Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Josefovi Vavrouškovi sa stala osudnou láska k turistike a horolezectvu.
Autor TASR
Bratislava 14. septembra (TASR) – Environmentalista, prognostik, politik, publicista a pedagóg Josef Vavroušek bol prvým a zároveň posledným federálnym ministrom životného prostredia. Pôsobil ako člen federálnej vlády Mariána Čalfu v rokoch 1990 až 1992 a stál na čele Federálneho výboru pre životné prostredie – čo bola prvá česko-slovenská inštitúcia tohto druhu.
"Po Josefovi Vavrouškovi nám toho zostalo veľmi veľa. A netýka sa to len vecí hmatateľných či tých, ktoré zostali na papieri, alebo ktoré v podobe zákonov ovplyvňujú náš život dodnes. Týka sa to aj roviny vízií, ideálov a nenaplnených zámerov. A napokon aj toho, čo je dnes stále vzácnejšie: bol to pozitívny ľudský vzor," povedal pre TASR environmentalista Mikuláš Huba.
Josefovi Vavrouškovi sa stala osudnou láska k turistike a horolezectvu. Spolu s dcérou Petrou zahynuli v Západných Tatrách 18. marca 1995. V nedeľu 15. septembra by sa priekopník ochrany životného prostredia Josef Vavroušek dožil 80 rokov.
Josef Vavroušek sa narodil 15. septembra 1944 v Prahe. Absolvoval Strojársku fakultu na Českom vysokom učení technickom, odbor Ekonomika a riadenie strojárenskej výroby. Záľuba v horolezectve a vodáctve ho však postupne priviedla k prírode.
Ako najmladší člen sa zúčastnil na expedícii Lambaréné – ceste do rovnomenného mestečka v africkom Gabone vzdialenom 75 kilometrov od rovníka. Podľa Hubu sa zrejme práve tu zrodil Vavroušek aktivista, charitatívny pracovník a filantrop. Začal sa aktívne zaujímať o sociálne, politické, či environmentálne témy.
Angažoval sa v Ekologickej sekcii Biologickej spoločnosti pri Československej akadémii vied. V roku 1988 spolu s Bedřichom Moldanom a kolektívom spoluautorov vydal a napriek oficiálnemu nesúhlasu distribuoval dielo Správa o stave Životného prostredia v Československu. Spolupracoval so slovenskými ochranármi a podieľal sa na vzniku i obhajobe publikácie Bratislava/nahlas.
"Vstupoval do zásadných polemík s mocou: či už na tému kontroverznej Sústavy dunajských vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, alebo vo veci spoločensky závadného utajovania informácií o stave a vývoji životného prostredia," doplnil Huba.
V Novembri ´89 sa Vavroušek podieľal na vzniku hnutia Občanské fórum (OF) a stal sa členom jeho Koordinačného centra. Zároveň pol roka pracoval na budovaní nového ústredného orgánu štátnej správy zastrešujúceho ochranu životného prostredia - ktorý potom ako minister dva roky viedol.
"Vavroušek to popri všetkých iných svojich aktivitách dokázal a Federálny výbor pre životné prostredie bol od prvého až do posledného dňa svojej existencie centrom hektických aktivít, ale i príkladom toho, že aj centrálna inštitúcia môže byť užitočná a efektívna, ale aj proaktívna, ústretová až priateľská," pripomenul Huba, ktorý v rokoch 1990 až 1992 pôsobil vo Federálnom výbore pod Vavrouškovým vedením.
Po rozdelení OF a vzniku Občianskej demokratickej strany Václava Klausa pôsobil Vavroušek v Občianskom hnutí resp. neskôr v strane Svobodní demokraté. V roku 1991 zorganizoval Prvú paneurópsku konferenciu ministrov životného prostredia na zámku Dobříš. Stal sa duchovným otcom procesu nazvaného Životné prostredie pre Európu. V septembri 1992 založil a následne viedol Spoločnosť pre trvalo udržateľný život.
Ako vedúci česko-slovenskej delegácie sa zúčastnil na prelomovej Konferencii Organizácie spojených národov (OSN) o životnom prostredí a rozvoji (alebo tiež Summit Zeme), ktorý sa konal od 3. do 14. júna 1992 v brazílskom Riu de Janeiro. V roku 1994 absolvoval sériu prednášok v USA.
V piatok 17. marca 1995 sa vo večerných hodinách vydal do Západných Tatier s vtedy 19-ročnou dcérou Petrou. Obaja zahynuli 18. marca pri páde lavíny v doline Parichvost. Telo bývalého ministra objavili záchranári 26. marca, jeho dcéru až po niekoľkých dňoch.
Od roku 1996 sa v Českej republike udeľuje Cena Josefa Vavrouška osobnostiam a projektom z oblasti ochrany prírody. V roku 2002 tiež prezident Českej republiky Václav Havel udelil Josefovi Vavrouškovi in memoriam štátne vyznamenanie - Medailu za zásluhy I. stupňa.
"Odkaz Josefa Vavrouška je odkazom celostného mysliteľa a vizionára, ktorý svojimi ideami a aktivitami ďaleko presiahol hranice svojej rodnej vlasti," povedal environmentalista, vedecký pracovník a občiansky aktivista Mikuláš Huba, ktorý dnes pôsobí ako profesor na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity.
"Po Josefovi Vavrouškovi nám toho zostalo veľmi veľa. A netýka sa to len vecí hmatateľných či tých, ktoré zostali na papieri, alebo ktoré v podobe zákonov ovplyvňujú náš život dodnes. Týka sa to aj roviny vízií, ideálov a nenaplnených zámerov. A napokon aj toho, čo je dnes stále vzácnejšie: bol to pozitívny ľudský vzor," povedal pre TASR environmentalista Mikuláš Huba.
Josefovi Vavrouškovi sa stala osudnou láska k turistike a horolezectvu. Spolu s dcérou Petrou zahynuli v Západných Tatrách 18. marca 1995. V nedeľu 15. septembra by sa priekopník ochrany životného prostredia Josef Vavroušek dožil 80 rokov.
Josef Vavroušek sa narodil 15. septembra 1944 v Prahe. Absolvoval Strojársku fakultu na Českom vysokom učení technickom, odbor Ekonomika a riadenie strojárenskej výroby. Záľuba v horolezectve a vodáctve ho však postupne priviedla k prírode.
Ako najmladší člen sa zúčastnil na expedícii Lambaréné – ceste do rovnomenného mestečka v africkom Gabone vzdialenom 75 kilometrov od rovníka. Podľa Hubu sa zrejme práve tu zrodil Vavroušek aktivista, charitatívny pracovník a filantrop. Začal sa aktívne zaujímať o sociálne, politické, či environmentálne témy.
Angažoval sa v Ekologickej sekcii Biologickej spoločnosti pri Československej akadémii vied. V roku 1988 spolu s Bedřichom Moldanom a kolektívom spoluautorov vydal a napriek oficiálnemu nesúhlasu distribuoval dielo Správa o stave Životného prostredia v Československu. Spolupracoval so slovenskými ochranármi a podieľal sa na vzniku i obhajobe publikácie Bratislava/nahlas.
"Vstupoval do zásadných polemík s mocou: či už na tému kontroverznej Sústavy dunajských vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, alebo vo veci spoločensky závadného utajovania informácií o stave a vývoji životného prostredia," doplnil Huba.
V Novembri ´89 sa Vavroušek podieľal na vzniku hnutia Občanské fórum (OF) a stal sa členom jeho Koordinačného centra. Zároveň pol roka pracoval na budovaní nového ústredného orgánu štátnej správy zastrešujúceho ochranu životného prostredia - ktorý potom ako minister dva roky viedol.
"Vavroušek to popri všetkých iných svojich aktivitách dokázal a Federálny výbor pre životné prostredie bol od prvého až do posledného dňa svojej existencie centrom hektických aktivít, ale i príkladom toho, že aj centrálna inštitúcia môže byť užitočná a efektívna, ale aj proaktívna, ústretová až priateľská," pripomenul Huba, ktorý v rokoch 1990 až 1992 pôsobil vo Federálnom výbore pod Vavrouškovým vedením.
Po rozdelení OF a vzniku Občianskej demokratickej strany Václava Klausa pôsobil Vavroušek v Občianskom hnutí resp. neskôr v strane Svobodní demokraté. V roku 1991 zorganizoval Prvú paneurópsku konferenciu ministrov životného prostredia na zámku Dobříš. Stal sa duchovným otcom procesu nazvaného Životné prostredie pre Európu. V septembri 1992 založil a následne viedol Spoločnosť pre trvalo udržateľný život.
Ako vedúci česko-slovenskej delegácie sa zúčastnil na prelomovej Konferencii Organizácie spojených národov (OSN) o životnom prostredí a rozvoji (alebo tiež Summit Zeme), ktorý sa konal od 3. do 14. júna 1992 v brazílskom Riu de Janeiro. V roku 1994 absolvoval sériu prednášok v USA.
V piatok 17. marca 1995 sa vo večerných hodinách vydal do Západných Tatier s vtedy 19-ročnou dcérou Petrou. Obaja zahynuli 18. marca pri páde lavíny v doline Parichvost. Telo bývalého ministra objavili záchranári 26. marca, jeho dcéru až po niekoľkých dňoch.
Od roku 1996 sa v Českej republike udeľuje Cena Josefa Vavrouška osobnostiam a projektom z oblasti ochrany prírody. V roku 2002 tiež prezident Českej republiky Václav Havel udelil Josefovi Vavrouškovi in memoriam štátne vyznamenanie - Medailu za zásluhy I. stupňa.
"Odkaz Josefa Vavrouška je odkazom celostného mysliteľa a vizionára, ktorý svojimi ideami a aktivitami ďaleko presiahol hranice svojej rodnej vlasti," povedal environmentalista, vedecký pracovník a občiansky aktivista Mikuláš Huba, ktorý dnes pôsobí ako profesor na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity.
