Varšava 11. apríla (TASR) - Katastrofa poľského prezidentského špeciálu pri západoruskom Smolensku z 10. apríla 2010 nebola dôsledkom pochybenia poľských pilotov, ale celého radu zámerných krokov, okrem iného počas opravy stroja typu TU154M v Rusku cez prípravu návštevy v Katyni až po zámerné a nesprávne navádzanie letu ruskými dispečermi letovej prevádzky vrátane explózií na palube.

Vyplýva to z obsahu technickej správy subkomisie vyšetrujúcej príčiny tragédie s 96 obeťami vrátane poľského prezidentského páru, ktorú prezentoval v stredu vo Varšave predseda subkomisie, bývalý poľský minister obrany Antoni Macierewicz.

Podľa jeho slov mala poľská strana výrazne sťažené postavenie pri vyšetrovaní, pretože niekdajšia vláda premiéra Donalda Tuska sa spoľahla na vyšetrovanie ruskej strany. Nemala prístup k troskám stroja, na miesto dopadu lietadla, k navigačným prístrojom ani originálom čiernych skriniek. Exminister však vyjadril presvedčenie, že sa to raz zmení.

Hlavnou úlohou bolo však z uvedených dôvodov zhromaždiť desiatky tisícok fotografií a videozáznamov, ktoré by umožnili rekonštrukciu vraku stroja a súčasne identifikáciu jeho hlavných partií, ako aj simuláciu ostatných minút letu.

Informovali o tom spravodajská televízia TVN24, ako aj tlačové agentúry PAP a MTI.

Závery subkomisie zaslali v stredu na príslušnú prokuratúru, pretože podľa jej záverov došlo vo vzduchu, a nie po kolízii s konármi stromu k deštrukcii stroja po explóziách na jeho palube, ktoré nezavinili pohonné hmoty. Jednu z nich vraj nespochybňujú ani experti ruskej prokuratúry, tvrdili v stredu vo Varšave.

Pôvodná poľská vyšetrovacia správa komisie pod vedením Jerzyho Millera z leta 2011 bola anulovaná. Po tomto kroku podľa Macierewicza nejestvuje oficiálne stanovisko poľského štátu ku katastrofe, a tak to zostane až do vzniku záverečnej správy teraz skúmajúcej subkomisie, čo by malo byť "viac-menej za rok".

Macierewicz súčasne zdôraznil, že nehovoril o atentáte a že neučinil tak ani nikto z ďalších členov subkomisie.

Prezidentský špeciál prepravoval v sobotu 10. apríla 2010 poľskú delegáciu na čele s prezidentom Lechom Kaczyňským s manželkou do západoruského Smolenska, kde si jej členovia mali uctiť pamiatku obetí katynského masakru, pri ktorom v roku 1940 sovietska tajná polícia zavraždila vyše 20.000 Poliakov. V troskách zahynulo 96 ľudí.

Poľsko po havárii stroja prišlo nielen o hlavu štátu, ale fakticky aj o kompletné velenie armády, keďže zahynul náčelník generálneho štábu a velitelia pozemných, leteckých, špeciálnych i námorných síl.

Haváriu poľského vládneho lietadla v Rusku vyšetrovali nezávisle od seba obe zainteresované krajiny – Poľsko i Rusko.

Podľa poľských vyšetrovateľov môžu za haváriu chyby a nedostatočný výcvik poľských pilotov, ktorí sa pokúšali o pristátie v hmle. Poľsko však viní aj ruských dispečerov, ktorí údajne dávali poľským pilotom nesprávne a mätúce pokyny na pristávanie. Správa však neobsahuje obvinenie na adresu Rusov zo zámerného pochybenia.

Ruskí vyšetrovatelia svojho času všetku vinu za letecké nešťastie pripísali poľskej strane, pričom v konaní a postupe ruských leteckých dispečerov nenašli žiadnu chybu.

Po parlamentných voľbách v roku 2015, ktoré vyhrala konzervatívna PiS na čele s dvojčaťom zosnulého prezidenta, Poľsko vyšetrovanie leteckej havárie pri Smolensku obnovilo.