Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Zahraničie

Výberový prehľad subjektov kandidujúcich vo voľbách do PSP ČR

Český premiér Andrej Babiš máva počas televíznej debaty v Prahe pred budúcotýždňovými parlamentnými voľbami v Českej republike v nedeľu 3. októbra 2021. Voľby sa uskutočnia 8. a 9. októbra 2021. Foto: TASR/AP

V piatok (8. októbra) a v sobotu (9. októbra) sa uskutočnia v Česku voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) ČR.

Praha 6. októbra (TASR) - V piatok (8. októbra) a v sobotu (9. októbra) sa uskutočnia v Česku voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP) ČR.

TASR prináša v tejto súvislosti výberový prehľad politických subjektov (v abecednom poradí), ktoré kandidujú vo voľbách a podľa prieskumov preferencií majú najväčšie šance prekročiť hranicu potrebnú pre vstup do parlamentu.

== ANO ==

Vznik: 2012

Hnutie ANO vzišlo z iniciatívy ANO 2011 (Akcia nespokojných občanov), ktorú ešte v roku 2011 založil český biznismen slovenského pôvodu Andrej Babiš. Hnutie vzniklo 11. mája 2012. Je označované za širokospektrálny, respektíve populistický subjekt bez jasného vymedzenia v rámci ľavice alebo pravice. Samotný Babiš ho charakterizoval ako "catch all party" (strana oslovujúca čo najširšie spektrum voličov). Presadzuje sociálne štedrý a centralizovaný štát riadený ako firma.

V parlamente: 2013 - doteraz, vo vláde: 2014 - doteraz

Prvý raz hnutie ANO kandidovalo v predčasných voľbách v roku 2013, v ktorých so ziskom 18,65 percenta hlasov skončilo druhé za sociálnymi demokratmi. V roku 2014 vstúpilo do vlády Bohuslava Sobotku (ČSSD), spolu s nimi aj s KDU-ČSL.

Voľby 2017 hnutie ANO vyhralo s 29,64 percentami hlasov. Získalo 78 poslaneckých mandátov a stalo sa najsilnejším klubom v PSP ČR. Zostavilo vládu s účasťou nestraníkov, tá však nezískala dôveru poslancov. Prezident republiky Miloš Zeman poveril 6. júna 2018 Babiša zostavením novej vlády, ktorú tvorí ANO opäť so sociálnymi demokratmi, koalíciu potichu podporujú komunisti.

Lídrom je predseda ANO a premiér Andrej Babiš.

== ČSSD ==

Vznik: 1878, resp. 1893

Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD) vznikla v roku 1878 v prostredí robotníckeho hnutia ešte ako súčasť rakúskej sociálnej demokracie. Ako samostatná česká strana pôsobí od roku 1893 (do roku 1918 s prívlastkom "českoslovanská"). Hrala významnú rolu na politickej scéne prvej Československej republiky, pôsobila ako jedna zo štyroch českých strán v rokoch 1945–1948. Počas komunistickej éry bola v exile, do českého parlamentu sa dostala vo voľbách v roku 1992.

Vyprofilovala sa ako štandardná ľavicová strana, presadzuje silný, sociálne štedrý štát. Sústreďuje sa na voličov s nižšími príjmami a na obyvateľov vidieka.

V parlamente: od roku 1992 až doteraz, vo vláde: 1998–2006, od 2013 až doteraz

V roku 1993 sa predsedom strany stal Miloš Zeman. V predčasných voľbách v roku 1998 zvíťazila ČSSD so ziskom 32,31 percenta a vytvorila menšinovú vládu s tichou podporou ODS (tzv. opozičná zmluva), Zeman sa stal premiérom. Strana zvíťazila aj vo voľbách 2002 a bola súčasťou koaličnej vlády v rokoch 2002–2006, na poste premiéra sa vystriedali Vladimír Špidla, Stanislav Gross a Jiří Paroubek. V roku 2014 zostavila vládu s premiérom Bohuslavom Sobotkom na čele. Vo voľbách 2017 získala ČSSD dosiaľ najhorší výsledok 7,27 percenta a 16 kresiel, momentálne ich má 14.

Niekdajší predseda ČSSD Miloš Zeman je od roku 2013 prezidentom ČR. Lídrom strany do volieb 2021 je jej predseda, vicepremiér a minister vnútra Jan Hamáček.

== KSČM ==

Vznik: 1990

Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) vznikla v roku 1990 ako nástupnícky subjekt pôvodnej Komunistickej strany Československa (KSČ), ktorá vznikla v máji 1921. V rokoch 1948–1989 mala KSČ ústavou zaručený mocenský monopol v štáte. Po Novembri '89 sa Komunistická strana Slovenska (KSS) pretransformovala na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V ČR pôsobila KSČM.

Strana zastáva konzervatívne ľavicové postoje, jej cieľom je zavedenie socializmu. Preferuje silný štát, žiada odchod z NATO.

V parlamente: od 1992 až doteraz

KSČM je od vzniku samostatnej ČR súčasťou českého parlamentu. Jej volebný zisk sa pohyboval v rozpätí 10–18 percent (10,33 % v roku 1996, najviac 18.51 % v roku 2002). V ostatných voľbách 2017 dosiahla KSČM zatiaľ najhorší výsledok 7,76 %, ktorý jej zabezpečil 15 mandátov. Zároveň však mali komunisti od Novembra '89 najväčší vplyv na vládnutie, keďže uzavreli s hnutím ANO dohodu o tolerancii a tichej podpore Babišovej vlády.

Predsedom strany je Vojtěch Filip, ktorý vedie KSČM do volieb 2021 ako líder.

== PIRÁTI A STAROSTOVIA ==

Piráti a Starostovia (PirátiSTAN) predstavujú stredovú koalíciu dvoch nedávno vzniknutých liberálnych politických subjektov – Českej pirátskej strany a hnutia Starostovia a nezávislí (STAN). Lídrom koalície je predseda Pirátov Ivan Bartoš.

== PIRÁTI ==

Vznik: 2009

Česká pirátska strana (Piráti) je liberálna progresívna politická strana založená 17. júna 2009. Vznikla v rámci širšieho európskeho hnutia podporujúceho väčšiu digitálnu slobodu (sieťová neutralita, odmietanie zásahov štátu či cenzúry v internetovom prostredí, a pod.)

V parlamente: od 2017 až doteraz

Vo voľbách v rokoch 2010 a 2013 sa Pirátom nepodarilo dostať do parlamentu. Vo voľbách v roku 2017 získali Piráti 10,79 percenta, čo predstavuje 22 mandátov.

Predsedom Pirátov je Ivan Bartoš.

== STAN ==

Vznik: 2004

Starostovia a nezávislí (STAN) vznikli 19. augusta 2004 pôvodne ako hnutie zamerané na komunálnu politiku v obciach, respektíve v krajoch. K základným prioritám hnutia patria zodpovedné hospodárenie, vzdelávací systém, životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Kladie dôraz na decentralizáciu štátu a na európske hodnoty.

V parlamente: od 2017 až doteraz (od roku 2010 v rámci TOP 09)

Vo voľbách v rokoch 2010 a 2013 boli zvolení traja členovia STAN na kandidátke strany TOP 09. V roku 2017 sa hnutie po prvý raz uchádzalo o hlasy voličov samostatne na celoštátnej úrovni a získalo 5,18 percenta, t. j. šesť mandátov.

Predsedom hnutia STAN je Vít Rakušan.

== Prísaha ==

Vznik: 2021

Nové politické zoskupenie vzniklo v máji 2021, jeho ústrednou osobnosťou je šéf policajného Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu a neskôr príslušník Colnej správy Robert Šlachta.

Prioritou hnutia je boj proti korupcii. Chce políciu zbaviť politických tlakov, obnoviť špecializované policajné útvary, legislatívne kontrolovať lobing alebo urýchliť súdnictvo.

Líderom a predsedom strany je Robert Šlachta.

== SPD ==

Vznik: 2015

Sloboda a priama demokracia – Tomio Okamura (SPD) vznikla v júni 2015. Okamura ju založil v reakcii na rozkol vo svojej predošlej politickej strane Úsvit priamej demokracie, ktorú opustil.

SPD sa profiluje ako vlastenecká, respektíve nacionalistická politická sila ochraňujúca tradičné hodnoty. Presadzuje myšlienku referenda o vystúpení Českej republiky z EÚ. Má protiutečenecké a protiislamské postoje. Ministerstvo vnútra stranu opakovane spomína vo výročných správach o šírení extrémizmu.

V parlamente: od 2017 až doteraz

Vo voľbách v roku 2017 získalo hnutie SPD 10,63 percenta hlasov a 22 kresiel v snemovni (v súčasnosti ich má 19).

Lídrom vo voľbách 2021 a predsedom SPD je Tomio Okamura.

== SPOLU ==

Koncom roku 2020 vznikla stredopravá koalícia troch liberálno-konzervatívnych strán. Združuje Občiansku demokratickú stranu, Kresťanskú a demokratickú úniu – Československú stranu ľudovú a TOP 09. Jej lídrom je predseda ODS Petr Fiala.

== ODS ==

Vznik: 1991

Občianska demokratická strana (ODS) vznikla na ustanovujúcom kongrese 20. apríla 1991 po rozpade Občianskeho fóra, jej predsedom sa stal Václav Klaus (do roku 2002). Formovala sa ako pravicová strana s dôrazom na rýchlu a dôslednú ekonomickú transformáciu. Presadzuje slobodu jednotlivca, vládu práva a voľný trh, kladie dôraz na súkromné vlastníctvo, znižovanie byrokracie, malý a funkčný štát. Zastáva štandardné fungovanie liberálnej demokracie západného typu, odmieta tretie cesty a tzv. nepolitickú politiku.

V parlamente: od 1992 až doteraz, vo vláde: 1992–1998, 2006–2009, 2010–2013

V roku 1992 strana vyhrala voľby so ziskom 29,73 percenta, stala sa súčasťou koaličnej vlády premiéra Klausa, úspech zopakovala aj v roku 1996. Po predčasných voľbách 1998 podporovala v rámci opozičnej zmluvy vládu ČSSD Miloša Zemana. Vo vláde bola v rokoch 2006–2009 (prvá vláda Mirka Topolánka nezískala dôveru, druhá pôsobila od januára 2007) a v rokoch 2010–2013 (vláda Petra Nečasa). Vo voľbách 2017 získala 11,32 percenta a 25 mandátov, momentálne ich má 23.

Zakladateľ ODS Václav Klaus bol v rokoch 2003–2013 prezidentom ČR. Súčasným predsedom je od roku 2014 Petr Fiala.

== KDU-ČSL ==

Vznik: 1919, respektíve 1990

Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová (KDU-ČSL) vznikla pôvodne 5. a 6. januára 1919, počas prvej Československej republiky sa stala stredovou, katolíckou a demokratickou stranou so stabilnou voličskou podporou 8-10 percent a s kľúčovým významom pri zostavovaní vlád. Vo vláde bola aj po roku 1945. Počas komunistickej éry 1948–1989 fungovala ČSL formálne ako súčasť Národného frontu, v područí komunistickej moci. Po Novembri '89 obnovila činnosť. Dlhoročným predsedom strany bol Josef Lux, v rokoch 1992–1998 podpredseda vlády (zomrel v roku 1999).

V parlamente: 1992-2010, od 2013 až doteraz, vo vláde: 1992–1998, 2002–2010 a 2014–2017

Strana bola súčasťou vlád Václava Klausa (1992–1996 a 1996–1998), v rokoch 2002–2006 vládla so sociálnymi demokratmi. Bola v druhej vláde ODS a Mirka Topolánka (2007–2009) a vo vláde Bohuslava Sobotku (2014–2017). Vo voľbách 2017 získala 5,38 percenta a desať mandátov.

Predsedom KDÚ-ČSL je Marian Jurečka.

== TOP 09 ==

Vznik: 2009

Strana vznikla v roku 2009, pri jej zrode stáli Miroslav Kalousek (predtým KDU-ČSL) a knieža Karel Schwarzenberg, ktorý bol tiež predsedom strany v rokoch 2009–2015. Vyprofilovala sa ako stredopravá, liberálno-konzervatívna strana so silným dôrazom na európanstvo.

V parlamente: od 2010 až doteraz, vo vláde: 2010–2013

TOP 09 bola súčasťou vlády Petra Nečasa a ODS v rokoch 2010–2013, po voľbách v roku 2013 a 2017 zostala v opozícii: v posledných voľbách získala 5,32 percenta, čiže sedem mandátov.

Predsedníčkou strany je Markéta Pekarová Adamová.