V nedeľu sa paralympionici oddelili od skupiny a hrozilo im, že zmeškajú krátky časový úsek, počas ktorého sa jedine mohli dostať do letiskového terminálu.
Autor TASR
Canberra 25. augusta (TASR) - Austrálska vláda prijala skupinu vyše 50 afganských športovcov, prevažne žien, a ich rodinných príslušníkov z humanitárnych dôvodov. Do bezpečia podstúpili strastiplnú cestu, na ktorej im pomáhali bývalí športovci, ale aj politické a spravodajské špičky. Podľa austrálskej televízie ABC bola situácia dramatická predovšetkým na kábulskom letisku, odkiaľ sa viaceré krajiny snažia po nástupe Talibanu na poslednú chvíľu evakuovať ľudí.
Na poplach začala biť historicky prvá kapitánka ženskej futbalovej reprezentácie Afganistanu Khalida Popalová, ktorá v minulosti prežila vládu radikálneho hnutia. "Som zničená z toho, že nemôžem pomôcť. Vidím ženy, ktoré tam uviazli, počujem ich chvejúce sa hlasy. Boja sa a ja som bezmocná," vyznala sa Popalová, ktorá v súčasnosti žije v Dánsku. Právnička Nikki Drydenová ako niekdajšia kanadská olympionička spojila sily s riaditeľkou organizácie Ľudské práva pre všetkých Alison Battissonovou. Spoločne vyselektovali viac než 50 športovcov a rodinných príslušníkov, ktorým hrozilo najväčšie riziko. Šéf afganskej paralympijskej výpravy Arian Sadiqi sa obával najmä o Zakiu Khudadadiovú. Rovnako ako ďalší taekwondista Hossain Rosouli mala súťažiť na PH 2020 v Tokiu, no ani táto dvojica sa nevedela dostať z krajiny. "Som uväznená v dome, bez utajenia alebo sprievodu nemôžem vyjsť von. Prosím, pomoc," vravela Khudadadiová, ktorá mala byť vôbec prvou afganskou paralympioničkou.
Po vyskladaní zoznamu sa Drydenová s Battissonovou obrátili na Centrum športu a ľudských práv vo Švajčiarsku, aby zistilo, ktoré vlády by boli ochotné pomôcť. Svoje kontakty vo vládach obvolávala aj hráčska asociácia FIFPro. Vzhľadom na krátkosť času bolo potrebné politické rozhodnutie, klasický vízový proces by trval príliš dlho. Cez víkend sa záchranná misia začala realizovať, športovci sa na "vlastnú päsť" museli dostať na letisko a skontaktovať sa s austrálskymi vojakmi. "Bolo to ako žiadať 50 ihiel, aby si našli svoju cestu z kopy sena," opísal okolnosti portál abc.net.au.
V nedeľu sa paralympionici oddelili od skupiny a hrozilo im, že zmeškajú krátky časový úsek, počas ktorého sa jedine mohli dostať do letiskového terminálu. Na bezpečnostných bodoch ich dvakrát otočili naspäť, pustili ich až po priamom zásahu austrálskej vlády. "Prvých 24 hodín na letisku prežili v radoch tisícok ľudí. Nič sa nedialo a začínali byť veľmi nahnevaní a sklamaní. Každý z nich, kto prišiel do Austrálie, to dokázal vlastnými silami. Preto je príbeh utečencov výnimočný a chcem, aby o tom všetci vedeli. Áno, podali sme im pomocnú ruku, ale museli to zvládnuť sami," zdôraznila Drydenová. Hovorca Medzinárodného paralympijského výboru (MPV) Craig Spence v stredu podľa agentúry AFP informoval, že Khudadadiová a Rosouli sú v poriadku, no v Tokiu sa nepredstavia: "Prešli si traumatizujúcou skúsenosťou, majú k dispozícii poradenstvo a psychologickú pomoc."
Na poplach začala biť historicky prvá kapitánka ženskej futbalovej reprezentácie Afganistanu Khalida Popalová, ktorá v minulosti prežila vládu radikálneho hnutia. "Som zničená z toho, že nemôžem pomôcť. Vidím ženy, ktoré tam uviazli, počujem ich chvejúce sa hlasy. Boja sa a ja som bezmocná," vyznala sa Popalová, ktorá v súčasnosti žije v Dánsku. Právnička Nikki Drydenová ako niekdajšia kanadská olympionička spojila sily s riaditeľkou organizácie Ľudské práva pre všetkých Alison Battissonovou. Spoločne vyselektovali viac než 50 športovcov a rodinných príslušníkov, ktorým hrozilo najväčšie riziko. Šéf afganskej paralympijskej výpravy Arian Sadiqi sa obával najmä o Zakiu Khudadadiovú. Rovnako ako ďalší taekwondista Hossain Rosouli mala súťažiť na PH 2020 v Tokiu, no ani táto dvojica sa nevedela dostať z krajiny. "Som uväznená v dome, bez utajenia alebo sprievodu nemôžem vyjsť von. Prosím, pomoc," vravela Khudadadiová, ktorá mala byť vôbec prvou afganskou paralympioničkou.
Po vyskladaní zoznamu sa Drydenová s Battissonovou obrátili na Centrum športu a ľudských práv vo Švajčiarsku, aby zistilo, ktoré vlády by boli ochotné pomôcť. Svoje kontakty vo vládach obvolávala aj hráčska asociácia FIFPro. Vzhľadom na krátkosť času bolo potrebné politické rozhodnutie, klasický vízový proces by trval príliš dlho. Cez víkend sa záchranná misia začala realizovať, športovci sa na "vlastnú päsť" museli dostať na letisko a skontaktovať sa s austrálskymi vojakmi. "Bolo to ako žiadať 50 ihiel, aby si našli svoju cestu z kopy sena," opísal okolnosti portál abc.net.au.
V nedeľu sa paralympionici oddelili od skupiny a hrozilo im, že zmeškajú krátky časový úsek, počas ktorého sa jedine mohli dostať do letiskového terminálu. Na bezpečnostných bodoch ich dvakrát otočili naspäť, pustili ich až po priamom zásahu austrálskej vlády. "Prvých 24 hodín na letisku prežili v radoch tisícok ľudí. Nič sa nedialo a začínali byť veľmi nahnevaní a sklamaní. Každý z nich, kto prišiel do Austrálie, to dokázal vlastnými silami. Preto je príbeh utečencov výnimočný a chcem, aby o tom všetci vedeli. Áno, podali sme im pomocnú ruku, ale museli to zvládnuť sami," zdôraznila Drydenová. Hovorca Medzinárodného paralympijského výboru (MPV) Craig Spence v stredu podľa agentúry AFP informoval, že Khudadadiová a Rosouli sú v poriadku, no v Tokiu sa nepredstavia: "Prešli si traumatizujúcou skúsenosťou, majú k dispozícii poradenstvo a psychologickú pomoc."