Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vo štvrtok 6. júna uplynie 80 rokov od Operácie Overlord, vylodenia spojencov v Normandii, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie operácie druhej svetovej vojny.
Autor TASR
Londýn/Washington/Paríž 5. júna (TASR) - Do bojov o "Pevnosť Európa" v rámci Operácie Overlord sa zapojili vojaci a námorníci armád Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Kanady, Austrálie, Francúzska, Grécka, Nového Zélandu, Nórska, Poľska a aj Československa. Uviedol to pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Vo štvrtok 6. júna uplynie 80 rokov od Operácie Overlord, vylodenia spojencov v Normandii, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie operácie druhej svetovej vojny.
Ako ďalej objasnil vojenský historik, Česi a Slováci - príslušníci československého zahraničného vojska vo Veľkej Británii - sa zúčastnili bojov o "Pevnosť Európa" v radoch britského Kráľovského letectva. "Piloti 134. československého stíhacieho krídla počas prvého dňa vykonali spolu 144 bojových štartov v súhrnnom čase 281,15 operačných hodín. Z tohto počtu príslušníci 310. československej stíhacej perute pripísali do zápisníkov letov 92 operačných hodín. Ich kolegovia z 312. československej stíhacej perute 97,20 operačných hodín a príslušníci 313. československej stíhacej perute 91,55 operačných hodín," spresnil Šumichrast.
Ich úlohou bolo podľa jeho slov poskytnúť leteckú ochranu inváznym vojskám pred prípadným útokom nepriateľského letectva. Nepriateľská letecká činnosť však až do neskorých nočných hodín nebola v priestore operačného nasadenia československých letcov zaregistrovaná.
"Československí bombardovací letci 311. bombardovacej perute vzlietli z letiska Predannack spolu päťkrát, keď počas tohto dňa postupne vyštartovalo na vojnové nebo päť lietadiel B-24 Liberator s úlohou pátrať po nemeckých lodiach a ponorkách. Tak ako to bolo vo vzduchu nad inváznym priestorom, tak ani na mori nebola zo strany československých letcov zaznamenaná žiadna aktivita," spresnil historik.
Aj v radoch americkej armády bojovali v Normandii vojaci pochádzajúci zo Slovenska. "Vďaka nadšencovi Pavlovi Horňákovi z Košíc sme spoznali tragický životný príbeh vojaka Andreja Babjaka, príslušníka 508. výsadkového pluku 82. výsadkovej divízie armády Spojených štátov amerických, ktorý bol 6. júna 1944 vysadený južne od francúzskeho mestečka Picauville, v oblasti, ktorú Nemci zaplavili otvorením hrádzí na tamojších riekach Merderet a Douve," priblížil Šumichrast.
Rodák z obce Žbince na Zemplíne so svojim ťažkým výstrojom dopadol do zaplavenej krajiny, kde sa utopil. "V týchto umelo vytvorených močariskách postretol rovnaký osud v tú noc aj ďalších 35 výsadkárov z jeho divízie. Svoj večný sen sníva na americkom vojnovom cintoríne Normandy American Cemetery v blízkosti pláže Omaha," uviedol pre TASR zástupca riaditeľa VHÚ.
Na vylodení v Normandii sa zúčastnil tiež Joseph Susedka, príbeh ktorého opísal v minulosti pre TASR vnuk jeho brata. Z Československa sa Susedka v roku 1938 opätovne vrátil do Spojených štátov, ktoré opustil ako trojročný so svojimi rodičmi.
Počas druhej svetovej vojny narukoval v marci 1941 do americkej armády. Po troch rokoch ho vyslali na Britské ostrovy a 6. júna 1944 sa zúčastnil na Operácii Overlord. Susedka zomrel 11 dní po vylodení vo Francúzsku. V zákope zahynul s ďalšími šiestimi mužmi po zásahu nemeckého delostrelectva. Posmrtne bol vyznamenaný jedným z najvyšších amerických vyznamenaní - Purpurovým srdcom.
Vo štvrtok 6. júna uplynie 80 rokov od Operácie Overlord, vylodenia spojencov v Normandii, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie operácie druhej svetovej vojny.
Ako ďalej objasnil vojenský historik, Česi a Slováci - príslušníci československého zahraničného vojska vo Veľkej Británii - sa zúčastnili bojov o "Pevnosť Európa" v radoch britského Kráľovského letectva. "Piloti 134. československého stíhacieho krídla počas prvého dňa vykonali spolu 144 bojových štartov v súhrnnom čase 281,15 operačných hodín. Z tohto počtu príslušníci 310. československej stíhacej perute pripísali do zápisníkov letov 92 operačných hodín. Ich kolegovia z 312. československej stíhacej perute 97,20 operačných hodín a príslušníci 313. československej stíhacej perute 91,55 operačných hodín," spresnil Šumichrast.
Ich úlohou bolo podľa jeho slov poskytnúť leteckú ochranu inváznym vojskám pred prípadným útokom nepriateľského letectva. Nepriateľská letecká činnosť však až do neskorých nočných hodín nebola v priestore operačného nasadenia československých letcov zaregistrovaná.
"Československí bombardovací letci 311. bombardovacej perute vzlietli z letiska Predannack spolu päťkrát, keď počas tohto dňa postupne vyštartovalo na vojnové nebo päť lietadiel B-24 Liberator s úlohou pátrať po nemeckých lodiach a ponorkách. Tak ako to bolo vo vzduchu nad inváznym priestorom, tak ani na mori nebola zo strany československých letcov zaznamenaná žiadna aktivita," spresnil historik.
Aj v radoch americkej armády bojovali v Normandii vojaci pochádzajúci zo Slovenska. "Vďaka nadšencovi Pavlovi Horňákovi z Košíc sme spoznali tragický životný príbeh vojaka Andreja Babjaka, príslušníka 508. výsadkového pluku 82. výsadkovej divízie armády Spojených štátov amerických, ktorý bol 6. júna 1944 vysadený južne od francúzskeho mestečka Picauville, v oblasti, ktorú Nemci zaplavili otvorením hrádzí na tamojších riekach Merderet a Douve," priblížil Šumichrast.
Rodák z obce Žbince na Zemplíne so svojim ťažkým výstrojom dopadol do zaplavenej krajiny, kde sa utopil. "V týchto umelo vytvorených močariskách postretol rovnaký osud v tú noc aj ďalších 35 výsadkárov z jeho divízie. Svoj večný sen sníva na americkom vojnovom cintoríne Normandy American Cemetery v blízkosti pláže Omaha," uviedol pre TASR zástupca riaditeľa VHÚ.
Na vylodení v Normandii sa zúčastnil tiež Joseph Susedka, príbeh ktorého opísal v minulosti pre TASR vnuk jeho brata. Z Československa sa Susedka v roku 1938 opätovne vrátil do Spojených štátov, ktoré opustil ako trojročný so svojimi rodičmi.
Počas druhej svetovej vojny narukoval v marci 1941 do americkej armády. Po troch rokoch ho vyslali na Britské ostrovy a 6. júna 1944 sa zúčastnil na Operácii Overlord. Susedka zomrel 11 dní po vylodení vo Francúzsku. V zákope zahynul s ďalšími šiestimi mužmi po zásahu nemeckého delostrelectva. Posmrtne bol vyznamenaný jedným z najvyšších amerických vyznamenaní - Purpurovým srdcom.
