Chartúm 26. decembra (TASR) - Osobitný vyslanec OSN v Sudáne Volker Perthes v sobotu naliehal na sudánske úrady, aby rešpektovali "slobodu prejavu" ako ľudské právo. "Nikto by nemal byť zatknutý za úmysel pokojne protestovať," vyhlásil Perthes podľa agentúry AFP.
Dodal, že sloboda prejavu zahŕňa aj "neobmedzovaný prístup" na internet.
Podľa AFP Perthes takto reagoval na udalosti zo soboty, keď sa v Chartúme zišli desaťtisíce ľudí na zhromaždeniach, na ktorých sa - dva mesiace po vojenskom prevrate - domáhali, aby sa vojaci "vrátili do kasární", a vyzvali na prechod k civilnej vláde.
Policajti ešte pred zhromaždením zabarikádovali mosty spájajúce hlavné mesto s predmestiami, prerušili telefónne linky a obmedzili prístup k internetu.
Ilustračná snímka.Foto: TASR/DPA
Okrem demonštrácií v Chartúme a na jeho predmestiach demonštranti v sobotu pochodovali aj ulicami Wad Madani, mesta ležiaceho asi 150 kilometrov južne od Chartúmu. Iní hlásili demonštrácie aj v Atbare na severe krajiny a v meste Port Sudan na pobreží Červeného mora.
Aktivisti tvrdia, že ďalšie demonštrácie sú naplánované na 30. decembra, informovala agentúra AFP.
Na zhromaždenie v hlavnom meste Chartúm dohliadali bezpečnostné zložky, ktoré neskôr pri rozháňaní demonštrantov použili slzotvorný plyn. Podľa agentúry AFP očití svedkovia informovali aj o zranených osobách.
Výbor lekárov, ktorý je súčasťou prodemokratického hnutia, informoval, že bezpečnostné sily v sobotu použili slzotvorný plyn aj v okolí nemocníc, pričom zaútočili na lekárov, ako aj na zranených.
Sudán, jedna z najchudobnejších krajín sveta, má za sebou dlhú históriu vojenských prevratov a od získania nezávislosti v roku 1956 zažíva obdobia demokratickej vlády len ojedinele.
Podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí na budúci rok bude humanitárnu pomoc v Sudáne potrebovať viac ako 14 miliónov ľudí, čo je zhruba tretina obyvateľov krajiny. Je to najvyšší podiel na pomoc odkázaného obyvateľstva za posledných desať rokov.
Vojenský prevrat v Sudáne sa odohral 25. októbra, keď generál Abdal Fattáh Burhán zosadil vládu, zadržal civilné vedenie krajiny na čele s premiérom Abdalláhom Hamdúkom a vyhlásil v krajine výnimočný stav.
Burhán zadržiaval Hamdúka niekoľko týždňov v domácom väzení, ale 21. novembra ho vrátil do funkcie na základe dohody sľubujúcej voľby v júli 2023. Tento krok nahneval mnohých Hamdúkových prodemokratických priaznivcov, podľa ktorých Hamdúk takto poskytuje Burhánovmu prevratu závoj legitimity.
