Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ukrajina je podľa neho Aliancii aj veľmi blízka, pretože väčšina štátov NATO ju v obrane proti ruskej agresii podporuje.
Autor TASR
Praha 12. marca (TASR) - Severoatlantická aliancia by členstvom Ukrajiny získala na svoju stranu armádu s najväčšími skúsenosťami z priamych bojov. Bolo by veľmi dobré, ak by sa po víťazstve vo vojne s Ruskom stala jej členom. Spravodajkyni TASR to v rozhovore k 25. výročiu členstva ČR v NATO povedal predseda českého Senátu Miloš Vystrčil.
Ukrajina je podľa neho Aliancii aj veľmi blízka, pretože väčšina štátov NATO ju v obrane proti ruskej agresii podporuje. "Som presvedčený, že by sme mali robiť všetko pre to, aby Ukrajina vo svojom boji proti ruskému agresorovi zvíťazila, a následne by bolo veľmi dobré, ak by sa stala členským štátom NATO. Pretože NATO by tým získalo na svoju stranu najskúsenejšiu armádu z priamych bojov," povedal Vystrčil. Podporil by tiež, ak by sa k Aliancii chceli pripojiť ďalšie štáty. V tejto súvislosti spomenul okrem Ukrajiny aj Gruzínsko.
Význam NATO je v súčasnosti podľa neho daný zahraničnopolitickou situáciou, ktorú z hľadiska nebezpečenstiev označil ako "pomerne bohatú".
"Je tu agresia Ruska na Ukrajine, je tu konflikt na Strednom a Blízkom východe, sú tu veci, ktoré súvisia s našou strategickou závislosťou od niektorých surovín a niektorých produktov z totalitných štátov. Musíme byť pripravení na nebezpečenstvá, ktoré sa vyskytujú v okolí našich hraníc," uviedol šéf Senátu a medzi rizikami ďalej venoval možné teroristické či ďalšie útoky. "V okamihu, keď sme členskými štátmi NATO, je toto všetko pre nás jednoduchšie zvládať, pretože vieme, že sa môžeme spoľahnúť na svojich partnerov v NATO," vysvetlil.
Česko si v utorok pripomína 25 rokov od svojho vstupu do Severoatlantickej aliancie. Členom zoskupenia sa stalo spoločne s Maďarskom a Poľskom. Išlo o prvé krajiny bývalého sovietskeho bloku v prvej vlne rozširovania aliancie. To, že spolu s týmito tromi krajinami nevstúpilo do NATO aj Slovensko, bolo podľa neho dané vtedajšou rozdielnou vnútropolitickou situáciou.
"Rola politikov, ktorí podporovali vstup do NATO, bola rôzne silná v Česku a rôzne silná na Slovensku. U nás celá politická reprezentácia vstup do NATO podporovala. Mali sme aj ľudí, ktorí to podporovali v zahraničí, napríklad Madeleine Albrightová v Spojených štátoch, a to možno viedlo k tomu, že sme do NATO vstúpili o päť rokov skôr ako Slovensko," povedal Vystrčil. Ako možné ohrozenie bezpečnosti v regióne to však nevnímal. "Osobne som si želal, aby Slovensko bolo čo najskôr členským štátom NATO," doplnil šéf českého Senátu.
Ukrajina je podľa neho Aliancii aj veľmi blízka, pretože väčšina štátov NATO ju v obrane proti ruskej agresii podporuje. "Som presvedčený, že by sme mali robiť všetko pre to, aby Ukrajina vo svojom boji proti ruskému agresorovi zvíťazila, a následne by bolo veľmi dobré, ak by sa stala členským štátom NATO. Pretože NATO by tým získalo na svoju stranu najskúsenejšiu armádu z priamych bojov," povedal Vystrčil. Podporil by tiež, ak by sa k Aliancii chceli pripojiť ďalšie štáty. V tejto súvislosti spomenul okrem Ukrajiny aj Gruzínsko.
Význam NATO je v súčasnosti podľa neho daný zahraničnopolitickou situáciou, ktorú z hľadiska nebezpečenstiev označil ako "pomerne bohatú".
"Je tu agresia Ruska na Ukrajine, je tu konflikt na Strednom a Blízkom východe, sú tu veci, ktoré súvisia s našou strategickou závislosťou od niektorých surovín a niektorých produktov z totalitných štátov. Musíme byť pripravení na nebezpečenstvá, ktoré sa vyskytujú v okolí našich hraníc," uviedol šéf Senátu a medzi rizikami ďalej venoval možné teroristické či ďalšie útoky. "V okamihu, keď sme členskými štátmi NATO, je toto všetko pre nás jednoduchšie zvládať, pretože vieme, že sa môžeme spoľahnúť na svojich partnerov v NATO," vysvetlil.
Česko si v utorok pripomína 25 rokov od svojho vstupu do Severoatlantickej aliancie. Členom zoskupenia sa stalo spoločne s Maďarskom a Poľskom. Išlo o prvé krajiny bývalého sovietskeho bloku v prvej vlne rozširovania aliancie. To, že spolu s týmito tromi krajinami nevstúpilo do NATO aj Slovensko, bolo podľa neho dané vtedajšou rozdielnou vnútropolitickou situáciou.
"Rola politikov, ktorí podporovali vstup do NATO, bola rôzne silná v Česku a rôzne silná na Slovensku. U nás celá politická reprezentácia vstup do NATO podporovala. Mali sme aj ľudí, ktorí to podporovali v zahraničí, napríklad Madeleine Albrightová v Spojených štátoch, a to možno viedlo k tomu, že sme do NATO vstúpili o päť rokov skôr ako Slovensko," povedal Vystrčil. Ako možné ohrozenie bezpečnosti v regióne to však nevnímal. "Osobne som si želal, aby Slovensko bolo čo najskôr členským štátom NATO," doplnil šéf českého Senátu.
