,65 percenta voličov a v novom 230-člennom parlamente získala 106 kresiel. Jej hlavného konkurenta, opozičnú konzervatívnu Sociálnodemokratickú stranu (PSD), podporilo 27,9 percenta voličov (77 kresiel). Radikálny Ľavý blok (BE) získal 9,67 percenta (19 kresiel) a aliancia CDU 6,46 percenta hlasov (12 kresiel).
Voľby v Portugalsku sprevádza tradične relatívne nízka účasť, tentoraz k hlasovacím urnám pristúpilo 54,5 percenta oprávnených voličov, čo je najmenej v parlamentných voľbách od návratu krajiny k demokracii po zvrhnutí pravicovej diktatúry v roku 1974.
RAKÚSKO – 29. septembra
Na snímke bývalý rakúsky kancelár a líder ÖVP Sebastian Kurz vo volebnom sídle počas zverejnenia predbežných volebných odhadov, podľa ktorých by ÖVP mali získať 37 percent hlasov voličov v predčasných parlamentných voľbách. Vo Viedni 29. septembra 2019.Foto: TASR/AP
Rakúska ľudová strana (ÖVP) bývalého kancelára Sebastiana Kurza zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách so ziskom 37,5 percenta hlasov (71 mandátov).
Na druhom mieste skončila Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ), ktorá získala 21,2 percenta hlasov (40 mandátov). Za ňou nasledovala Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá dostala 16,2 percenta hlasov (31 mandátov). Štvrtí skončili Zelení (Grűne) so ziskom 13,9 percenta (26 mandátov) a do parlamentu sa dostala aj strana NEOS, ktorej dali voliči 7,4 percenta hlasov (15 mandátov).
Na voľbách sa zúčastnilo 75,59 percenta voličov, čo bola druhá najnižšia volebná účasť od konca druhej svetovej vojny.
KOSOVO – 6. októbra
Líderka Demokratického zväzu Kosova (LDK) a kandidátka na premiérku Vjosa Osmaniová je vo volebnej miestnosti v Prištine počas predčasných volieb v Kosove 6. októbra 2019. Kosovo získalo nezávislosť od Srbska v roku 2008.Foto: TASR/AP
V predčasných parlamentných voľbách v Kosove, ktoré Slovensko neuznalo ako samostatný štát, zvíťazili opozičné strany. Tie počtom získaných hlasov prekonali dovtedy vládnucich niekdajších veliteľov z vojny spred dvoch desaťročí.
Ľavicová nacionalistická strana Sebaurčenie (LVV) získala 26 percent hlasov, o jeden percentuálny bod viac než konzervatívna stredopravá Demokratická liga Kosova (LDK). Vládnuca stredopravá Demokratická strana Kosova (PDK) dostala od voličov 21 percent hlasov. Jej koaličný spojenec, Aliancia za budúcnosť Kosova (AAK) odchádzajúceho premiéra Ramusha Haradinaja, si pripísala 12 percent.
Desať kresiel v 120-člennom parlamente, vyhradených pre srbskú menšinu, obsadzuje Belehradom podporovaná Srbská kandidátka. Desať ďalších mandátov je vyčlenených pre iné minority.
POĽSKO – 13. októbra
Poľská volička si pripravuje hlasovací lístok počas hlasovania v parlamentných voľbách vo volebnej miestnosti vo Varšave 13. októbra 2019.Foto: TASR/AP
Poľská vládna pravicová strana Právo a spravodlivosť (PiS) si zachovala nadpolovičnú väčšinu kresiel v Sejme - dolnej komore parlamentu. PiS podporilo 43,59 percenta voličov, čo vládnej strane zabezpečilo v 460-miestnej dolnej komore 235 kresiel.
Na druhom mieste sa umiestnila opozičná proeurópska Občianska koalícia (KO) so ziskom 27,4 percenta (134 mandátov). Do Sejmu sa po štyroch rokoch dostali aj ľavicové strany zjednotené v Zväze demokratickej ľavice (SLD) s voličskou podporou 12,56 percenta hlasov (49 mandátov).
V dolnej komore parlamentu zasadli na základe výsledkov volieb aj zástupcovia agrárnej Poľskej ľudovej strany (PSL) s 30 mandátmi, pričom krajne pravicové zoskupenie Konfederácia Sloboda a nezávislosť získali do Sejmu 11 poslancov.
Poliaci si zároveň volili aj 100 senátorov hornej komory parlamentu - Senátu. PiS získala necelých 45 percent hlasov, teda 49 kresiel senátorov. Je to pokles oproti 61 senátorom, ktorých mala v hornej komore. Opozičné strany získali zvyšných 51 kresiel.
Volebná účasť dosiahla 61,74 percenta.
ŠVAJČIARSKO – 20. októbra
Na snímke volička hlasuje počas parlamentných volieb vo švajčiarskom meste Zug 20. októbra 2019. Foto: TASR/AP
Švajčiari si volili členov oboch komôr Spolkového zhromaždenia - 200-člennej Národnej rady a 46-člennej Rady kantónov. Parlamentné voľby priniesli úspech dvom opozičným "zeleným" stranám. Postavenie najsilnejšej strany v parlamente si jasne udržala protiimigračná pravicovo-populistická Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá získala 25,6 percenta hlasov.
Druhí skončili sociálni demokrati s podporou 16,8 percenta, nasledovaní liberálmi, ktorých podporilo 15,1 percenta voličov.
Ľavicová Švajčiarska strana zelených (GPS) získala 13,2 percenta, čím si polepšila o viac než šesť percentuálnych bodov. Predstihla vládnucich kresťanských demokratov, ktorých s miernym poklesom volilo 11,4 percenta zúčastnených voličov. Centristická Zelená liberálna strana (GLP) získala 7,8 percent.
BIELORUSKO – 17. novembra
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko hovorí s novinármi po jeho hlasovaní v parlamentných voľbách vo volebnej miestnosti v Minsku 17. novembra 2019.Foto: TASR
O 110 poslaneckých mandátov dolnej komory bieloruského parlamentu sa uchádzalo viac ako 500 kandidátov. Opozícia stratila svoje jediné dve kreslá v dolnej komore parlamentu - Snemovni reprezentantov.
Všetci novozvolení poslanci zastupujú politické strany lojálne prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Ide o Bieloruskú vlasteneckú stranu, Republikánsku stranu práce a spravodlivosti a Liberálnu demokratickú stranu. Do nového parlamentu boli zvolení aj predstavitelia občianskeho združenia Biela Rus, ktoré tiež podporuje politiku súčasnej vlády.
Právo voliť využilo 77,22 percenta voličov, čo je o tri percentuálne body viac než v roku 2016.
Vedúca misie volebných pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Margareta Soderfeltová vyhlásila, že parlamentné voľby v Bielorusku nesplnili medzinárodné normy pre demokratické voľby.
BRITÁNIA – 12. decembra
Voľby vo Veľkej Británii. Foto: TASR/AP
Konzervatívna strana britského premiéra Borisa Johnsona jednoznačne zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách. V 650-člennej Dolnej snemovni parlamentu získala 365 kresiel, čo je o 47 viac než pred dvoma rokmi. Johnson dosiahol najlepší výsledok od roku 1987.
Naopak, opozičná Labouristická strana na čele s Jeremy Corbynom zaznamenala najhorší volebný výsledok od roku 1935 a v novom parlamente obsadí 203 kresiel. Na treťom mieste skončila Škótska národná strana (SNP), ktorá si zabezpečila 48 mandátov. Na štvrtom mieste sa umiestnili Liberálni demokrati, zasadzujúci sa proti brexitu, ktorí získali 11 kresiel. Zvyšné strany majú v parlamente 23 mandátov.
Účasť na voľbách dosiahla 67,23 percenta, čo je o 1,4 percenta menej ako v roku 2017.
