Bagdad 16. mája (TASR) - Dve významné proiránske ozbrojené skupiny v Iraku odmietli vo štvrtok tvrdenie predstaviteľov Spojených štátov, podľa ktorého takéto zložky predstavujú "bezprostrednú" hrozbu pre Američanov pôsobiacich v irackých misiách, čo si vyžadovalo čiastočné stiahnutie týchto diplomatov. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Jeden z veliteľov šiitskej skupiny Harakat an-Nudžabá, ktorú podporuje Irán, pre AFP povedal, že spomínané tvrdenie je pre Washington iba "zámienkou" na vyvolanie "rozruchu" v Iraku. "Ak vydáme vyhlásenie týkajúce sa Spojených štátov, považujú to za hrozbu, ale ak Spojené štáty vykonajú útok, tak to nie je hrozbou?" uviedol v tejto súvislosti.

V podobnom duchu sa vyjadril aj vodca proiránskej skupiny Asáib Ahl al-Hakk, podľa ktorého ide zo strany Spojených štátov o "provokáciu s cieľom vystupňovať psychologickú vojnu" vzhľadom na terajšie napätie vo vzťahoch s Iránom.

Obe tieto skupiny sú významnými zložkami organizácie Ľudové mobilizačné sily (PMF), v ktorej prevažujú šiiti a ktorá v Iraku zohrala významnú úlohu v bojoch vedúcich k porážke teroristickej organizácie Islamský štát. Irak s väčšinovo šiitským obyvateľstvom je pod nátlakom Spojených štátov, aby obmedzil svoje vzťahy so šiitským režimom v susednom Iráne, obzvlášť po tom, ako Washington vlani odstúpil od medzinárodnej jadrovej dohody s Teheránom, pripomenula AFP.

Nemenovaní vysokopostavení predstavitelia amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorých táto agentúra predtým citovala, uviedli, že rozhodnutie Spojených štátov stiahnuť svojich diplomatov z Iraku bolo prijaté vzhľadom na "bezprostrednú" hrozbu majúcu priamu súvislosť s Iránom. Táto hrozba podľa nich vychádza z prostredia irackých milícií, ktoré podliehajú veleniu iránskych revolučných gárd, oficiálne nazývaných Zbor strážcov islamskej revolúcie.

Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov nariadilo v stredu odísť všetkým pracovníkom amerického veľvyslanectva v Bagdade a konzulátu v Arbíle, ktorých prítomnosť nie je nevyhnutná pre fungovanie týchto zastupiteľských úradov v núdzovom režime. Odvolalo sa pritom na nešpecifikovanú hrozbu zo strany "teroristických a povstaleckých skupín" v Iraku vrátane "protiamerických náboženských milícií".

Tento krok nasledoval desať dní po tom, ako Biely dom nariadil presun lietadlovej lode a bombardérov do oblasti Perzského zálivu, aby boli pripravené odpovedať na prípadný útok vedený Teheránom, ktorý by bol namierený proti americkým záujmom alebo spojencom v danom regióne.

Irán minulý týždeň oznámil, že čiastočne odstúpi od medzinárodnej dohody o svojom jadrovom programe z roku 2015. Americký prezident Donald Trump následne zaviedol nové sankcie voči Iránu, ktoré postihujú tamojší oceliarsky a ťažobný priemysel. Spojené štáty pritom od zmienenej jadrovej dohody odstúpili už pred rokom, načo zaviedli embargo na dovoz iránskej ropy. Začiatkom mája tohto roku prestali platiť aj dočasné výnimky z tohto zákazu, ktoré Washington priznal niektorým krajinám.