Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niekdajší disident v textoch opisuje svoje vyšetrovanie, ale aj neskorší pocit viny po sľube, že utlmí politické aktivity výmenou za svoje prepustenie.
Autor TASR
Praha 15. novembra (TASR) - Vychádza knižné vydanie reportáže bývalého českého prezidenta Václava Havla o jeho prvom uväznení po vydaní Charty 77. Roky stratený rukopis, doplnený o ďalšie eseje, vydáva pražská Knižnica Václava Havla v publikácii "Někam jsem to ukryl".
Niekdajší disident v textoch opisuje svoje vyšetrovanie, ale aj neskorší pocit viny po sľube, že utlmí politické aktivity výmenou za svoje prepustenie, uviedla v pondelok stanica ČT24.
Reportáž spísal Havel na jeseň roku 1977. Chartu 77 zverejnil spolu s ďalšími disidentmi v januári toho roku, po čom nasledovalo jeho zatknutie a štvormesačná vyšetrovacia väzba.
V knižnom rozhovore "Dálkový výsluch", ktorý vyšiel v Londýne v roku 1986, Havel vyhlásil, že zhruba 100-stranovú reportáž niekam ukryl a už dávno nevie, kde je.
Text bol objavený až o mnoho rokov neskôr v pozostalosti jeho blízkeho priateľa Zdeňka Urbánka, ktorý zomrel v roku 2008. Následne ho zrekonštruovala Knižnica Václava Havla.
Havel v reportáži opisuje svoje prvé dlhé väznenie, ktoré ho čakalo, keď ho v januári 1977 zatkli s prvou verziou Charty.
Dokument vyzýval na dodržiavanie medzinárodných zmlúv o ľudských právach, ktoré komunistický režim síce ratifikoval, ale neriadil sa nimi.
Počas štvormesačnej väzby Havla príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB) "spracovávali" izoláciou a hrozbou dlhého trestu. "Vytvárali pocit pri tých výsluchoch, akoby ten zásah bol taký veľký, že Charta vlastne skončila. Čo nebola pravda," upresňuje spoluautor knihy, historik Petr Blažek.
Nátlak na Havla pôsobil. "Dostal sa prakticky na dno. Zrejme uvažoval o samovražde, objavuje sa to tam niekoľkokrát. Považoval sa za zhanobeného, bál sa, že ho jeho žena Olga opustí," dodáva editor knihy a Havlov porevolučný poradca Michael Žantovský.
Z väzby Havla dostal prísľub, že už nebude hovorcom Charty a obmedzí svoje politické aktivity. O Havlovom vynútenom ústupku informovala aj vtedajšia komunistická tlač, čo neskôr prispelo k jeho pocitu zlyhania, ktorým sa veľmi trápil.
Svoje pocity neskôr vtelil do hry "Pokoušení", ktorú začiatkom 90. rokov uviedlo Divadlo Na zábradlí. Podľa Žantovského našiel vykúpenie v ďalšom odpore voči komunistickému režimu, ktorý ho neskôr opäť doviedol do väzenia.
Niekdajší disident v textoch opisuje svoje vyšetrovanie, ale aj neskorší pocit viny po sľube, že utlmí politické aktivity výmenou za svoje prepustenie, uviedla v pondelok stanica ČT24.
Reportáž spísal Havel na jeseň roku 1977. Chartu 77 zverejnil spolu s ďalšími disidentmi v januári toho roku, po čom nasledovalo jeho zatknutie a štvormesačná vyšetrovacia väzba.
V knižnom rozhovore "Dálkový výsluch", ktorý vyšiel v Londýne v roku 1986, Havel vyhlásil, že zhruba 100-stranovú reportáž niekam ukryl a už dávno nevie, kde je.
Text bol objavený až o mnoho rokov neskôr v pozostalosti jeho blízkeho priateľa Zdeňka Urbánka, ktorý zomrel v roku 2008. Následne ho zrekonštruovala Knižnica Václava Havla.
Havel v reportáži opisuje svoje prvé dlhé väznenie, ktoré ho čakalo, keď ho v januári 1977 zatkli s prvou verziou Charty.
Dokument vyzýval na dodržiavanie medzinárodných zmlúv o ľudských právach, ktoré komunistický režim síce ratifikoval, ale neriadil sa nimi.
Počas štvormesačnej väzby Havla príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB) "spracovávali" izoláciou a hrozbou dlhého trestu. "Vytvárali pocit pri tých výsluchoch, akoby ten zásah bol taký veľký, že Charta vlastne skončila. Čo nebola pravda," upresňuje spoluautor knihy, historik Petr Blažek.
Nátlak na Havla pôsobil. "Dostal sa prakticky na dno. Zrejme uvažoval o samovražde, objavuje sa to tam niekoľkokrát. Považoval sa za zhanobeného, bál sa, že ho jeho žena Olga opustí," dodáva editor knihy a Havlov porevolučný poradca Michael Žantovský.
Z väzby Havla dostal prísľub, že už nebude hovorcom Charty a obmedzí svoje politické aktivity. O Havlovom vynútenom ústupku informovala aj vtedajšia komunistická tlač, čo neskôr prispelo k jeho pocitu zlyhania, ktorým sa veľmi trápil.
Svoje pocity neskôr vtelil do hry "Pokoušení", ktorú začiatkom 90. rokov uviedlo Divadlo Na zábradlí. Podľa Žantovského našiel vykúpenie v ďalšom odpore voči komunistickému režimu, ktorý ho neskôr opäť doviedol do väzenia.
