Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajiny východného krídla aliancie sa zídu 3.-4. novembra v Bukurešti.
Autor TASR
Brusel 18. augusta (TASR) - Členské štáty Severoatlantickej aliancie zo strednej a východnej Európy sa pokúsia spojiť svoje sily na zvýšenie tlaku na vedenie NATO, aby táto vojenská aliancia pristúpila na zriadenie stálych základní na ich území. Takáto požiadavka z krajín východného krídla aliancie by mohla zaznieť už začiatkom septembra na stretnutí zástupcov týchto krajín v Bukurešti.
Informáciu priniesla v pondelok rumunská tlačová agentúra Agerpres s odvolaním sa na slová Krzysztofa Szczerskiho, poradcu pre zahraničnú politiku nového poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Túto informáciu zverejnil aj britský denník Financial Times.
Szczerski upozornil, že krajiny východného krídla aliancie sa zídu 3.-4. novembra v Bukurešti. Má ísť o jeden z prvých konkrétnych krokov týchto členských štátov NATO v snahe dôraznejšie lobovať za prítomnosť NATO v tomto regióne. Dôvodom sú udalosti na Ukrajine a obavy z možného zintenzívnenia ruskej agresívnej politiky.
Poľsko na budúci rok bude hostiteľskou krajinou summitu NATO, ktorý sa koná každé dva roky. Prezident Duda, ktorý sa svojho úradu ujal 7. augusta, naznačil, že otázka stálych základní aliancie vo východných krajinách bude patriť medzi priority tohto podujatia.
Na bukureštskom minisummite by sa mali stretnúť poprední zástupcovia Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.
Poľsko už dlhší čas nalieha na zriadenie stálych základní NATO na svojom území. Nový prezident z toho urobil prioritu svojho mandátu. Na druhej strane sa viaceré západné štáty NATO, najmä Nemecko, bránia tejto myšlienke. Argumentujú, že takýto krok by si znepriatelil Moskvu a vystupňoval napätie medzi Európou a Ruskom.
"Konsenzus v rámci NATO musí viac odrážať uhol pohľadu Poľska," povedal v tejto súvislosti Szczerski. Úrad poľského prezidenta už oznámil, že prvá oficiálna návšteva prezidenta Dudu v zahraničí bude v Estónsku, a to 23. augusta, čo je symbolický dátum. V tento deň si totiž svet pripomenie 76. výročie podpísania Ribbentropovho-Molotovovho paktu medzi vtedajším nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. Táto tajná dohoda bola založená na rozdelení regiónu východnej Európy medzi obe mocnosti.
Už návšteva poľského prezidenta v Estónsku je považovaná za akýsi začiatok kampane východoeurópskych štátov v prospech väčšej prítomnosti NATO v tejto oblasti.
Požiadavky Poľska a troch pobaltských krajín na zavedenie stálych vojenských základní na ich území a na "posilnenie východného krídla aliancie" sa objavili vlani po tom, ako v marci 2014 došlo k pripojeniu ukrajinského Krymu k Ruskej federácii.
Informáciu priniesla v pondelok rumunská tlačová agentúra Agerpres s odvolaním sa na slová Krzysztofa Szczerskiho, poradcu pre zahraničnú politiku nového poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Túto informáciu zverejnil aj britský denník Financial Times.
Szczerski upozornil, že krajiny východného krídla aliancie sa zídu 3.-4. novembra v Bukurešti. Má ísť o jeden z prvých konkrétnych krokov týchto členských štátov NATO v snahe dôraznejšie lobovať za prítomnosť NATO v tomto regióne. Dôvodom sú udalosti na Ukrajine a obavy z možného zintenzívnenia ruskej agresívnej politiky.
Poľsko na budúci rok bude hostiteľskou krajinou summitu NATO, ktorý sa koná každé dva roky. Prezident Duda, ktorý sa svojho úradu ujal 7. augusta, naznačil, že otázka stálych základní aliancie vo východných krajinách bude patriť medzi priority tohto podujatia.
Na bukureštskom minisummite by sa mali stretnúť poprední zástupcovia Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.
Poľsko už dlhší čas nalieha na zriadenie stálych základní NATO na svojom území. Nový prezident z toho urobil prioritu svojho mandátu. Na druhej strane sa viaceré západné štáty NATO, najmä Nemecko, bránia tejto myšlienke. Argumentujú, že takýto krok by si znepriatelil Moskvu a vystupňoval napätie medzi Európou a Ruskom.
"Konsenzus v rámci NATO musí viac odrážať uhol pohľadu Poľska," povedal v tejto súvislosti Szczerski. Úrad poľského prezidenta už oznámil, že prvá oficiálna návšteva prezidenta Dudu v zahraničí bude v Estónsku, a to 23. augusta, čo je symbolický dátum. V tento deň si totiž svet pripomenie 76. výročie podpísania Ribbentropovho-Molotovovho paktu medzi vtedajším nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom. Táto tajná dohoda bola založená na rozdelení regiónu východnej Európy medzi obe mocnosti.
Už návšteva poľského prezidenta v Estónsku je považovaná za akýsi začiatok kampane východoeurópskych štátov v prospech väčšej prítomnosti NATO v tejto oblasti.
Požiadavky Poľska a troch pobaltských krajín na zavedenie stálych vojenských základní na ich území a na "posilnenie východného krídla aliancie" sa objavili vlani po tom, ako v marci 2014 došlo k pripojeniu ukrajinského Krymu k Ruskej federácii.
