Živo sa zúčastňoval na národnom spoločenskom dianí ako činiteľ Umeleckej besedy, navrhol sokolský kroj a vlajky pre pražský Sokol.
Autor TASR
Praha/Bratislava 12. mája (TASR) – Český maliar Josef Mánes bol jedným z najväčších európskych umelcov svojej doby. V Čechách sa k nemu hlásili všetky generácie výtvarníkov moderného českého umenia. Od narodenia Josefa Mánesa, zakladajúcej osobnosti českého národného maliarstva, uplynie v utorok 12. mája 200 rokov.
Josef Mánes sa narodil 12. mája 1820 v Prahe do rozvetvenej maliarskej rodiny. K významným umelcom patrili jeho otec Antonín, strýko Václav, mladší brat Quido aj sestra Amália. Základy výtvarného umenia získal u svojho otca, v štúdiách pokračoval na pražskej Akadémii u profesora Františka Tkadlíka.
Od roku 1844 pôsobil tri roky v Mníchove, významnom centre európskeho maliarstva. Po návrate žil dve desaťročia na zámku Čechy pod Kosířem na Hanej pri Prostějove u grófa Bedřicha Silva-Tarouca. Odtiaľ podnikal svoje národopisné cesty po Morave, Slovensku a Poľsku, kde čerpal inšpiráciu v ľudových krojoch a slovanskom kolorite.
Živo sa zúčastňoval na národnom spoločenskom dianí ako činiteľ Umeleckej besedy, navrhol sokolský kroj a vlajky pre pražský Sokol. Pôsobil aj v speváckych a čitateľských vlasteneckých spolkoch. Ako popredný maliar českého romantizmu ilustroval vydanie Královodvorského rukopisu.
Tvorba Josefa Mánesa vychádzala z romantizmu a bola inšpirovaná životom vidieckeho obyvateľstva, ktoré pre neho predstavovalo ideál čistoty ľudstva. Príkladom jeho intenzívnej výtvarnej práce na popise českého vidieka je cyklus dvanástich obrazov určených pre Orloj na Staromestskej radnici v Prahe. Výjavy zo života českej dediny v ňom povýšil do polohy monumentálneho umenia.
Mánes bol aj výborným portrétistom, mal viacero zákaziek od šľachtickej rodiny Silva-Taroucovy, u ktorej prežil chvíle pokoja na zámku Čechy pod Kosířem. Jeho hádam najslávnejším portrétom je Josefína z roku 1855.
Je tiež autorom romantických námetov Stretnutie Petrarku s Laurou, plenérových štúdií a monumentálnych krajín Labská krajina, Řipský kraj. Ťažisko Mánesovho umeleckého odkazu spočíva v jeho kresbách, v ktorých detailne študoval jednotlivosti, kvetiny, stromy, rastliny.
Súčasníci Josefa Mánesa prijímali jeho dielo chladne a s nepochopením a to aj napriek tomu, že nedosiahol o nič menší pokrok vo výtvarnom umení ako ostatní buditelia v iných oblastiach vedy a kultúry. Bol však prvým českým maliarom v 19. storočí, ktorý vytvoril dielo obsahom aj povahou národné. Jeho výtvarný odkaz ocenili až nasledujúce generácie českých maliarov.
Josef Mánes zomrel 9. decembra 1871 v rodnej Prahe.
Josef Mánes sa narodil 12. mája 1820 v Prahe do rozvetvenej maliarskej rodiny. K významným umelcom patrili jeho otec Antonín, strýko Václav, mladší brat Quido aj sestra Amália. Základy výtvarného umenia získal u svojho otca, v štúdiách pokračoval na pražskej Akadémii u profesora Františka Tkadlíka.
Od roku 1844 pôsobil tri roky v Mníchove, významnom centre európskeho maliarstva. Po návrate žil dve desaťročia na zámku Čechy pod Kosířem na Hanej pri Prostějove u grófa Bedřicha Silva-Tarouca. Odtiaľ podnikal svoje národopisné cesty po Morave, Slovensku a Poľsku, kde čerpal inšpiráciu v ľudových krojoch a slovanskom kolorite.
Živo sa zúčastňoval na národnom spoločenskom dianí ako činiteľ Umeleckej besedy, navrhol sokolský kroj a vlajky pre pražský Sokol. Pôsobil aj v speváckych a čitateľských vlasteneckých spolkoch. Ako popredný maliar českého romantizmu ilustroval vydanie Královodvorského rukopisu.
Tvorba Josefa Mánesa vychádzala z romantizmu a bola inšpirovaná životom vidieckeho obyvateľstva, ktoré pre neho predstavovalo ideál čistoty ľudstva. Príkladom jeho intenzívnej výtvarnej práce na popise českého vidieka je cyklus dvanástich obrazov určených pre Orloj na Staromestskej radnici v Prahe. Výjavy zo života českej dediny v ňom povýšil do polohy monumentálneho umenia.
Mánes bol aj výborným portrétistom, mal viacero zákaziek od šľachtickej rodiny Silva-Taroucovy, u ktorej prežil chvíle pokoja na zámku Čechy pod Kosířem. Jeho hádam najslávnejším portrétom je Josefína z roku 1855.
Je tiež autorom romantických námetov Stretnutie Petrarku s Laurou, plenérových štúdií a monumentálnych krajín Labská krajina, Řipský kraj. Ťažisko Mánesovho umeleckého odkazu spočíva v jeho kresbách, v ktorých detailne študoval jednotlivosti, kvetiny, stromy, rastliny.
Súčasníci Josefa Mánesa prijímali jeho dielo chladne a s nepochopením a to aj napriek tomu, že nedosiahol o nič menší pokrok vo výtvarnom umení ako ostatní buditelia v iných oblastiach vedy a kultúry. Bol však prvým českým maliarom v 19. storočí, ktorý vytvoril dielo obsahom aj povahou národné. Jeho výtvarný odkaz ocenili až nasledujúce generácie českých maliarov.
Josef Mánes zomrel 9. decembra 1871 v rodnej Prahe.